Rok 2015 pápeža Františka z pohľadu Mons. Angela Becciu

Vatikán 29. decembra – Na sklonku kalendárneho roka, ktorý je tretím v pontifikáte pápeža Františka, je príležitosť klásť si otázky o jeho hlavných momentoch. Substitút vatikánskeho Štátneho sekretariátu Mons. Angelo Becciu v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas sumarizuje niektoré podstatné charakteristiky uplynulého roka. Medzi nimi vyzdvihuje najmä vyhlásenie tematického Svätého roka milosrdenstva, v rámci ktorého pápež otvoril Svätú bránu na mieste, ktoré patrí medzi najviac sužované periférie sveta, v stredoafrickom Bangui. Hovorí aj o reforme Rímskej kúrie, budovaní Cirkvi ako spoločenstva, ale aj o škandále vynášania informácií pracovníkmi Svätej stolice, tzv. Vatileaks.

Na otázku redaktora Alessandra Gisottiho o najsilnejších dojmoch roka s pápežom Františkom Mons. Angelo Becciu odpovedá:

„To, čo sa ma dotklo a čo si uchovávam v pamäti je chvíľa, keď mi pápež komunikoval, dal najavo myšlienku vyhlásiť Svätý rok. Videl som v ňom mnoho radosti, veľkú radosť, lebo bol a je si vedomý, že poskytuje svetu jedinečnú príležitosť: to jest, zakúsiť milosrdenstvo Boha. A potom aj to, že si vybral rozličné Sväté brány poukazuje na túžbu Svätého Otca ponúknuť všetkým, naozaj všetkým, možnosť požívať dobrodenia, ktoré má Svätý rok priniesť. Čo mu leží na srdci nie je to, aby Rím  zaplavili davy, ale to, aby mal každý možnosť s ľahkosťou zakúsiť dobrotu a milosrdnú lásku Boha. Veľmi na mňa zapôsobila radosť pápeža z toho, že mohol vyhlásiť Svätý rok.“

Synoda o rodine bola ďalším medzníkom roku 2015 pápeža Františka. Myslíte si, že synodálny štýl, na ktorý sa tak často pápež odvoláva, sa ako odkaz šíri uprostred Cirkvi a nielen na jej vrchole?

„Je to iste želanie, no povedal by som, že to nie je ľahké – nie je ľahké šíriť tento odkaz a žiť ho. Avšak vidím navôkol mnoho dobrej vôle. Musíme prejsť od mentality vertikálne zameranej Cirkvi k  Cirkvi komúnia, spoločenstva, vediac zabezpečiť spolunažívanie hierarchického aspektu s aspektom spoločenstva. Toto znamená dať vstúpiť duchu a umeniu spoločenstva do štruktúr našich rozličných zhromaždení: vo farnosti - v pastoračnej rade; v diecézach - v presbyterskej rade a diecéznej pastoračnej rade; tak, ako pápež praktizuje a pomáha žiť ducha spoločenstva, keď zvoláva synodu. Samotné biskupské konferencie v ich zhromaždeniach... Pre nás je dôležité vedieť vyjadriť naše názory a pápež by chcel, aby sa každý veriaci cítil byť zodpovedný vo fáze prípravy dokumentov či momentov rozhodovania. Avšak žiť synodálne, žiť tieto momenty „komúnia“, znamená cítiť slobodu vyjadriť vlastný názor a zároveň mať slobodu a odstup od vlastných názorov, aby sme prijali názory druhých. Nemali by u nás existovať myšlienkové prúdy, ktoré nútia druhých prijať naše vlastné nápady: pre nás je dôležité prenechať priestor, aby Duch Svätý viedol naše myšlienky, naše rozhodnutia! Veď „komúnio“ neznamená zatieňovať či odstraňovať moment autority, ktorá musí vstupovať do vytvárania syntézy rozličných príspevkov. Nie je to ľahké! Vidím však, že sú tu pokusy a snahy žiť tento aspekt „komúnia“ v našich zhromaždeniach.“

Reforma Cirkvi, osobitne Kúrie bola ďalším silným bodom v roku 2015 pápeža Františka. Ide o projekt, ktorý napreduje. Vy, ktorý ste jedným z najbližších spolupracovníkov pápeža, ako rozumiete tejto tak silnej vôli k reforme, ktorú Svätý Otec dal jasne najavo hneď od začiatku?

