Ranná homília pápeža Františka: Poddajme sa Duchu Svätému

Vatikán 14. apríla – Treba byť poddajný Duchu Svätému a nevzdorovať mu. Tak znela hlavná myšlienka pápeža Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Svätý Otec vo svojej homílii poukázal na tých, ktorí ospravedlňujú túto vzdorovitosť takzvanou „vernosťou zákonu“. Prítomných veriacich pozval k tomu, aby sa nebáli prosiť o milosť poddajnosti Duchu Svätému.

Pápež sa nechal inšpirovať dnešným prvým čítaním zo Skutkov apoštolov o diakonovi Filipovi, ktorý evanjelizuje Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky (Sk 8,26-36.38-40). Protagonistom príbehu, podľa slov Svätého Otca, nie je ani tak Filip, dokonca ani Etiópčan, ale Duch Svätý: „Je to on, kto koná. Je to Duch, ktorý je pri zrode a raste Cirkvi“.

„Počas uplynulých dní nám Cirkev ponúkla drámu nepoddajnosti Duchu: zatvorené srdcia, tvrdé, pochabé, ktoré odporujú Duchu. Videli sme veci – uzdravenie chromého mrzáka Petrom a Jánom pri Krásnej bráne Chrámu; slová a veľké skutky, ktoré robil Štefan... – ostali však uzatvorení pred týmito znakmi Ducha a odporovali Duchu. A hľadali, ako ospravedlniť túto nepoddajnosť s takzvanou vernosťou voči zákonu, teda litere zákona.“

Dnes, podľa pápeža Františka, „nám Cirkev ponúka pravý opak: nie vzdor voči Duchu, ale poddajnosť Duchu, ktorá je skutočným postojom kresťana“. „Byť poddajní Duchu,“ dodal Svätý Otec, „a táto poddajnosť robí to, že Duch môže konať a ísť vpred, aby budoval Cirkev“. Filip bol „zaneprázdnený, tak ako všetci biskupi a v ten deň mal isto svoje plány“. Avšak Duch mu hovorí, aby zanechal to, čo mal na programe a aby išiel za Etiópčanom, „a on poslúchol“. A  Filip mu takto vysvetlí Písma a posolstvo spásy. Duch, vysvetlil ďalej pápež, „pracuje v srdci Etiópčana“, ponúka mu „dar viery a tento muž vo svojom srdci pocíti niečo nové“. A nakoniec žiada, aby mohol byť pokrstený, čo podľa slov Svätého Otca znamená, že bol poddajný Duch Svätému:

„Dvaja muži: jeden evanjelizátor a druhý, čo nevedel nič o Ježišovi, Duch však zasial zdravú zvedavosť a nie tú zvedavosť, ktorá vedie ku klebetám“. A eunuch nakoniec pokračuje v ceste s radosťou, „radosťou Ducha, v poddajnosti Duchu“:

„Uplynulé dni sme počuli, čo spôsobuje vzdorovanie voči Duchu; dnes tu máme príklad dvoch mužov, ktorí boli poddajní hlasu Ducha. A znakom toho je radosť. Poddajnosť Duchu je zdrojom radosti. - ‚Nuž, ja by som chcel robiť to a tamto... Cítim však, že Pán odo mňa žiada iné.‛ - Radosť nájdeš tam, kam ťa volá Duch!“     

Svätý Otec pripomenul priliehavú modlitbu z Prvej knihy Samuelovej, ktorá môže pomôcť pri vyprosovaní si tejto poddajnosti. Sú to slová, ktoré kňaz Héli poradil mladému Samuelovi ako odpoveď na Pánovo volanie, ktoré zachytil uprostred noci: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“:     

„Je to krásna modlitba, ktorú sa aj my môžeme vždy modliť: ‚Hovor, Pane, lebo ja počúvam’. Modlitba, ktorou si môžeme vyprosiť tú poddajnosť Duchu Svätému a s touto poddajnosťou ďalej budovať Cirkev, byť nástrojmi Ducha, aby Cirkev napredovala. ‚Hovor, Pane, lebo tvoj sluha počúva’. Modlime sa takto, mnohokrát za deň: keď máme pochybnosť, keď nevieme ako, ale sa jednoducho chceme modliť. A s touto modlitbou si prosme o milosť poddajnosti Duchu Svätému“. -ej-