Komentár Juraja Vitteka: Pštrosy nelietajú nikdy, sliepky zriedka

Komentár pripravil otec Juraj Vittek, člen komunity Oratória svätého Filipa Neriho, ktorý pôsobí ako farár-moderátor Farnosti Svätej rodiny v Bratislave – Petržalke:

Počas veľkonočného Trojdnia si každý rok vždy nanovo uvedomím, ba zakusujem obdivuhodnú vnútornú životaschopnosť kresťanstva. Tohtoročná Veľká noc bola krvavá, spomeňme masaker kresťanov v Pakistane. Opäť platia Tertuliánove slová, že „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov”. V Číne podľa niektorých odhadov bolo počas Veľkej Noci pokrstených okolo 20.000 obyvateľov Číny. Iní sú krstení počas iných sviatkov v roku a odhaduje sa ročný priemer 100 000 novopokrstených v Číne. Aj ja som tento rok krstil a birmoval viacerých dospelých počas veľkonočnej vigílie.

Hovorí sa, že kresťanstvo je na ústupe. V samotnej kresťanskej Európe sa hovorí o tom, že kresťanstvo umiera. Fridrich Nietzsche povedal: BOH JE MŔTVY! Dnes zaznieva často: Kresťanstvo je mŕtve! Nás kňazov mnohí považujú za vojakov porazeného vojska, za služobníkov náboženstva, ktoré zomiera.

Slávenie ústredného tajomstva našej viery, tajomstva Smrti a Zmŕtvychvstania Ježiša Krista nám dáva zakúsiť obdivuhodnú vnútornú životnú silu sebaobnovy, ktorú v sebe kresťanstvo obsahuje. Kresťanstvo ožíva vo vysluhovaní sviatosti krstu a ďalších sviatostí, v tisícoch svätých spovedí, v obnove nášho vedomia krstu počas obnovy krstných sľubov, v tichej meditácii nad Ježišovou láskou počas eucharistickej adorácie na Bielu sobotu. Životná miazga kresťanstva je Kristova láska rozliata do našich sŕdc prostredníctvom živej viery a sviatostí. Vždy keď pripravujem katechumenov na prijatie krstu a ďalších sviatostí, prežívam znovu s nimi svoju vlastnú cestu k viere. Aj tento rok tomu bolo tak. Sprevádzali sme ich počas katechéz, na ktorých sa zúčastňovali aj mnohí už pokrstení a pobirmovaní veriaci. Bolo to spoločné objavovanie nášho náboženstva. Znovu som si uvedomil spolu s nimi, aká životne dôležitá je katechéza pre rast Cirkvi a novú evanjelizáciu.

V Kórei pápež František upozornil na povrchnosť, ktorá je charakteristikou dnešného zosvetštenia kresťanov. Táto povrchnosť je „na škodu priameho a plodného stretnutia s našimi veriacimi, a tiež i s neveriacimi, zvlášť s mladými, ktorí však potrebujú solídnu katechézu a bezpečné duchovné vedenie”. Počas veľkonočnej vigílie a vysluhovania sviatostí viacerým prevažne mladým ľuďom, som si uvedomil, že tam boli možno aj takí, ktorí ešte pred nejakým časom naše náboženstvo odmietali, boli voči nemu ľahostajní, a teraz ožilo v ich srdciach. Tak tomu bolo pred rokmi aj v mojom srdci, keď som až po 15 rokoch objavil, že som pokrstený. Boh bol v mojom živote, v ich živote, mŕtvy. Ale v túto noc naplno ožíva, vstáva z mŕtvych! Prišla mi na um myšlienka, aby som sa opäť raz v solidarite s neveriacimi postavil na ich stranu, odkiaľ som vzišiel a rozpovedal svoje dojmy z tých cca. 25 rokov môjho života v katolíckom kresťanstve. Viete, milí katolíci, čo ma na vašom náboženstve fascinuje už toľko rokov? Vaše náboženstvo nie je poézia, nie je to ideológia, či filozofia, nie je to mudrovanie salónnych intelektuálov. Vaše náboženstvo je nábožné. Vaše náboženstvo umožňuje dotknúť sa živého Boha: „čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ Vaše náboženstvo spája človeka s Bohom, dáva mu zažiť Božiu prítomnosť! Vaše náboženstvo rozlieva Božiu svätosť do sŕdc a životov ľudí.

