2016-05-15 15:58:00

Homília Svätého Otca Františka na slávnosť Turíc: Nenechám vás ako siroty


Vatikán 15. mája – Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka na slávnosť Zoslania Ducha Svätého pri svätej omši, ktorú slávil o 10. hod v Bazilike sv. Petra:  

«Nenechám vás ako siroty» (Jn 14,18). Ježišova misia, zavŕšená v dare Ducha Svätého, mala tento základný cieľ: znovu nadviazať náš vzťah s Otcom, poškodený hriechom; zbaviť nás stavu sirôt a prinavrátiť nám stav synovstva.

Apoštol Pavol píše kresťanom v Ríme takto: «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“» (Rim 8,14-15). Tu vidíme obnovenie vzťahu: Božie otcovstvo v nás znovu účinkuje vďaka vykupiteľskému dielu Krista a daru Ducha Svätého.

Duch Svätý je darovaný Otcom a privádza k Otcovi. Celé dielo spásy je dielom znovuzrodenia, v ktorom nás Božie otcovstvo prostredníctvom daru Syna a Ducha oslobodzuje zo sirotstva, do ktorého sme upadli. Aj v našich časoch nachádzame viaceré znaky tohto nášho stavu sirôt: tá vnútorná samota, ktorú zakusujeme aj uprostred davu a ktorá sa neraz môže stať existenciálnym smútkom; to nárokovanie si nezávislosti od Boha, ktoré sa spája s určitou clivotou po jeho blízkosti; ten rozšírený duchovný analfabetizmus, ktorý nás robí neschopnými modliť sa; tá ťažkosť vnímať večný život ako pravý a reálny, ako plnosť spoločenstva, ktoré klíči už tu a rozvinie sa za hranicou smrti; tá ťažkosť rozpoznať v druhom brata, nakoľko je synom toho istého Otca; a ďalšie podobné znaky.

Oproti tomuto všetkému stojí v protiklade stav synovstva, ktoré je naším prvotným povolaním, je tým, kvôli čomu sme stvorení, naším najhlbším „DNA“, ktoré však bolo poškodené, a na to, aby sa obnovilo, sa žiadala obeta Jednorodeného Syna. Z nesmierneho daru lásky, ktorým je Ježišova smrť na kríži, vyprýštilo pre celé ľudstvo ako nesmierny vodopád milosti vyliatie Ducha Svätého. Kto sa pohrúži vo viere do tohto tajomstva znovuzrodenia, znovu sa rodí do plnosti synovského života.          

«Nenechám vás ako siroty.» Dnes, na sviatok Turíc, nás tieto Ježišove slová vedú k premýšľaniu aj nad materinskou prítomnosťou Márie vo Večeradle. Ježišova Matka je uprostred spoločenstva učeníkov zhromaždeného pri modlitbe: je živou pamäťou Syna a živým vzývaním Ducha Svätého. Je Matkou Cirkvi. Do jej príhovoru zverme osobitným spôsobom všetkých kresťanov, rodiny a spoločenstvá, ktoré v tejto chvíli viac potrebujú silu Ducha Zástancu (Parakléta), Obrancu a Tešiteľa, Ducha pravdy, slobody a pokoja.

Duch, ako to potvrdzuje opäť sv. Pavol, garantuje našu príslušnosť ku Kristovi: «Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho» (Rim 8,9). A upevňujúc náš vzťah príslušnosti k Pánovi Ježišovi nám Duch dáva vstúpiť do novej dynamiky bratstva. Prostredníctvom Brata spoločného všetkým, ktorým je Ježiš, môžeme vytvárať vzťahy s druhými novým spôsobom, už nie ako siroty, ale ako deti toho istého Otca, dobrého a milosrdného. A toto mení všetko! Môžeme na seba hľadieť ako bratia, a naše rozdiely len znásobujú radosť a úžas z toho, že patríme do tohto jediného otcovstva a bratstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.