Komentár Martina Kramaru: Voľná nedeľa

Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska:

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa v uplynulom týždni stretol s Jozefom Kollárom, predsedom Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Hlavnou témou ich rozhovoru bola voľná nedeľa - teda možnosť znovuzavedenia nedele ako skutočného dňa pracovného pokoja na Slovensku. Ak ste o ich stretnutí a spoločnom vyhlásení nepočuli, veľmi sa nečudujem, pretože mediálna odozva zostala skromná.

Na rozdiel od tej, ktorá reagovala na odporúčanie Združenia katolíckych škôl, aby sa zo zoznamu povinnej literatúry pre študentov stiahla kniha Sekerou a nožom. O tom snáď počul každý - vďaka "pohoršeniu", ktoré sa rozpútalo v slobodnej tlači: Cirkev zas zakazuje, cenzuruje, moralizuje, spúšťa inkvizíciu. Jeden by si myslel, že čas prvoplánových anticirkevných stereotypov je záležitosťou minulosti - a keď sa Združenie katolíckych škôl postaví za iniciatívu učiteľov slovenčiny, budeme svedkami zaujímavej verejnej diskusie, samozrejme s rešpektom pre slušne a slobodne vyjadrený názor.

Viem si predstaviť viacero zaujímavých otázok o zmysle a účeloch odporúčanej literatúry, o jej vplyve na kritické uvažovanie mládeže - v kontexte situácie, v ktorej žijeme. Viem si predstaviť aj pádne, racionálne argumenty odlišného názoru. Lenže: zabudnite. Od tých, ktorým sa návrh nepáčil, lietali vzduchom poriadne nálepky: okrem inkvizítorov som si prečítal o úzkostlivých katechétkach, zamindrákovaných kaplánkoch, životom utrápených slovenčinárkach, a tak ďalej a tak podobne.

Do niektorých suterénov, kam neváhali zísť páni a dámy komentátori, sa mi tu schádzať nechce. Rozumie sa, že ako suterén to prišlo len mne - zamindrákovanému  kaplánkovi - pre znalcov to boli tzv. "hyperbolické" vyjadrenia. No nevadí. V skratke, toto bol spôsob a úroveň diskusie o téme, ktorej sa odvážil dotknúť niekto, kto mal čosi spoločné s Cirkvou. Nezostáva než poďakovať... Ozrejmili sme si, kde sme a ako sa chováme. Či táto úroveň diskusie môže mať niečo do činenia s kvalitou odporúčanej literatúry, to už nechám na posúdenie iných.

Jednu otázku by som však predsa len trochu rozvinul: totiž, či otcovia biskupi naozaj nemajú nič lepšie na robote - ako sa s náležitým sebavedomím nechali počuť niektorí komentátori. Iste, otcovia biskupi sa nevenujú len literatúre, ale aj veciam, ktoré majú bezprostrednejší vplyv na naše životy. Napríklad tej voľnej nedeli. Koľkým rodinám by pomohlo, keby manžel, manželka, otec alebo mama nemuseli chodiť v nedeľu do práce. Kam by sa posunula atmosféra v spoločnosti, keby rodiny spolu trávili viac času, keby ľudia mali istotu voľného dňa, keby nedeľa slúžila na načerpanie síl, záľuby, duchovný život...

Nie je to podstatná vec, sociálna téma, odlišná od tzv. moralizovania, ktoré sa Cirkvi vyčíta? Nuž ale, tu sa už pozornosť médií nesústredí, toto už za diskusiu a komentár takmer nikomu nestojí. Teda, na nejakú-tú výnimku: jeden editor mienkotvorného denníka si iniciatívu všimol a - označil ju za ideológiu - dokonca ju prirovnal ku komunistickým spôsobom. Nuž vďaka... Minule inkvizítori, teraz stranícki ideológovia. Takýto spôsob reagovania na podnety Cirkvi sa dnes berie ako legitímny a náležitý.

Aby sme však nepozerali len na reakcie zvonka, nahliadnime trošku aj do vlastných radov. Pri rozhovore arcibiskupa s predsedom Konfederácie Odborových Zväzov SR zaznelo, že problémom v boji za voľnú nedeľu nie sú na prvom mieste ekonomické záležitosti. Napríklad obchodné reťazce by kvôli voľnej nedeli žiadne výrazné straty nezaznamenali. Predajne, ktoré zostávajú v nedeľu zatvorené, majú celkový obrat porovnateľný s tými otvorenými. Problémom je verejná mienka, ktorú o výhodách voľnej nedele treba presvedčiť. A tam naozaj treba začať od seba.

Občas s veriacimi vo farnosti žartujem, že by som v nedeľu po svätej omši mohol v rámci farských oznamov čítať akciový leták obchodu, ktorý stojí oproti kostolu - nech vedia, do čoho idú. Nuž, nie je to veľmi na žartovanie, ale mnohí si tak zvykli - napriek nedeli idú z chrámu rovno na nákup. Otvárame pre vás pokladňu číslo tri, štyri, päť - to najčastejšie zaznieva po skončení omše, povedia vám predavačky. A je to na našu hanbu...

Videl som na jednom súkromnom obchode napísané: "Nedeľa - Zatvorené" - "Uvidíme sa v kostole". Nebola by to pre viacerých z nás iniciatíva hodná nasledovania? Dosiahnuť voľnú nedeľu v našej spoločnosti by bolo skvelým úspechom a dobrom - nielen pre kresťanských veriacich. To, že nám v tom médiá veľmi nepomôžu, nemusí byť rozhodujúce. Určite sa to však podarí len vtedy, ak sa zmení názorová atmosféra - a k tomu je potrebné osobné, rozhodné prispenie každého z nás.