Potrebujeme výchovu k integrácii - pápež František pri spiatočnom lete z Lesbosu

Vatikán 18. apríla - Prinášame odpovede pápeža Františka z tlačovej konferencie pri spiatočnom lete z ostrova Lesbos, kde v sobotu 16. apríla navštívil spolu s predstaviteľmi pravoslávia utečenecký tábor. Štyria novinári po sebe sa pýtali na tému integrácie migrantov a osobitne na význam gesta, ktoré Svätý Otec urobil, keď vzal zo sebou do Ríma tri moslimské utečenecké rodiny zo Sýrie. 

Franca Giansoldatiová, vatikanistka talianskeho denníka Il Messaggero: „Ďakujem, Svätosť. Veľa hovoríte o „prijímaní“, no možno príliš málo hovoríte o „integrácii“. Vidíme, čo sa deje v Európe, zvlášť pri tomto masívnym prílive imigrantov, vidíme, že viacero miest trápia štvrte typu geta... V tom všetkom sa jasne vynára, že práve moslimskí imigranti sa najťažšie integrujú s našimi hodnotami, so západnými hodnotami. Chcem sa vás opýtať: nebolo by možno pre integráciu užitočnejšie uprednostňovať príchod nemoslimských imigrantov? A potom, prečo ste dnes týmto veľmi pekným, veľmi šľachetným gestom uprednostnili tri výlučne moslimské rodiny?“

Pápež František: „Nevyberal som medzi kresťanmi a moslimami. Tieto tri rodiny mali papiere v poriadku, mali v poriadku dokumenty a dalo sa to spraviť. Boli tam napríklad dve kresťanské rodiny v prvom zozname, ktoré nemali papiere v poriadku. Nie je to privilégium. Všetci dvanásti sú Božími deťmi. „Privilégiom“ je byť Božími deťmi: toto je pravda.

K integrácii – je veľmi rozumné, čo hovoríte. Ďakujem vám, že ste to povedali. Povedali ste jedno slovo, ktoré sa v našej súčasnej kultúre zdá byť zabudnutým, od vojny... Dnes existujú getá. A niektorí teroristi, ktorí vykonali teroristické činy – niektorí – sú synmi a vnukmi osôb narodených v dotyčnej krajine, v Európe. A čo sa stalo? Neexistovala integračná politika a to je pre mňa kľúčové; až do tej miery, že vidíte, že v posynodálnej exhortácii o rodine – aj keď to je iný problém – jeden z troch pastoračných rozmerov pre rodiny v ťažkostiach je integrácia do života Cirkvi. Európa dnes musí obnoviť túto schopnosť integrácie, ktorú vždy mala. Lebo do Európy prišli nomádi, Normani a mnohé národy a ona ich integrovala a obohatila svoju kultúru. Verím, že potrebujeme výučbu a výchovu k integrácii. Ďakujem“.

Elena Pinardiová, Európska vysielacia únia: „Svätý Otec, hovorí sa o posilňovaní na hraniciach rozličných európskych krajín, o kontrolách, dokonca o rozmiestnení práporov pozdĺž európskych hraníc. Je to koniec Schengenu, koniec európskeho sna?“

