2016-01-30 12:28:00

Jubilejná audiencia: Milosrdenstvo a misia „nositeľov Krista“


Vatikán 30. januára – Vo Svätom roku milosrdenstva dáva Svätý Otec viac príležitostí pútnikom na stretnutie s ním a na prijatie jeho požehnania. Dnes sa na Námestí sv. Petra konala prvá z „jubilejných“ prídavných generálnych audiencií, ktoré by sa mali opakovať spravidla raz mesačne v sobotu.

V katechéze pápež František hovoril o úzkom prepojení milosrdenstva s misiou. Poslaním kresťana je ohlasovať prijaté milosrdenstvo, odovzdávať radosť zo stretnutia s Kristom, byť doslova „nositeľom Krista“, ako to vyjadruje krstné meno „Christofor“ - Krištof. Vzorom tohto postoja je reakcia prvých Ježišových učeníkov, ktorí po stretnutí s Ježišom hneď utekajú oznámiť svoju radosť najbližším.

V závere audiencie sa pápež podelil so svojím zármutkom nad smrťou panej, ktorá roky pracovala v Dome sv. Marty a pozval prítomných k dvom konkrétnym skutkom milosrdenstva: modliť sa za zosnulých a potešovať zarmútených.

Katechézu pápeža Františka dnes uviedol úryvok z Jánovho evanjelia: «Ondrej, brat Šimona Petra ... hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter» (Jn 1,41-42).

Plné znenie katechézy

Drahí bratia a sestry, vnikáme deň po dni hlbšie do prežívania Svätého roku milosrdenstva. So svojou milosťou Pán vedie naše kroky, zatiaľ čo prechádzame Svätou bránou a ide nám v ústrety, aby s nami navždy ostal napriek našim nedostatkom a protirečeniam. Nikdy sa neunavme cítiť potrebu jeho odpustenia, lebo keď sme slabí, jeho blízkosť nás posilňuje a dovoľuje žiť našu vieru s väčšou radosťou.

Chcel by som vám dnes poukázať na úzku spätosť medzi milosrdenstvom misiou. Ako spomínal svätý Ján Pavol II. «Cirkev žije opravdivým životom, keď vyznáva a hlása milosrdenstvo... a keď privádza ľudí k prameňom Spasiteľovho milosrdenstva» (Dives in misericordia, 13). Ako kresťania máme zodpovednosť byť misionármi evanjelia. Keď dostaneme nejakú dobrú správu alebo keď zažívame nejakú peknú skúsenosť, je prirodzené, že cítime potrebu podeliť sa o ňu aj s ostatnými. Cítime v našom vnútri, že nemôžeme zadržiavať radosť, ktorou sme boli obdarovaní: chceme ju rozšíriť. Vyvolaná radosť je taká, že nás vedie k tomu, aby sme ju komunikovali. A rovnako by tomu malo byť, keď sa stretáme s Pánom. Radosť z tohto stretnutia, z jeho milosrdenstva: komunikovať Pánovo milosrdenstvo.

Vskutku, konkrétny znak toho, že sme sa skutočne stretli s Ježišom, je radosť, ktorú cítime, keď sa o to delíme s druhými. A toto nie je robenie „prozelytizmu“ (obracanie na vieru), toto je obdarovanie: Dávam ti to, čo mne samému dáva radosť. Čítajúc evanjelium vidíme, že toto bola skúsenosť prvých učeníkov: po prvom stretnutí s Ježišom šiel Andrej hneď za svojím bratom Petrom, aby mu o tom povedal (porov. Jn 1,40-42) a tak isto sa zachoval Filip voči Natanaelovi (porov. Jn 1,45-46). Stretnúť sa s Ježišom je to isté ako stretnúť sa s jeho láskou. Táto láska nás premieňa a uschopňuje nás odovzdávať ďalším tú silu, ktorú nám dáva. V istom zmysle by sme mohli povedať, že odo dňa krstu sa pridáva každému z nás nové meno k tomu, čo nám už dali mama a otec, a tým menom je „Christofor“ (Krištof): všetci sme „Christofori“. Čo to znamená? „Nositelia Krista.“ Je to pomenovanie nášho postoja, postoja tých, čo nesú Kristovu radosť, Kristovo milosrdenstvo. Každý kresťan je „Christoforom“, čiže nositeľom Krista!

Milosrdenstvo, ktoré dostávame od Otca, sa nám nedostáva ako súkromná útecha, ale robí nás nástrojmi, aby aj iní mohli prijať rovnaký dar. Je to úžasná vzájomnosť medzi milosrdenstvom a misiou. Prežívať milosrdenstvo nás robí misionármi milosrdenstva a byť misionármi nám dovoľuje stále väčšmi rásť v Božom milosrdenstve. Berme teda vážne to, že sme kresťanmi, a vynasnažme sa žiť ako veriaci, lebo iba takto sa evanjelium môže dotknúť srdca ľudí a otvoriť ho, aby prijalo milosť lásky, prijalo toto veľké milosrdenstvo Boha, ktorý prijíma všetkých. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

V závere príhovorov jazykovým skupinám sa Svätý Otec podelil so svojím zármutkom nad smrťou panej menom Elvíra, ktorá mnoho rokov pracovala v Dome sv. Marty a v predchádzajúci deň podľahla dlhej chorobe. Vysvetlil, že v Dome  sv. Marty, ktorý má okolo 40 stálych obyvateľov z radov kňazov a biskupov, k čomu sa pridávajú prechodní hostia, sú zamestnanci, ktorí sa starajú o chod domu považovaní za členov jednej rodiny. „Nie sú vzdialenými zamestnancami, berieme ich ako našu rodinu,“ povedal pápež František. Všetkých prítomných na Námestí sv. Petra potom pozval k prejavu milosrdenstva: „Dnes vás prosím o dva skutky milosrdenstva: modliť sa za zosnulých a potešovať zarmútených.“ Nato sa spolu s pútnikmi pomodlil „Ave Maria“ za „večný pokoj a večnú radosť pre pani Elvíru a za to, aby Pán potešil jej manžela a deti“.

Pápež napokon spomenul aj zajtrajší sviatok sv. Jána Bosca a povzbudil mladých, aby ho mali pred očami ako príkladného vychovávateľa. Dal ho tiež za duchovný vzor chorým a povzbudil i mladomanželov, aby sa k nemu utiekali o príhovor. -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.