Homília pápeža Františka v Ciudad Juárez: Prosme o dar sĺz a obrátenia

Mexiko 18. februára – Svätý Otec František zakončil svoju 12. apoštolskú cestu slávnostnou omšou v Ciudad Juárez, len 80 metrov od hranice s USA. Pri slávení použil drevenú biskupskú palicu v tvare kríža, ktorú krátko predtým dostal do daru pri stretnutí s väzňami. Záverečnú omšu na diaľku sledovali spoza hranice aj tisícky ľudí na štadióne v texaskom El Paso.

Plné znenie homílie pápeža Františka      

Slávou Boha je život človeka: tak hovorieval sv. Irenej v druhom storočí - výraz, ktorý naďalej zaznieva v srdci Cirkvi. Slávou Otca je život jeho detí. Neexistuje väčšia sláva pre otca, ktorý vidí realizáciu svojich drahých; neexistuje väčšie uspokojenie než vidieť ich napredovať, vidieť ich rásť a rozvíjať sa. Potvrdzuje to aj prvé čítanie (Jon 3,1-10), ktoré sme počuli. Ninive: veľké mesto, ktoré podliehalo sebazničeniu, ako ovociu útlaku a degradácie, násilia a nespravodlivosti. Táto veľká metropola mala svoje dni zrátané, lebo už bolo neznesiteľné násilie, ktoré v sebe zrodila. Tam na scénu vstupuje Pán pohýnajúc srdce Jonáša, na scénu vstupuje Otec pozývajúc a vysielajúc svojho posla. Jonáš bol povolaný, aby prijal istú misiu. Choď, hovorí mu, lebo «ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!» (Jon 3,4). Choď, pomôž im pochopiť, že týmto spôsobom správania sa, zachovávania, organizovania sa plodia jedine smrť a skazu, utrpenie a útlak. Daj im vidieť, že niet života pre nikoho, ani pre kráľa, ani pre poddaného, ani pre polia, ani pre zvery. Choď a ohlasuj, že si až tak navykli na úpadok, že tvárou v tvár bolesti stratili citlivosť. Choď a povedz im, že nespravodlivosť sa zmocnila ich pohľadu. Preto Jonáš vychádza na cestu! Boh ho posiela vyjaviť na svetlo to, k čomu dochádzalo, posiela ho prebudiť ľud opojený sebou samým.

Pri tomto texte sa nachádzame zoči-voči tajomstvu Božieho milosrdenstva. Milosrdenstvo vždy zaháňa ničomnosť, berúc ľudskú bytosť veľmi vážne. Vždy apeluje na dobro prítomné v každom človeku, hoci by bolo spiace či znecitlivené. Ďaleko od zničenia, ako to mnohokrát požadujeme či chceme konať my, milosrdenstvo sa približuje ku každej situácii, aby ju premenilo zvnútra. Toto je presne tajomstvo Božieho milosrdenstva. Približuje sa a pozýva k obráteniu, pozýva k ľútosti; pozýva vidieť ujmu, ku ktorej dochádza na všetkých úrovniach. Milosrdenstvo vždy vstupuje do zla, aby ho premenilo. To je tajomstvo nášho Otca Boha. Posiela svojho Syna, ktorý vstupuje doprostred zla, urobí sa hriechom, aby premenil zlo. Toto je milosrdenstvo.

Kráľ počúvol, obyvatelia mesta zareagovali a rozhodlo sa, že sa budú kajať. Milosrdenstvo Boha vstúpilo do srdca zjavujúc a ukazujúc to, čo je našou istotou a našou nádejou: je tu vždy príležitosť zmeniť sa, sme v období vhodnom na reakciu a premenu, úpravu a zmenu, obrátenie toho, čo nás ničí ako národ, čo nám spôsobuje úpadok ako ľudstvu. Milosrdenstvo nás povzbudzuje hľadieť na prítomnosť a mať dôveru v to, čo je ako zdravé a dobré ukryté v každom srdci. Milosrdenstvo Boha je naším štítom a našou pevnosťou.

Jonáš pomohol vidieť, pomáha uvedomiť si. Hneď na to, jeho volanie nachádza mužov a ženy schopných kajať sa, schopných plakať. Plakať kvôli nespravodlivosti, plakať kvôli úpadku, plakať kvôli útlaku. Sú to slzy, ktoré môžu otvoriť cestu premene; sú to slzy, ktoré môžu obmäkčiť srdce, sú to slzy, ktoré môžu očistiť pohľad a pomôcť vidieť špirálu hriechu, do ktorého sme mnohokrát ponorení. Sú to slzy, ktoré dokážu učiniť citlivým zatvrdnutý a najmä zaspatý pohľad a postoj tvárou v tvár utrpeniu druhých. Sú to slzy, ktoré môžu privodiť prelom schopný otvoriť nás k obráteniu. Tak sa to stalo Petrovi po tom, ako Ježiša zaprel: zaplakal a slzy mu otvorili srdce.