„Pápež, ako to viackrát zopakoval, je rozhodnutý ďalej napredovať s reformou Kúrie. Je o tom presvedčený a významne jej udáva rytmus. Zároveň by sme však pápežovi ukrivdili, ak by sme povedali, že jeho jediná starosť je reforma Kúrie. On upiera pohľad na celý svet a  tu sú mnohé ďalšie problémy... Uvedomujeme si, aj keď vychádzame von z našich budov, ako svet potrebuje byť evanjelizovaný: odkresťančovanie postupuje neúprosným spôsobom a vidíme ako sa hodnoty Cirkvi odkladajú do kúta, s neochotou o nich počúvať. Toto všetko pápeža znepokojuje! A neposlednou je starosť o prenasledovaných kresťanov po celom svete. Áno, robíme si starosti o reštrukturalizáciu Kúrie, avšak snažíme sa, aby sme sa príliš neuzavreli do seba, rozširujeme pohľad smerom k celému svetu a cítime urgentnosť šíriť Božie slovo.“

V tomto roku nechýbali znepokojivé situácie a udalosti ani vo vnútri Vatikánu. Pápež si však zachoval pokoj a uistil veriacich, ktorí – videli sme to mnohokrát – ho milujú skutočne ako otca. Ako vnímate túto skutočnosť?

„Predovšetkým, bola to udalosť, ktorá pápežovi spôsobila utrpenie. Zároveň ho však nezlomila. Dal nám naopak príklad vyrovnanosti, odvahy a komunikoval nám aj nevyhnutnosť mať vôľu ísť vpred, nenechať sa podmieňovať negatívnymi udalosťami, ktoré sa odohrávajú vôkol nás a predovšetkým nie touto udalosťou, ktorá sa odohrala – hovoríme o takzvanom ‚Vatileaks‛. V tejto súvislosti by som chcel povedať a upresniť, že dve osoby, ktoré sú obvinené zo šírenia dokumentov iste stratili dôveru pápeža, avšak stratili aj zamestnanie, ktoré získali s prísahou, že budú držať v tajnosti písomnosti, ktoré sa im dostanú do rúk. Sú tu aj dvaja novinári obvinení zo šírenia správ nekorektným spôsobom. Pri tomto bode by som chcel upresniť toto: novinári majú všetko právo publikovať správy, ktoré získavajú... lebo častokrát v poslednej dobe obviňovali Vatikán zo spiatočníctva a z používania inkvizičných metód. Nejde o spochybňovanie ich práva šíriť správy, ale v tomto prípade sú tu pochybnosti o metóde, o spôsobe, akým sa k správam dostali! Proces je v priebehu, ten objasní tieto pochybnosti.“

Je nejaký obraz, ktorý sa vás osobitne dotkol, a ktorý by mohol byť zhrnutím pápežovho roka 2015? 

„Obrazov je mnoho... Možno preto, že je nám najbližšie, zostal mi vrytý obraz otvorenia Svätej brány v Bangui v Stredoafrickej republike. A to predovšetkým preto, že zdôraznil pápežovo uprednostnenie tohto ľudu, mnoho rokov znášajúceho utrpenie a obeť bratovražedných vojen, a potom preto, že to roztvorenie dvier, ktoré boli jednoduchými dverami rovnako jednoduchej katedrály, chcelo byť takmer výkrikom, prosbou smerom k Bohu Otcovi, aby daroval pokoj tomuto ľudu, ktorý má právo žiť v pokoji a nebyť predmetom hier zo strany cudzích mocností. Má právo žiť konečne v mieri a nerušenosti. Rovnako aj svätá omša, ktorú slávili s pápežom, bola výkrikom radosti, túžbou tohto ľudu po poznaní krajších čias pre seba a pre svoje deti.“ -zk-