Pápež v Mexiku priniesol posolstvo Jubilea milosrdenstva väzňom

Mexiko 17. februára – Záverečný deň návštevy Mexika začal pápež František v meste Ciudad Juárez na hranici s USA. Jeho kroky hneď z letiska viedli do väznice. V meste, ktoré je už roky svedkom migrácie a vysokej kriminality, kde napr. za rok 2009 zaevidovali 2500 vrážd, si Svätý Otec ako prvých želal navštíviť odsúdených a priniesť aj im posolstvo Jubilejného roka milosrdenstva.

V Štátnom resocializačnom centre v južnej časti mesta privítali pápeža o 18.30 nášho času (10.30 miestneho času). Obýva ho približne 3000 odsúdených mužov a cez 200 odsúdených žien. Táto väznica známa aj ako „CERESO“ je súčasťou resocializačného projektu väzenských ústavov mexického štátu Chihuahua.

Na začiatku Svätého Otca pozdravili príbuzní odsúdencov. V kaplnke väznice potom pozdravil personál a kňazov, ktorí sa venujú pastorácii väzňov a poďakoval im za ich službu, v ktorej prichádzajú do kontaktu s ľudskou krehkosťou. Ak dar venoval do kaplnky umelecký kríž zo zeleného krištáľového skla od talianskeho umelca Pierluigiho Morimanna so slovami, že krehkosť skla je symbolom ľudskej krehkosti:

„Krištáľ je veľmi krehký, hneď sa rozbije. A Kristus na kríži je tou najväčšou krehkosťou ľudstva, a napriek tomu nás touto krehkosťou zachraňuje, pomáha nám, dáva nám ísť vpred, otvára nám dvere nádeje. Túžim po tom, aby každý z vás, s požehnaním Panny Márie a v kontemplovaní krehkosti v Kristovi, ktorý sa urobil hriechom, vydal sa smrti, aby nás spasil, dokázal rozsievať semienka nádeje a zmŕtvychvstania.“

Po krátkom vzývaní príhovoru Panny Márie z Guadalupe a sv. Maximilána Kolbeho ešte cestou z kaplnky odhalil pamätnú tabuľu, ktorá bude pripomínať, že jeho návšteva sa udiala práve v Jubilejnom roku milosrdenstva.

Na dvore čakalo na Svätého Otca okolo 700 trestancov, mužov i žien a hudobná skupina zložená z odsúdencov. Okrem riaditeľa väznice pápeža Františka privítal aj biskup zodpovedný za väzenskú pastoráciu. Mons. Andrés Vargas Peña, pomocný biskup Mexico City pripomenul, že v Mexiku je približne 400 väzníc, v ktorých sa nachádza asi štvrť milióna odsúdených vrátane vyše 8000 žien.

„Som si istý, že ohlas vašej návštevy CERESu v tomto meste sa dostane do všetkých nápravných centier roztrúsených v našej krajine,“ povedal Mons. Peña Svätému Otcovi a dodal, že jeho slová budú pre odsúdených „balzamom na dušu“. Vyjadril nádej, že pozitívne ovplyvnia aj úrady, aby zvážili „zavedenie ústnych procesov“, ktoré by umožnili revíziu súdnych rozhodnutí niektorých väzňov, a aby uznali, že väzenie nie je jediným liekom pre tých, čo spáchajú menej závažné zločiny.

V mene všetkých väzňov sa pápežovi prihovorila jedna z odsúdených žien, ktorá sa podelila o trpkú skúsenosť vo väzení:

„Keď my odsúdenci dostaneme rozsudok, prvá vec čo urobíme, je, že začneme plakať, vyjadrovať emócie úzkosti a beznádeje. Potom si kladieme otázky, ktorých odpovede však nechceme počuť: Kedy sa dostanem von? Miluje ma moja rodina? Zabudnú na mňa? Cítime sa obnažení, zraniteľní a osamelí,“ povedal väzeň a pokračoval: „Vaša milovaná prítomnosť pútnika nás napĺňa nádejou a radosťou, lebo keď odsúdenec dostane návštevu, tak sa stáva potravou, ktorá ho živí vierou a nádejou, že sa čoskoro vráti domov a znovu objíme svoju rodinu.“

Svätý Otec vzápätí osobitne pozdravil niekoľko desiatok odsúdených žien a mužov. Posledný odsúdenec daroval pápežovi z dreva vyrezávaný biskupský pastorál v podobe kríža.

Pápež František hneď na úvod svojho príhovoru vysvetlil, že svojou návštevou medzi väzňami sa chce deliť o posolstvo Jubilea milosrdenstva.

Príhovor pápeža Františka väzňom v plnom znení:

Drahí bratia a sestry,

končím moju návštevu Mexika a nemohol som odcestovať bez toho, aby som vás pozdravil, bez toho, aby som slávil Jubileum milosrdenstva spolu s vami. Z celého srdca vám ďakujem za vaše slová, ktorými ste sa na mňa obrátili a v ktorých sa prejavila veľká nádej a veľké ašpirácie, ale aj veľké bolesti, obavy a otázniky.