Toto slovo nech dnes medzi nami silne zaznieva; toto slovo je hlasom, ktorý volá na púšti a pozýva nás k obráteniu. V tomto roku milosrdenstva chcem s vami na tomto mieste prosiť Božie milosrdenstvo, chcem s vami prosiť o dar sĺz, o dar obrátenia.

Tu, v Cuidad Juárez, ako aj v ďalších hraničných oblastiach, sa sústreďujú tisíce migrantov zo Strednej Ameriky a iných krajín, bez toho, aby sme zabudli na mnohých Mexičanov, ktorí sa tiež snažia prejsť „na druhú stranu“. Je to prechod, cesta plná strašných nespravodlivostí: zotročovaní, unášaní, podliehajúci vydieraniu, sú mnohí naši bratia predmetom obchodu prevádzačstva ľudí, obchodovania s ľudskými bytosťami.

Nemôžeme popierať humanitárnu krízu, ktorá v posledných rokoch znamenala migráciu tisícok osôb, ako vlakom, tak po diaľnici, alebo aj pešo, prechádzajúc stovky kilometrov cez hory, púšte a nehostinné cesty. Táto ľudská tragédia, ktorú predstavuje nútená migrácia, je do dnešného dňa globálnym fenoménom. Túto krízu, ktorá sa dá merať číslami, chceme merať prostredníctvom mien, príbehov, rodín. Sú to bratia a sestry, ktorí odchádzajú hnaní chudobou a násilím, obchodovaním s drogami a organizovaným zločinom. Tvárou v tvár toľkým právnym medzerám sa napína sieť lapajúca a ničiaca vždy tých najchudobnejších. Nielenže trpia chudobou, ale navyše musia trpieť všetkými týmito formami násilia. Nespravodlivosťou, ktorá sa radikalizuje v mladých: oni, ako „mäso na jatky“, sú prenasledovaní a ohrozovaní, keď sa snažia vyjsť zo špirály násilia a z pekla drog, a čo povedať o množstve žien, ktoré boli nespravodlivo obraté o život!

Prosme nášho Boha o dar obrátenia, o dar sĺz; prosme ho, aby sme mohli mať otvorené srdce ako Ninivčania voči jeho výzve v trpiacej tvári mnohých mužov a žien. Už nikdy viac smrť a vykorisťovanie! Vždy je tu čas na zmenu, vždy je tu východisko a vždy je tu príležitosť, vždy je čas na prosbu o milosrdenstvo Otca.

Tak ako sa udialo v Jonášových časoch, aj dnes stavme na konverziu; sú tu znamenia, ktoré sa stávajú svetlom na ceste a hlásaním spásy. Viem o práci mnohých organizácií občianskej spoločnosti v prospech práv migrantov. Viem aj o práci v nasadení mnohých rehoľných sestier, rehoľníkov a kňazov, laikov, ktorých život sa stravuje v sprevádzaní a obrane života. Podávajú pomoc v prvej línii riskujúc mnohokrát ten svoj vlastný. Svojím životom sú prorokmi milosrdenstva, sú chápajúcim srdcom a sprevádzajúcimi nohami Cirkvi, ktorá otvára svoju náruč a podopiera.

Je čas obrátenia, je čas spásy, je čas milosrdenstva. Preto hovorme, spoločne s utrpením mnohých tvárí: „pre tvoje nesmierne zľutovanie a milosrdenstvo, Pane, zmiluj sa nad nami... očisť nás od našich hriechov a stvor v nás čisté srdce, nového ducha“ (porov. Ž 50/51,1-4).

A tiež chcem v tejto chvíli pozdraviť z tohto miesta našich drahých bratov a sestry, ktorí nás simultánne sprevádzajú na druhej strane hranice, osobitne tých, čo sa zhromaždili na štadióne Univerzity El Paso, známom ako Sun Bowl, pod vedením svojho biskupa Mons. Marka Setza. Vďaka pomoci techniky sa môžeme modliť, spievať a sláviť spoločne túto milosrdnú lásku, ktorú nám Pána dáva, a ktorú nám žiadna hranica nezabráni zdieľať. Vďaka, bratia a sestry. Vďaka, bratia a sestry v El Paso, že nám dávate pocítiť, že sme jednou rodinou a jedným kresťanským spoločenstvom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Ešte pred začiatkom omše si Svätý Otec v tichej modlitbe uctil obete migrácie.