Peter Dufka SJ: Duchovné rozlišovanie a milosrdenstvo

Páter Peter Dufka zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, sa vo svojej marcovej rubrike venuje schopnosti pomáhať druhým duchovným rozlišovaním a dobrou radou. Pripomína, že pomáhať druhým múdrou radou je jedným z duchovných skutkov milosrdenstva.

Touto Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Je to vlastne stretnutie s tajomstvom ľudskej zloby a tajomstvom Božieho víťazstva nad ňou. Dve zahalené tajomstvá, tajomstvo zla a tajomstvo dobra, ktoré zaznievajú i v našich dňoch nie s menšou intenzitou, ako za Ježišových čias. Zahalené preto, lebo nie je  ľahké ich na prvý pohľad rozoznať, identifikovať a odhaliť. Zlo sa totiž geniálne maskuje, má vplyv na masy, vie kričať, presviedčať a nakoniec dosiahnuť odsúdenie a smrť nevinného. Zahalené dobro býva pošpinené, falošne odsudzované, umučené a zomiera na kríži. Zlo svojím spôsobom postupovania ničí, ponižuje a degraduje – nakoniec i seba samé. Dobro však vykupuje, dvíha a posväcuje.

Dve duchovné mocnosti, dobro a zlo, ktoré dnes hýbu svetom i osobnými dejinami každého jedného z nás. Vedieť o nich, dokázať ich správne a v dostatočnom predstihu rozoznať, patrilo vždy k umeniu umení. Človek, ktorý vnikol do tohto umenia, bol vyhľadávaný a vzácny, pretože videl to, čo iní nevidia. Vedel spozorovať a jasne zadefinovať nebezpečenstvo tam, kde ho iní vôbec netušili. Avšak takýmto umelcom by mal byť do istej miery každý kresťan. Každý kresťan by mal vedieť duchovne rozlišovať a identifikovať priateľov i nepriateľov svojej duše už v ich prvotných prejavoch. Nečakať až na to, keď bude už neskoro, kedy zlozvyky, nečnosti alebo neresti narastú do nezvládnuteľných rozmerov. A nie len to. Kresťana by mala charakterizovať i schopnosť vedieť v tejto oblasti poradiť i iným ľuďom.

Nedávno ma prekvapil istý môj známy, katolícky kňaz pôsobiaci v Libanone, ktorého pravidelne navštevuje šítsky imám. Potrebuje byť vypočutý, potrebuje sa s niekým poradiť a s niekým hľadať cestu do budúcnosti. Islam nepozná niečo ako duchovné rozlišovanie alebo duchovné vedenie. Je to náboženstvo príkazov, zákazov a trestov, kde niet priestoru pre Boha milosrdenstva a lásky. Avšak po dobrej rade či duchovnom rozlišovaní túži každý človek a praktizuje ho v rôznych podobách. Rozlišovanie duchov a duchovné vedenie má v kresťanstve nesmierne dlhú a hlbokú tradíciu a je nemálo osobností, z duchovných objavov ktorých môžeme čerpať až dodnes. Títo  majstri rozlišovania boli práve preto vyhľadávaní, že vedeli správne poradiť, orientovať dezorientovaných a varovať pred duchovnými nebezpečenstvami. Dobrá rada bola a je jedným zo skutkov milosrdenstva, a preto máme dnes ešte väčší dôvod sa ňou zaoberať.  

Raz som bol pri lôžku zomierajúceho človeka, ktorý mi v jednom momente povedal: “Keby som v minulosti vedel to, čo viem teraz, keby som sa bol poradil s nejakým rozumným človekom, inak by som si život zariadil.“ Tieto  slová  na mňa urobili hlboký dojem. Pri záverečnom bilancovaní tento človek konštatoval vo svojom živote sériu zlých rozhodnutí, ktoré ho viedli nesprávnym smerom. Nikto mu neporadil a s nikým nekonzultoval svoje názory a dnes je svedkom dôsledku zlých rozhodnutí, ktoré však už nemožno zmeniť.