Počas mojej cesty do Afriky som v meste Bangui mohol otvoriť prvú bránu Milosrdenstva vo svete pri tomto Jubileu, keďže prvú bránu Milosrdenstva otvoril náš Otec Boh so svojím Synom Ježišom. Dnes spolu s vami a pre vás chcem znova potvrdiť dôveru ku ktorej nás povzbudzuje Ježiš: milosrdenstvo, ktoré objíma všetkých a vo všetkých kútoch zeme. Niet miesta na svete, kde by nedosiahlo jeho milosrdenstvo, niet priestoru, ani osoby, ktorej sa ono nedokáže dotknúť.

Sláviť Jubileum milosrdenstva spolu s vami je pripomenutím naliehavej cesty, na ktorú sa musíme vydať, aby sme pretrhli bludný kruh násilia a zločinu. Stratili sme už niekoľko desaťročí mysliac si a veriac tomu, že všetko sa vyrieši izoláciou, oddelením, uväznením, odstránením problémov, nazdávajúc sa, že tieto prostriedky skutočne vyriešia problémy. Zabudli sme zamerať sa na to, čo skutočne musí byť našim ozajstným znepokojením: život ľudí; ich život, život ich rodín, život tých, ktorí trpeli z dôvodu tohto bludného kruhu násilia.

Božie milosrdenstvo nám pripomína, že väznice sú symptómom toho, ako sme na tom v spoločnosti, v mnohých prípadoch sú symptómom mlčania a zanedbaní, vedúcich ku kultúre vyraďovania. Sú symptómom kultúry, ktorá sa prestala spoliehať na život, spoločnosti, ktorá sa kúsok po kúsku vydala cestou opustenia svojich detí.

Milosrdenstvo nám pripomína, že znovuzaradenie sa do života sa nezačína tu, medzi týmito múrmi, ale začína sa ,vonku‘, na uliciach mesta. Znovuzačlenenie a resocializácia, ako to nazývajú, sa začína vytváraním systému, ktorý by sme mohli nazvať sociálnym zdravím, čo znamená, že spoločnosť sa snaží neochorieť nakazením vzťahov vo štvrtiach, v školách,  na námestiach, v domovoch a v celom spoločenskom spektre. Je to systém sociálneho zdravia, ktorý dokáže vytvárať účinnú kultúru a snaží sa predchádzať situáciám a procesom, ktorých výsledkom je narúšanie a poškodzovanie  spoločenského tkaniva.

Niekedy sa môže zdať, že väznice sú zariadeniami, v ktorých sa ľudia nachádzajú v podmienkach, ktoré ich vedú k ďalším zločinom a nie k procesom znovuzaradenia, ktoré by umožnili čeliť tým sociálnym, psychologickým a rodinným problémom, ktoré človeka k určitému konaniu priviedli. Problém bezpečnosti sa nevyrieši iba tým, že vinníci sa uväznia, ale je apelom k zásahu, aby sa čelilo štrukturálnym a kultúrnym príčinám neistoty, ktoré postihujú celú sociálnu štruktúru.

Ježišova starosť o hladných, smädných, bez strechy nad hlavou, alebo väzňov (Mt 25,34-40) bola vyjadrením Otcovho milosrdenstva a stáva sa morálnym imperatívom pre celú spoločnosť, ktorá chce vytvoriť podmienky potrebné pre lepšie spolunažívanie. V schopnosti spoločnosti začleňovať chudobných, chorých alebo väzňov spočíva pre nich možnosť uzdraviť svoje rany a byť budovateľmi dobrého spolunažívania. Spoločenské začlenenie sa začína tým, že všetky naše deti navštevujú školu, začína sa dôstojnou prácou pre ich rodiny, tvorbou verejných priestorov pre voľný čas a oddych, čím sa vytvárajú miesta na občiansku angažovanosť, zdravotnícke služby, prístup k základným službám – aby som spomenul aspoň niektoré opatrenia.

Tam sa začína celý proces znovuzaradenia.  Sláviť Jubileum milosrdenstva spolu s vami znamená naučiť sa, ako nezostať väzňami minulosti, väzňami včerajška. Znamená to naučiť sa otvoriť dvere budúcnosti, zajtrajšku: znamená to veriť, že veci sa môžu zmeniť. Sláviť Jubileum milosrdenstva s vami je pozvaním pozdvihnúť hlavu a pracovať na dosiahnutí tohto vytúženého priestoru slobody.

