Homília pápeža Františka na Zelený štvrtok uprostred migrantov: Dve gestá

Vatikán/Castelnuovo di Porto 25. marca – Gesto bratského spolunažívania v rozličnosti kultúr a náboženstiev, ale aj gesto nenávisti a ničenia. Na obe tieto gestá prítomné v súčasnom dianí vo svete upozornil pápež František pri slávení omše Zeleného štvrtka v azylovom dome pre migrantov neďaleko Ríma.

Pri slávení Omše na pamiatku Pánovej večere 24. marca v Centre pre žiadateľov o azyl v Castelnuovo di Porto pápež vykonal Ježišovo gesto, keď umyl nohy dvanástim reprezentantom tejto mnohokultúrnej a mnohonáboženskej komunity. Po skončení slávenia Svätý Otec venoval dlhý čas osobným pozdravom a podal ruku prakticky každému z tisícky prítomných.

Prinášame plné znenie homílie, ktorú pápež František podľa svojho zvyku predniesol bez pripraveného textu:

 „Gestá hovoria viac než obrazy a slová. Gestá... V tomto Božom slove, ktoré sme čítali sú prítomné dve gestá: Ježiš, ktorý slúži, umýva nohy... On, ktorý bol „hlavou“, umýva nohy druhým, svojim spoločníkom, tým najmenším. Gesto. Druhé gesto: Judáš, ktorý ide k Ježišovým nepriateľom, k tým, ktorí nechcú pokoj s Ježišom, aby vzal peniaze, ktorými ho zradil, tých tridsať strieborných.

Dve gestá. Aj dnes, tu, sú tu dve gestá. Toto: my všetci pospolu, moslimovia, hinduisti, katolíci, kopti, evanjelici, avšak bratia, deti toho istého Boha, ktorí chceme žiť v mieri, integrovaní. Gesto. Pred troma dňami, gesto vojny, ničenia v jednom európskom meste, [gesto] ľudí, ktorí nechcú žiť v mieri. Za tým gestom však, tak ako za tým Judášovým, boli iní. Za Judášom boli tí, ktorí dali peniaze, aby bol Ježiš vydaný. Za „oným“ gestom sú výrobcovia, priekupníci zbraní, ktorí chcú krv, nie pokoj; ktorí chcú vojnu, nie bratstvo.

Dve gestá, to isté: Ježiš umýva nohy, Judáš zapredáva Ježiša za peniaze. Vy, my, všetci spoločne, rôzne náboženstvá, rozličné kultúry, ale deti toho istého Otca, bratia. A tam, tí úbožiaci, čo kupujú zbrane, aby zničili bratstvo. Dnes, v tejto chvíli, keď urobím to isté Ježišovo gesto umývania nôh vám dvanástim, my všetci robíme gesto bratstva, a my všetci hovoríme: ‚Sme odlišní, sme rôzni, máme rôzne kultúry a náboženstvá, ale sme bratia a chceme žiť v mieri’.

A toto je gesto, ktoré s vami robím. Každý z nás si nesie svoj príbeh, každý z vás má za sebou nejaký príbeh. Toľko krížov, toľko bolestí; ale aj otvorené srdce, ktoré chce bratstvo. Každý nech v jazyku svojho náboženstva prosí Pána, aby sa toto bratstvo šírilo vo svete, aby nebolo tých tridsať denárov na zabitie brata, aby tu bolo vždy bratstvo a dobro. Nech sa tak stane.“

Svätý Otec po krátkej homílii umyl nohy dvanástim osobám reprezentujúcim celé spoločenstvo. Boli medzi nimi štyria nigérijskí katolíci, tri eritrejské koptské kresťanky, traja moslimovia zo Sýrie, Pakistanu a Mali, hinduista z Indie, ako aj talianska katolíčka, ktorá pracuje v centre.

Na záver liturgie sa pápež prihovoril prítomným ešte týmito slovami:

„Teraz vás pozdravím jedného po jednom, zo srdca. Ďakujem vám za toto... Len pamätajme a viditeľne ukazujme, že je krásne žiť pospolu ako bratia, s odlišnými kultúrami, náboženstvami a tradíciami: všetci sme však bratia. A toto má svoje meno: pokoj a láska. Ďakujem!“

Stiskom ruky potom pápež František pozdravil každého z prítomných 892 migrantov, ako aj vyše sto pracovníkov zariadenia. -ej, jb-