Chýbajúca dobrá rada či zlé rozlišovanie so sebou prinášajú neraz katastrofálne  dôsledky na celý život. Preto je dobrá rada takým dôležitým skutkom milosrdenstva. Skúsme si všimnúť, čo na túto tému hovorí Origenes, grécky cirkevný učiteľ žijúci v treťom storočí. V oblasti duchovného rozlišovania a dobrej rady ponúka niekoľko nadčasových pohľadov, ktoré sú užitočné i pre dnešného človeka. Všimnime si ich v krátkosti.

 Podľa Origena duchovné rozlišovanie nie je čisto len duchovné, pretože pri ňom človek používa rozum a city. Ide o úkon, do ktorého človek zapája všetky svoje danosti. Je však presvedčený o tom, že človek čistého srdca nie je na svoje rozhodovanie úplne sám. I keby sa s nikým neradil, je tu Boží Duch, ktorý nenápadne vstupuje do jeho procesu rozhodovania a jemne ho usmerňuje. No i napriek tomu zdôrazňuje dôležitosť rozlišovania v dialógu s inou osobou.  

Všíma si pokušenia a ich niektoré vonkajšie faktory, ktoré nikdy nemajú neodolateľný, imperatívny charakter, ale len charakter ponuky. Nikto z vonku nás nemôže donútiť k nejakej myšlienke a následne k jej realizácii. Môže nám ju len ponúknuť.  Je presvedčený o tom, že na začiatku všetky pokušenia nadväzujú  na  prirodzenú nutnosť či potrebu človeka. Je prirodzené, že človek potrebuje odpočinok, stravu a isté prostriedky na život. Avšak táto potreba sa pohybuje v rozmedzí istých hraníc. To znamená, potrebuje istý čas na odpočinok, určité množstvo stravy a tekutín, ako i kvantitatívne obmedzené množstvo materiálnych prostriedkov. Po prekročení týchto hraníc odpočinok môže prerásť do lenivosti, potreba stravy a tekutín  do maškrtnosti až obžerstva či opilstva a z prirodzeného používania hmotných dobier neraz vznikne vášnivá túžba po majetku. Origenes je presvedčený o tom, že pri tomto pomalom a nenápadnom presune prirodzenej potreby k vášni a závislosti je prítomný nepriateľ našej duše. On prostredníctvom istých motivačných impulzov vedie k prekročeniu týchto hraníc. Všíma si tiež, ako sa nám niektoré zážitky z minulosti často vyplavujú do vedomia a spôsobujú nepokoj a pocit viny. Zvláštne, že tá istá udalosť uložená v pamäti  môže spôsobovať úzkosť, depresie a strach, avšak tie isté udalosti môžu vyvolať ľútosť, a odhodlanie k náprave, čo je celkom rozdielny pocit a podľa Origena ho vyvoláva dobrý duch. Pri tomto nenápadnom spracúvaní našich zážitkov minulosti môže byť tiež prítomný nepriateľ našej duše a môže nás usmerňovať nesprávne. Ďalšou oblasťou vplyvu zlého ducha sú nesprávne a zavádzajúce ideológie. Ide o ucelenú sériu myšlienok, ktoré sú zlé a pramenia z nesprávneho, povrchného a falošného poznania. Postupne naberajú na intenzite. A práve pri tomto postupnom vzraste omylov je podľa Origena možno rozoznať prítomnosť zla.  V novodobých dejinách takto vyrástli -izmy, ako bol fašizmus alebo komunizmus.  

Milí priatelia, Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Nech nám toto stretnutie s tajomstvom ľudskej zloby a tajomstvom Božieho víťazstva nad ňou pomáha víťaziť nad temnotou našich sŕdc. Nech ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus vnesie svetlo do všetkých temných zakutí, aby sme videli a správne rozlišovali, čo je skutočne dobré a čo je zlé. Aby sme umením dobrej rady a duchovného rozlišovania napomáhali k šíreniu tohto skutku milosrdenstva.