Vaše náboženstvo je schopné zmeniť človeka k lepšiemu. Krásne to vyjadruje jeden rozhovor medzi mužom, ktorý sa krátko predtým obrátil ku Kristovi, a jeho neveriacim priateľom: „Ty si sa teda obrátil na kresťanskú vieru?“ „Áno.“ „Teda niečo musíš vedieť o Kristovi. Povedz mi, v ktorej krajine sa narodil?“ „Neviem.“ „Koľko mal rokov, keď umrel?“ „Neviem.“ „Aký bol obsah jeho učenia?“ „To tiež neviem.“ „Ty teda skoro nič nevieš o Kristovi, ku ktorému si sa obrátil!“ „Máš pravdu. Hanbím sa, že viem tak málo. Ale toľko viem, že pred troma rokmi som bol pijan. Mal som dlhy. Rodina sa mi rozpadla. Žena a deti mali strach, keď som prišiel domov. Teraz som prestal piť. Nemám žiadne dlhy. Mám šťastnú rodinu. Deti ma večer netrpezlivo čakajú. To všetko pre mňa urobil Kristus, keď som našiel vieru. Toto určite viem.“ Moc Ježišovho zmŕtvychvstania, životná miazga kresťanstva sa prelieva cez vieru a sviatosti do sŕdc ľudí a je zdrojom ustavičnej sebaobnovy kresťanstva. Kresťanstvo je svetlom, ktoré nedokážu zatemniť ani tí kresťania, ktorí svoje náboženstvo, svoj krst, svoju vieru, premenili na vypálenú žiarovku. Kresťanstvo je aj tak náboženstvom, ktoré je schopné meniť noc ľudskej bezradnosti, zmätku a nezmyslu, na úsvit nového rána, plného nádeje, zmyslu a odvahy.

Keď som videl ľudí, ktorí počas celej noci z Veľkého piatka na Bielu sobotu a počas celej Bielej soboty prichádzali bdieť pred Eucharistiu, skloniť sa pred krížom, pobozkať Ježišove rany, uvedomil som si, čo dáva novú vitalitu kresťanstvu. Zbožnosť! Áno, váš slovenský katolicizmus je často podvýživený, potrebuje veľa katechézy, uvažovania, prehlbovania, ale slovenský katolicimus je ešte stále nábožný a tam je tajomstvo jeho vitality uprostred zosvetštenia a prešpekulovanosti Európy. Niektorí touto vašou zbožnosťou pohŕdajú! Nech! Kardinál Bergoglio, súčasný pápež, povedal španielskym biskupom počas duchovných cvičení: „Keď v bežnom živote cítime Božiu prítomnosť, musíme jednoducho konštatovať «Boh je tu», a prvé, čo treba v prítomnosti Boha urobiť, je pokľaknúť. Až potom prichádza na rad ľudský rozum, aby sa hlbšie zamyslel nad tým, akým spôsobom je Boh prítomný, a ponúkol vysvetlenie.” Skrátka, podľa kardinála Bergoglia je potrebná zbožnosť! Svätý František Saleský napísal jeden z klasických návodov na správne používanie nášho náboženstva, je známy pod názvom Filotea, alebo Úvod do zbožného života. Aké blahodárne je vracať sa k týmto manuálom kresťanstva. Hneď na začiatku tohto návodu píše: „Pštrosy nelietajú nikdy, sliepky iba zriedka, nízko a ťažko.

Tak aj hriešnici nevzlietajú k Bohu, iba sa pohybujú stále pri zemi a pre zem. Dobrí ľudia, ktorí nedosiahli zbožnosť, síce vzlietnu svojimi dobrými skutkami k Bohu, ale len pomaly, zriedka a ťažko. Zbožní ľudia vzlietajú často, rýchlo a vysoko. Skrátka zbožnosť nie je nič iné ako akási duchovná svižnosť a živosť, prostredníctvom ktorej pôsobí milosrdná láska v nás.” Náš zápas o záchranu kresťanstva nie je ideologickým či politickým zápasom. Je to zápas o zbožnosť! Potom bude mať naše kresťanstvo vitalitu i odvahu! Nech nás tento posvätný čas obnoví v nádeji Zmŕtvychvstania. Táto nádej dáva totiž kresťanstvu krídla!