2016-02-06 16:22:00

Pápež František sa stretol s modlitbovými skupinami Pátra Pia


Vatikán 6. februára – Svätý Otec sa dnes na osobitnej audiencii stretol s modlitbovými skupinami Pátra Pia, ktoré zaplnili Námestie sv. Petra. Vo svojom príhovore sa venoval významu modlitby a typickým vlastnostiam Pátra Pia, ktorého ostatky v piatok 5. februára previezli do Baziliky sv. Petra. Svätého Pátra Pia označil pápež František za  „služobníka milosrdenstva“:

„Môžeme doslovne povedať, že Páter Pio bol služobníkom milosrdenstva. Bol ním na plný čas, praktizujúc občas až do vyčerpania «apoštolát načúvania». Prostredníctvom služby spovede sa stal sa živým pohladením Otca, ktorý lieči rany hriechu a posilňuje srdce pokojom. Svätý Pio sa nikdy neunavil prijímať osoby, aby ich vypočul, podelil sa s nimi o čas a energiu na šírenie vône Pánovho odpustenia. Mohol to robiť, lebo bol vždy pripojený ku zdroju – napojený neustále na ukrižovaného Ježiša, a tak sa stával kanálom milosrdenstva. Niesol v srdci mnohé osoby a mnohé utrpenia, všetko prepojujúc s láskou Krista, ktorý daroval sám seba až «do krajnosti» (Jn 13,1). Žil veľké tajomstvo bolesti obetovanej pre lásku. V tomto zmysle sa jeho malá kvapka stala veľkou riekou milosrdenstva, ktorá zavlažila mnohé vyprahnuté srdcia a vytvorila oázy života vo viacerých častiach sveta.

Pápež František vyše 80-tisícovému zhromaždeniu pripomenul, že modlitba je „opravdivou misiou“. „Modlitba je sila, ktorá hýbe svetom,“ vyhlásil Svätý Otec a pokračoval:

„Modlitba teda nie je akýmsi dobrým zvykom na to, aby sme sa trochu upokojili v srdci, nie je ani zbožným prostriedkom na to, aby sme od Boha získali to, čo potrebujeme. Ak by to tak bolo, bola by poznačená jemným egoizmom. Modlím sa, aby mi bolo dobre, akoby som si vzal aspirín – nie, tak to nie je. Modlím sa, aby som toto získal - no to je obchodovanie. Nie tak. Modlitba je niečo iné. Je niečím iným. Modlitba je naopak skutkom duchovného milosrdenstva, čo chce všetko priniesť Srdcu Boha: «Vezmi to, ty, ktorý si Otcom.» Takto je to, jednoducho povedané. Modlitba znamená povedať: «Ujmi sa toho ty, ktorý si Otcom. Ochraňuj nás ty, ktorý si Otcom.» Toto je vzťah s Otcom. Taká je modlitba. Modlitba je darom viery a lásky, príhovorom, ktorý je potrebný ako chlieb. Jedným slovom znamená zverenie: zverovať Cirkev, zverovať osoby, zverovať situácie Otcovi: «Zverujem ti toto» - aby sa o to postaral.

Preto je modlitba, ako hovorieval Páter Pio, «najlepšia zbraň, akú máme, kľúč, čo otvára Srdce Boha». Kľúč, čo otvára Srdce Boha, to je kľúč, ktorý ide ľahko. Božie Srdce nie je opancierované množstvom bezpečnostných prostriedkov. Môžeš ho otvoriť so spoločným kľúčom, modlitbou. Pretože má láskavé srdce, srdce otca. To je tá najväčšia sila Cirkvi, ktorú nesmieme nikdy opustiť, lebo Cirkev prináša ovocie, ak koná tak ako Panna Mária a apoštoli, ktorí «jednomyseľne zotrvávali na modlitbách»“ (Sk 1,14), „keď očakávali Ducha Svätého. Vytrvalí a jednomyseľní v modlitbe. Inak nám hrozí, že sa budeme spoliehať na iné veci – na prostriedky, na peniaze, na moc. Potom evanjelizácia upadá, vyhasína radosť a srdce sa stáva nudným. Chcete mať nudné srdce? [Prítomní: Nie!] Chcete mať radostné srdce? [Áno!] Modlite sa! Toto je recept.“

Svätý Otec ďalej povzbudil modlitbové skupiny Pátra Pia, aby boli energetickými „centrálami milosrdenstva“, ktoré sú „vždy otvorené a aktívne“ a ktoré pokornou silou modlitby „dodávajú svetu Božie svetlo a Cirkvi energiu lásky“. Pripomenul, že „Páter Pio, ktorý sám seba charakterizoval len ako «chudobného brata, ktorý sa modlí», napísal, že modlitba je «najvyšším apoštolátom, aký môže duša konať v Božej Cirkvi» (Listová korešpondencia II, 70). Buďte vždy radostnými apoštolmi modlitby! Modlitba robí zázraky. Apoštolát modlitby robí zázraky!“

Pápež František predstavil Pátra Pia aj ako vzor skutkov telesného milosrdenstva. Zmienil sa o nemocnici s názvom „Dom úľavy v utrpení“ (Casa Sollievo della Sofferenza), ktorá vznikla pred 60 rokmi na prianie Pátra Pia v San Giovanni Rotondo. V tejto súvislosti pripomenul potrebu venovať pozornosť chorému po fyzickej i duchovnej stránke. Pápež rozpovedal aj osobnú spomienku na svojho priateľa, ktorý ležal v kóme:

„Spomínam si na smrť môjho priateľa kňaza. Bol apoštolom, Božím mužom. Ale bol dlhý čas v kóme, dlhý čas... tá kóma bola nepochopiteľná. Lekári hovorili: Nevedno, ako ešte dokáže dýchať. Prišiel ďalší priateľ kňaz. Priblížil sa k nemu a hovoril k nemu: on počul. Nože, nechaj sa viesť Pánom. Pokračuj. Dôveruj, zver sa Pánovi. A s týmito slovami ho nechal odísť v pokoji. Toľkí ľudia v núdzi, toľkí chorí potrebujú počuť tie slová, pocítiť pohladenie, ktoré im dá silu vydržať v chorobe či ísť v ústrety Pánovi: potrebujú, aby im niekto pomohol dôverovať v Pána. Som veľmi vďačný vám a všetkým, ktorí slúžia chorým s odbornosťou, láskou a živou vierou. Vyprosujme si milosť rozpoznať prítomnosť Krista v chorých a trpiacich osobách. Ako opakoval Páter Pio: «Chorý, to je Ježiš». Chorý, to je Ježiš. Je to Kristovo telo.“

Svätý Otec na záver osobitne pozdravil veriacich z arcidiecézy „Manfredonia - Vieste - San Giovanni Rotondo“ a dodal:

„Svätý Ján Pavol II. povedal, že ten «kto prišiel do San Giovanni Rotondo, aby sa zúčastnil na svätej omši, prosil o radu alebo sa vyspovedal u Pátra Pia, všimol si v ňom živý obraz trpiaceho a vzkrieseného Krista. Na tvári Pátra Pia sa odrážalo svetlo vzkriesenia»“ (Homília pri beatifikácii Pátra Pia z Pietrelčiny, 2. máj 1999). „Nech každý, kto príde do vašej krásnej zeme – ja by som tam chcel ísť – môže nájsť aj vo vás odraz nebeského svetla!“ -bp-








All the contents on this site are copyrighted ©.