Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Dar Ducha Svätého

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na Turíce, cyklus C (Jn 20,19-23): Dar Ducha Svätého

Nám veriacim kresťanom je čím ďalej tým jasnejšie, že žijeme v dobe Ducha Svätého. Prejavuje sa to na rozličných aktivitách, o ktorých v Cirkvi pred rokmi nebolo počuť. Nielen oficiálna Cirkev, ale aj jednoduchí veriaci ľudia v súčasnosti cítia, že bez Ducha Svätého to v Cirkvi nejde, a preto on musí byť centrom ich a jej života. Ak sa tak nestane, zostaneme veriacimi bez viery. Navonok sa síce budeme hlásiť ku katolíckej kultúre, no vo vnútri budeme bez skutočného života viery a bez jej ovocia.

Známy je výrok Patriarchu Atenagorasa, ktorý kedysi v jednej svojej turíčnej homílii porovnal, ako sa veci majú, keď v nich chýba Duch Svätý a keď, naopak, Duch Svätý v nich je. Hovorí: Bez Ducha Svätého Boh je vzdialený, Kristus je postavou z minulosti, evanjelium je mŕtvym písmom, Cirkev obyčajnou organizáciou, autorita je záležitosť nadvlády, misie sú vecou propagandy, liturgia nie je ničím iným iba rituálom a kresťanský životný štýl je otroctvom morálky. Avšak s Duchom Svätým vesmír je vzkriesený a vzdychá v pôrodných bolestiach v očakávaní Kráľovstva, je tam zmŕtvychvstalý Kristus, evanjelium je mocou života, Cirkev je obrazom života Trojice, autorita je službou k oslobodeniu, misie sú Turícami, liturgia je aj pamiatkou a pripomienkou vecí minulých a tiež predchuťou vecí budúcich a ľudské činy sú zbožstvené.

Patriarcha Atenagoras má určite pravdu. Bez Ducha i s Duchom môžeme robiť to isté, no predsa nie je to to isté. Pozrime sa preto na niektoré charakteristiky daru Ducha Svätého v našom živote, ako veriacich ľudí. Hoci ich je veľa, spomeniem aspoň dve.

Prvou, snáď najvýraznejšou je to, že Duch Svätý nie je obmedzený len na niekoľko výnimočných predstavených v rámci kresťanských spoločenstiev, ale že je „vyliaty“ na všetkých. Sv. Peter vysvetľuje udalosti Turíc, ako naplnenie proroctva Joelovho o tom, že Boh vyleje svojho Ducha na každého človeka. Hovorí: „Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch  zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na  zemi, krv, oheň a oblaky dymu slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Sk 2, 16nn; Joel , 1-5)

To, že Duch Svätý je vyliaty na každého však neznamená, že by Duch Svätý bol vyliaty na všetko ľudstvo bez rozdielu. Duch Svätý bude vyliaty iba na tých, ktorí uveria v Krista, nakoľko dar Ducha – ako to hovorí Písmo – je odmenou za vieru. Ján v evanjeliu vysvetľuje slová Ježišove o prísľube živej vody: „V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený (7, 37-39).

Ďalšou charakteristikou pôsobenia Ducha Svätého je množstvo, bohatosť, farebnosť a rozličnosť jeho účinkov. Je ich nespočítateľné množstvo. Spomeňme si aspoň tie výraznejšie:

Prvým je učenie. „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 26; viď tiež 16, 13; 1Jn 2, 27), hovorí Ježiš. Ľudskí hlásatelia a kazatelia jeho Slova sú schopní kázať len navonok. Na to, aby ich práca priviedla ľudí k pravej viere, musí byť doplnená vnútorným učením Ducha Svätého. „Nikto nemôže povedať Ježiš je Pán iba ak v Duchu Svätom“, poznamenáva apoštol Pavol (1Kor 12, 3). Navyše učenie Ducha Svätého nie je obmedzené iba na uvedenie ľudí do viery; učenie Ducha Svätého je nepretržitým svetlom, ktoré im pomáha v tejto viere rásť a to tak, že sú čím ďalej tým schopnejší prijať a realizovať dôsledky tejto svojej viery vo svojom živote. Často si vzdychneme, keď sme ešte len na začiatku cesty viery: ako budem schopný prijať a žiť podľa takéhoto vznešeného ideálu? Ja hriešny a slabý!? To je vec Ducha. On nás uschopní a uvedie do toho všetkého.

Ďalším účinkom Ducha Svätého je vedenie. V našom živote sú chvíle, kedy nás Duch Svätý vedie veľmi priamym spôsobom ohľadom konkrétnych akcií, ktoré máme vykonať alebo rozhodnutí, ktoré máme urobiť. Duch Svätý napríklad priamo inšpiroval Filipa v jeho rozhovore s Etiópčanom, komorníkom kráľovnej kandake, ktorý študoval Izaiáša (Sk 8, 29), Petra zasa viedol pri jeho reakcii na pozvanie rímskeho stotníka Kornélia (Sk 10, 19nn) a Pavla, aby nešiel kázať do Bytínie (Sk 16, 7), kam mal pôvodne v úmysle ísť.

Ďalej tu máme posilňovanie. Vedieť, čo máme robiť ešte nestačí k tomu, aby sme to, čo vieme aj robili. Kresťanský život a apoštolská činnosť sú náročné a človek sám nie je schopný tieto nároky realizovať. Duch Svätý však prichádza na pomoc nám slabým a dáva nám novú až nevídanú silu. Príkladom takéhoto posilňovania je premena apoštolov na Turíčny deň (Sk 2nn). Text, ktorý nám snáď najplnšie predstavuje túto charakteristiku Ducha pochádza od apoštola Pavla: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13). Bez Ducha Svätého nie sme schopní ničoho, s Duchom Svätým však môžeme všetko.

No a konečne tu máme rozliatie pocitov lásky, radosti, pokoja a mnohých ďalších v tých, ktorí ho prijmú a tiež dar novej slobody. Veriaci, ktorí majú dar Ducha Svätého nepociťujú žitie požiadaviek svojej viery ako bremeno, ale naopak ako niečo, čo ich napĺňa dobrými pocitmi a blaženosťou. Neostáva to však len pri pocitoch; tieto pocity produkujú aj viditeľné ovocie. „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť  dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“, hovorí apoštol Pavol (Gal 5, 22; viď tiež 5,1; Rim 5,5; 8, 14-16).

Všetok život viery pochádza od Ducha Svätého. Duch Svätý nášmu životu viery dáva šťavu, život, energiu a živosť. Svojou milosťou nás Duch robí deťmi Božími; čnosťami viery, nádeje a lásky, ktoré do nás vlieva, nás uschopňuje žiť ako Božie deti; a svojimi špeciálnymi darmi Ducha (darmi posväcovania; darmi služby a darmi prejavu Ducha) tento život Božích detí Duch Svätý v nás privádza k dokonalosti.

A nám neostáva nič iné, iba pouvažovať, ak moja viera iba tak tlie, aké miesto dávam vo svojom živote snahe o otvorenie sa pre dar Ducha Svätého.