Sláviť Jubileum milosrdenstva s vami je v zopakovaní tejto vety, ktorú sme pred chvíľou počuli, tak dobre vyjadrenú, a s takou silou: „Keď mi dali môj rozsudok, ktosi mi povedal: nespytuj sa, za čo si tu, ale pre čo [pre aký cieľ]“. A nech nás toto pre čo posunie vpred, nech nás toto pre čo vedie prekročiť toto sociálny klam, ktorý verí, že bezpečnosť a poriadok sa dosahujú len dávaním do väzenia.    

Vieme, že niet cesty späť, vieme, že čo sa stalo, stalo sa. Preto som chcel s vami sláviť Jubileum milosrdenstva, aby bolo jasné, že to znamená, že je tu možnosť odteraz písať nové dejiny, nové dejiny pre čosi. Trpíte kvôli bolesti z pádu, a kiež by sme všetci cítili bolesť z pádov, skrytých a zakrývaných... Cítite ľútosť nad vašimi skutkami a viem že v mnohých prípadoch, napriek obmedzeniam, sa snažíte znova vybudovať tento život začínajúc v samote. Spoznali ste silu bolesti a hriechu; nezabúdajte, že máte k dispozícii aj silu zmŕtvychvstania, silu Božieho milosrdenstva, čo robí všetko novým. Teraz na vás čaká tá najťažšia časť, ale ktorá môže priniesť najväčšie ovocie. Snažte sa už teraz tu vo vnútri zmeniť situácie, ktoré plodia ďalšie vylúčenie. Hovorte s vašimi drahými, rozpovedzte im svoju skúsenosť, pomôžte im zastaviť začarovaný kruh násilia a odlúčenia. Kto zakúsil bolesť až do krajnosti, a môžeme to nazvať tak, že ,zakúsil peklo‘, z toho sa môže stať v spoločnosti prorok. Pracujte, aby táto spoločnosť, ktorá používa a odhadzuje ľudí, nevytvárala ďalšie obete.

A keď vám hovorím tieto veci, spomenul som si aj na to Ježišovo: „Kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom“. A ja by som musel odísť... Keď vám hovorím tieto veci, nerobím to ako niekto, čo to hovorí od katedry, so zdvihnutým prstom, robím to na základe skúsenosti mojich vlastných zranení, chýb, hriechov, ktoré mi Pán ráčil odpustiť a prevychovať ma. Robím to na základe vedomia, že bez jeho milosti a mojej bdelosti by som to mohol znovu zopakovať.

Bratia, vždy sa sám seba spytujem, keď vstupujem do väznice: Prečo oni a nie ja? A toto je tajomstvo Božieho milosrdenstva. ale toto Božie milosrdenstvo tu dnes všetci čo sme tu oslavujeme, pozerajúc dopredu v nádeji.

Chcel by som povzbudiť aj personál, ktorý pracuje v tomto centre, alebo v podobných. Vedúcich, pracovníkov väzenskej polície a všetkých tých, ktorí v tomto centre pomáhajú akoukoľvek formou. Ďakujem aj za úsilie väzenských kaplánov, zasvätených osôb i laikov, ktorí sa snažia udržiavať živú nádej evanjelia milosrdenstva vo väzení, duchovných pastierov, všetkých tých, čo vám prichádzajú dávať Božie slovo. Vy všetci, nezabudnite na to, môžete byť znameniami hlbín Otcovej lásky. Potrebujeme jedni druhých, povedala nám to pred chvíľou naša sestra, pripomínajúc nám List Hebrejom: „Cíťte sa byť uväznenými spolu s nimi“.  

Prv než vám dám požehnanie by sa mi páčilo, aby sme sa chvíľu v tichu modlili, všetci spolu. Každý z vás vie, čo povie Pánovi, každý vie, za čo prosiť o odpustenie, ale tiež vás prosím, aby sme si v tejto modlitbe ticha rozšírili srdce, aby sme mohli odpustiť spoločnosti, že nám nevedela pomôcť a toľko ráz nás potisla k robeniu chýb. Nech každý z nás prosí Boha, vo vnútri svojho srdca, nech nám pomôže uveriť v jeho milosrdenstvo. Modlime sa v tichu.

A otvorme naše srdce, aby sme prijali Pánovo požehnanie. Nech vás Pán požehnáva a ochraňuje, nech rozjasní svoju tvár nad vami a nech vám je milostivý, nech k vám obráti svoju tvár a udelí vám pokoj. Amen. A prosím vás, nezabudnite sa modliť za mňa. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po návšteve väznice má dnes Svätý Otec na programe stretnutie so svetom práce v priestoroch vzdelávacieho strediska. O polnoci nášho času ho čaká v priestoroch výstaviska v Ciudad Juárez slávnostná záverečná omša. Očakáva sa, že pápež na diaľku pozdraví aj veriacich zhromaždených na americkej strane hranice v El Paso.

O tretej hodine ráno nášho času sa pápež rozlúči s mexickým národom na medzinárodnom letisku v Ciudad Juárz a odletí späť do Európy. Prílet do Ríma je naplánovaný na zajtra o štvrť na štyri popoludní. -bp-