Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Generálne audiencie a Anjel Pána

Pápež František pri nedeľnej modlitbe: Odvaha vypustiť z rúk kamene

Svätý Otec veriacim odporúčal čítanie evanjelia - dobrovoľníci rozdali 40 tisíc výtlačokov - AFP

13/03/2016 19:52

Vatikán 13. marca - Na poludňajšiu modlitbu so Svätým Otcom sa dnes pútnici i miestni Rimania zhromaždili v mimoriadne hojnom počte. V Piatu pôstnu nedeľu ich pápež František opätovne pozval denne si čítať evanjelium. Za pomoci dobrovoľníkov Svätý Otec rozdal na námestí sv. Petra 40 tisíc vreckových výtlačkov Evanjelia podľa Lukáša.

Pred modlitbou Anjel Pána pápež František hovoril o Ježišovom milosrdenstve, ktoré zachránilo život žene obvinenej z cudzoložstva a prinavrátilo jej dôstojnosť. „Táto žena z evanjelia reprezentuje nás všetkých“ - pripomenul v závere príhovoru.

Medzi rozdávateľmi evanjelií boli viacerí starší ľudia, starí otcovia a staré mamy. Svätý Otec v tejto súvislosti vyzdvihol úlohu staršej generácie pri odovzdávaní viery: „Aké veľké zásluhy majú starí rodičia, ktorí odovzdávajú vieru vnúčatám!“

Pápež František pripomenul, že práve u sv. Lukáša nachádzame Ježišove slová: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Nebeský Otec!» Všetkých prítomných povzbudil ku konaniu skutkov milosrdenstva a odporúčal im naučiť sa naspamäť sedem skutkov duchovného a sedem skutkov telesného milosrdenstva.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca pred modlitbu Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto piatej nedele v pôstnom období (porov. Jn 8,1-11) je také pekné, veľmi rád si ho čítam znova a znova. Predstavuje príbeh o cudzoložnici, pričom osvetľuje tému milosrdenstva Boha, ktorý nikdy nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Scéna sa odohráva na chrámovej plošine. Predstavte si ju tu, v priestore pred bazilikou. Ježiš učí ľudí a vtom prídu niektorí zákonníci a farizeji, ktorí pred neho privlečú ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Tá žena sa tak nachádza medzi Ježišom a davom ľudí (porov. v. 3), medzi milosrdenstvom Božieho Syna a násilnosťou, hnevom jej žalobcov. V skutočnosti, oni neprišli za Učiteľom, aby sa ho opýtali na jeho mienku – boli to zlí ľudia –, ale aby mu nastrojili pascu. Totiž, ak Ježiš bude nasledovať prísnosť zákona, a schvaľovať tak ukameňovanie ženy, stratí svoju povesť miernosti a dobroty, ktoré ľud tak fascinujú; ak, naopak, bude chcieť byť milosrdný, bude musieť ísť proti zákonu, o ktorom on sám povedal, že ho nechce zrušiť, ale naplniť (porov. Mt 5,17). A Ježiš je postavený do takejto situácie.

Tento zlý úmysel sa ukrýva pod otázkou, ktorú kladú Ježišovi: «Čo na to povieš ty?» (v. 5). Ježiš neodpovedá, mlčí a uskutočňuje tajuplné gesto: «Sklonil sa a začal písať prstom po zemi» (v. 7). Azda kreslil náčrty, niektorí hovoria, že písal hriechy farizejov... akokoľvek to bolo, písal. Bolo to ako z pohľadu druhej strany. Týmto spôsobom pozýva všetkých k pokoju, nekonať pod prívalom impulzívnosti, a hľadať Božiu spravodlivosť. Ale tamtí, zlí, naliehajú a očakávajú od neho odpoveď. Zdalo sa, že  dychtia po krvi. Tak teda Ježiš pozdvihne zrak a povie: «Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň» (v. 7). Táto odpoveď rozháňa žalobcov, všetkých ich doslova odzbrojuje: všetci odložili „zbrane“, teda kamene, ktoré boli pripravení vrhnúť: tie viditeľné do ženy a tie skryté  do Ježiša. A zatiaľ čo Pán pokračuje v písaní po zemi, v kreslení, neviem..., žalobcovia odchádzajú jeden po druhom, so sklonenou hlavou, počnúc staršími, ktorí si viac uvedomovali, že nie sú bez hriechu. Ako nám prospieva byť si vedomí, že aj my sme hriešnici! Keď ohovárame druhých – všetko to dobre poznáme – ako nám prospeje odvaha vypustiť na zem kamene, ktoré máme na hádzanie do druhých, a porozmýšľať trochu nad našimi hriechmi!

Zostali tam len žena a Ježiš:  bieda a milosrdenstvo zoči-voči. A koľko krát sa to stáva nám, keď sa postavíme pred spovednicu, so zahanbením, aby sme ukázali svoju biedu a poprosili o odpustenie! «Žena, kde sú?» (v. 10), hovorí jej Ježiš. A stačí toto konštatovanie a jeho pohľad plný milosrdenstva, plný lásky, aby tá osoba pocítila – asi po prvý krát – že má svoju dôstojnosť, že ona nie je totožná s jej hriechom, má dôstojnosť osoby; že môže zmeniť život, že môže vyjsť zo svojho otroctva a vykročiť na novú cestu.

Drahí bratia a sestry, tá žena reprezentuje nás všetkých, ktorí sme hriešnici, teda cudzoložníci pred Bohom, zradcovia jeho vernosti.  A jej skúsenosť predstavuje Božiu vôľu pre každého z nás: nie naše odsúdenie, ale našu spásu prostredníctvom Ježiša. On je milosťou, ktorá zachraňuje od hriechu a smrti. On vpísal do zeme, do prachu, z ktorého bolo utvorené každé ľudské bytie (porov. Gn 2,7), Boží výrok: „Nechcem, aby si zomrel, ale aby si žil“. Boh nás nepribíja k nášmu hriechu, nestotožňuje nás so zlom, ktoré sme spáchali.  Máme meno, a Boh toto meno neidentifikuje s hriechom, ktorý sme vykonali. Chce nás oslobodiť, a chce, aby sme to aj my chceli spolu s ním. Chce, aby sa naša sloboda obrátila od zla k dobru, a toto je možné – je to možné! – s jeho milosťou.

Panna Mária nech nám pomáha úplne sa zveriť Božiemu milosrdenstvu, aby sme sa stávali novým stvorením.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mch, jb-

13/03/2016 19:52