Pápež František: „Neviem. Ja chápem vlády aj ľudí, že majú istý strach. To chápem a musíme mať veľkú zodpovednosť v prijímaní. Jeden z aspektov takej zodpovednosti je tento: ako sa môžeme integrovať, títo ľudia a my. Vždy som hovoril, že stavať múry nie je riešenie: videli sme, ako jeden padol v minulom storočí. Nič to nevyrieši. Musíme stavať mosty. Ale mosty sa stavajú s rozumom, stavajú sa s dialógom, s integráciou. A preto chápem istú obavu. Ale zavrieť hranice nič nevyrieši, lebo to uzavretie dlhodobo škodí vlastnému národu. Európa musí naliehavo robiť politiku prijatia a integrácie, rastu, práce, reformy ekonomiky... Všetky tieto veci sú mostmi, ktoré nás privedú k tomu, že netreba stavať múry. Úplne chápem strach: ale po tom, čo som videl – a zmením tému, no chcem to dnes povedať – a čo ste vy sami videli v tom utečeneckom tábore... bolo to do plaču! Deti... Priniesol som so sebou, aby som vám ukázal, čo mi deti darovali: mnohé kresby [pápež ukazuje kresby jednu po druhej]. Na jednej je toto: čo chcú deti? Pokoj, lebo trpia. Majú tam vzdelávacie kurzy, v tábore... No čo videli tie deti! Pozrite na túto: videli aj to, ako sa dieťa utopilo. Toto majú tie deti v srdci! Naozaj, dnes to bolo do plaču. Bolo to na zaplakanie. Rovnakú tému zobrazilo toto dieťa z Afganistanu: vidieť, že čln, ktorý prichádza z Afganistanu, sa vracia do Grécka. Tieto deti majú v pamäti toto! A bude to chcieť čas, aby to spracovali. Pozrite na toto: slnko, čo sa pozerá a plače. Ale ak je slnko schopné plakať, tak aj my: jedna slza nám spraví dobre.“

Fanny Carrierová, Agentúra France Presse: „Dobrý deň. Prečo nerobíte rozdiely medzi tými, ktorí utekajú pred vojnou a tými, ktorí utekajú pred hladom? Môže Európa prijať všetku biedu sveta?“

Pápež František: „Je to pravda. Povedal som dnes v príhovore: ,sú niektorí, čo utekajú pred vojnami, iní, ktorí utekajú pred hladom‘. Obe skupiny sú dôsledkom vykorisťovania, aj zeme. Jeden predseda vlády v Afrike mi približne pred mesiacom hovoril, že prvé rozhodnutie jeho vlády bolo opätovne zalesňovať, lebo zem sa stala mŕtvou z dôvodu vykorisťovania odlesňovaním. Musia sa robiť dobré diela s oboma. Veď niekto uteká pred hladom a iní pred vojnou. Pozval by som obchodníkov so zbraňami – lebo zbrane sú do istej miery predmetom dohody, vyrábajú sa, no sú tu obchodníci, ktorí s nimi obchodujú, aby sa viedli vojny na rôznych miestach, napríklad v Sýrii. Toho, kto dáva zbrane rôznym skupinám, týchto obchodníkov by som pozval stráviť jeden deň v tom tábore. Verím, že to pre nich bude prospešné!“

Néstor Pongutá, W Radio z Kolumbie: „Svätosť, dobrý večer. Dnes ráno ste povedali niečo veľmi osobitné, čo veľmi pritiahlo našu pozornosť: a to, že táto cesta bola smutná a ukázali ste to cez vaše slová, že ste boli veľmi pohnutý... Ale niečo sa muselo zmeniť vo vašom srdci aj pri vedomí, že je tu týchto dvanásť osôb, a že ste týmto malým gestom dali lekciu tým, ktorí neraz odvracajú zrak pred toľkou bolesťou, pred touto treťou svetovou vojnou po kúskoch, ktorú ste odsúdili“.

Pápež František: „Spravím plagiát! Odpoviem výrokom, ktorý nie je môj. To isté sa spýtali Matky Terezy: ,Nuž vy, toľká námaha, toľká práca, len aby ste pomohli ľuďom zomrieť... To, čo robíte, nepomôže! More je také veľké!‘ A ona odpovedala: ,Je to kvapka vody do mora! Ale po tejto kvapke more nebude tým istým!‘ Odpovedám takto. Je to malé gesto. No tieto malé gestá musíme robiť všetci, muži i ženy, aby sme podali ruku tým, ktorí to potrebujú“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)  -bp, jb-

Pápež odpovedal novinárom na otázky o exhortácii Amoris laetitia