Svätá stolica v OBSE žiada zamedziť diskriminácii kresťanov v Európe

Vatikán/OBSE Viedeň 22. apríla - Školská výchova k náboženskej znášanlivosti má dnes mimoriadny význam. Musí však rešpektovať právo rodičov zaistiť náboženskú a mravnú výchovu svojich detí. Štáty musia garantovať, že výchova vo verejných školách nebude indoktrináciou a že deti nebudú donucované zúčastňovať sa na lekciách, ktoré sú v rozpore s presvedčením rodičov. Na tieto požiadavky plynúce z medzinárodných ľudskoprávnych dohôd upozornil dňa 20. apríla v Haagu stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Mons. Janusz Urbanczyk pri príležitosti 20. výročia dokumentu o právach menšín na výchovu a vzdelávanie.

V súvislosti s témou rešpektovania práv v minoritných i majoritných komunitách vystúpil vatikánsky diplomat aj na ďalších dvoch fórach OBSE v uplynulom týždni. Na zasadnutí Stálej rady OBSE dňa 14. apríla vo Viedni upozornil na skutočnosť, že v súčasných spoločnostiach sa diskriminácia môže týkať ako menšiny, tak rovnako aj väčšiny:

 „Jedným z ponaučení z uplynulých rokov – aj vďaka práci Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) – je to, že je už neaktuálne hovoriť o menšinových a väčšinových komunitách, lebo obete neznášanlivosti a diskriminácie sa môžu týkať každej z nich. Obzvlášť v prípade kresťanov sa uznáva, že zakúšajú porušovanie svojich práv aj tam, kde sú väčšinou, často spôsobmi, ktoré sa dejú bez povšimnutia. Preto sa všetky formy náboženskej neznášanlivosti a diskriminácie musia starostlivo identifikovať a riešiť ich rovným prístupom, aby sa predišlo nepatričnej selektívnosti alebo hierarchickému prístupu“.

Mons. Urbanczyk pri tejto príležitosti opätovne pripomenul požiadavku Svätej stolice, aby pri tvorbe opatrení na zamedzenie diskriminácii bola zohľadnená aj diskriminácia proti kresťanom:

„V tomto ohľade moja delegácia opakuje svoje želanie, aby úrad ODIHR pripravil smernice pre vychovávateľov na zamedzenie neznášanlivosti a diskriminácii vo všeobecnosti, ako aj voči kresťanom“.

„Navyše moja delegácia povzbudzuje úrad ODIHR, aby pokračoval vo svojej analýze a reflexii ohľadom medzináboženského dialógu a dialógu medzi náboženskými komunitami a vládnymi orgánmi, a aby bral do úvahy rozdiely medzi týmito dvoma formami dialógu. Veríme, že práca v tejto oblasti privedie zúčastnené krajiny k deklarácii Rady ministrov na túto tému, ktorú – bohužiaľ – nebolo možné prijať v Belehrade“.

Pri ďalšom stretnutí na pôde OBSE k téme „Politiky a stratégie ďalšieho rozvoja tolerancie a nediskriminácie“ dňa 14. apríla vo Viedni Mons. Urbanczyk upozornil, že „bez náležitého pochopenia príčin a dôsledkov problému by sa akékoľvek pokusné riešenie mohlo stať len čiastočným – alebo vskutku neosožným – riešením“. Poukázal na potrebu vnímať „primárnu príčinu diskriminácie a neznášanlivosti voči kresťanom v rámci regiónu OBSE“, ktorú súhrnne charakterizoval ako „oslabenie slobody náboženstva či vierovyznania, alebo presnejšie: znepokojujúce obmedzenie toho, čo táto základná sloboda skutočne znamená“.

Vatikánskej predstaviteľ pri tejto príležitosti pripomenul postoje pápeža Františka v danej problematike:

 „Pápež František hovoril o tomto znepokojivom trende, ktorý zatiaľ čo ústami velebí slobodu náboženstva či vierovyznania, snaží sa odstrániť náboženstvo, najmä kresťanstvo, z verejného priestoru, vytláča ho do súkromného, nepozorovaného a skrytého priestoru, ako povedal minulé leto vo Filadelfii: «Vo svete, kde sa rozličné formy modernej tyranie snažia potlačiť náboženskú slobodu alebo zredukovať ju na subkultúru bez práva na verejný hlas, prípadne využívajú náboženstvo za zámienku pre nenávisť a brutalitu, je nevyhnutne potrebné, aby stúpenci rozličných náboženstiev spojili svoje hlasy vo volaní po pokoji, tolerancii a rešpektovaní dôstojnosti a práv iných.»

Osobitne znepokojujúcou je skutočnosť, že v celej šírke regiónu OBSE sa, ako sa zdá, vytyčuje ostrá deliaca čiara medzi náboženským presvedčením a náboženskou praxou: kresťanom sa vo verejnej diskusii či dokonca na súdoch často pripomína, že v súkromí môžu veriť, čomu len chcú, a konať bohoslužbu podľa vlastnej vôle vo svojich kostoloch, ale jednoducho nemôžu konať podľa náboženského presvedčenia na verejnosti. Toto je zámerné prekrútenie a obmedzenie toho, čo náboženská sloboda, ktorá platí aj pre kresťanov, skutočne znamená. Toto nie je tá sloboda, ktorá bola deklarovaná záväzkami OBSE, počnúc Helsinským záverečným aktom.

Ďalší aspekt tejto dezinterpretovanej a obmedzenej slobody náboženstva je odmietnutie možného vplyvu náboženskej viery a vierovyznania na tvorbu verejnej debaty či politiky. Kresťan sa bude na základe svojej viery cítiť zaviazaný prispievať ku spoločnému dobru, budovať a usilovať sa o spoločnosť, ktorá bude chrániť chudobných a slabých, vychovávať mladých a liečiť chorých, ako aj predchádzať konfliktom a nezhodám. Avšak ani toto sa na mnohých miestach netoleruje. Médiá a verejná debata sú nie vždy čisté od netolerantného prístupu a niekedy i od ozajstného očierňovania kresťanov a príslušníkov iných náboženstiev, pričom kresťania sú najľahším terčom. Odvolávanie sa na ,politickú korektnosť‘ až príliš často slúži ako postačujúce ospravedlnenie pre nálepkovanie a očierňovanie kresťanov ako bigotných či netolerantných.“

Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OBSE vo Viedni Mons. Janusz Urbanczyk napokon zdôraznil, že diskriminácia kresťanov je pre spoločnosť vážnou hrozbou:

„Diskriminácii voči kresťanom, dokonca i keď sú väčšinou, je nutné čeliť ako vážnej hrozbe pre celú spoločnosť – a preto proti nej treba bojovať bez akéhokoľvek nevhodného či selektívneho prístupu“.

Na záver svojho príspevku zástupca Svätej stolice vyslovil „pevnú nádej, že tento rok by konečne mohla uzrieť svetlo sveta deklarácia Rady ministrov o diskriminácii voči kresťanom“. -jb, bp-