Tretia adventná kázeň R. Cantalamessu: Mária ako Matka i vzor Cirkvi

Vatikán 18. decembra – Kapucín Raniero Cantalamessa sa dnes prihovoril Svätému Otcovi a Rímskej kúrii vo svojej tretej adventnej kázni. Jej obsah zameral na miesto Panny Márie v tajomstve Cirkvi v duchu koncilovej vieroučnej konštitúcie Lumen gentium – Svetlo národov.

Z ôsmej kapitoly tohto dokumentu, ktorá nesie názov „Blahoslavená Bohorodička Panna Mária v tajomstve Krista a Cirkvi“ najprv pripomenul Máriin titul materstva:

«Preblahoslavená Panna, od večnosti spolu s vtelením Slova predurčená za Božiu Matku, bola riadením Božej prozreteľnosti na tejto zemi požehnanou matkou božského Vykupiteľa, jeho mimoriadne veľkodušnou spoločníčkou a pokornou služobnicou Pána. Tým, že počala, porodila a živila Krista, v chráme ho predstavila Otcovi a trpela so svojím Synom, keď umieral na kríži, poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou celkom mimoriadnym spôsobom spolupracovala na Spasiteľovom diele obnovy nadprirodzeného života duší. Preto je našou Matkou v poriadku milosti» (Lumen gentium, 61).

Popri titule Matky Božej a Matky veriacich existuje aj ďalší základný pojem, ktorý Koncil používa pre objasnenie Máriinej roly, pokračoval páter Cantalamessa, a to je pojem vzor či predobraz:

«Preblahoslavená Panna skrze dar a úlohu Božieho materstva, ktoré ju spája so Synom Vykupiteľom, a pre svoje neobyčajné milosti a úlohy je veľmi úzko spojená aj s Cirkvou. Bohorodička je predobrazom Cirkvi, ako to učil už svätý Ambróz, a to v poriadku viery, lásky a dokonalej jednoty s Kristom.» (Lumen gentium, 63).

Raniero Cantalamessa po týchto citáciách koncilovej konštitúcie pokračoval:

„Najväčšia novinka v koncilovej interpretácii Panny Márie spočíva, ako vieme, práve v mieste, kam je zaradená, a tým je konštitúcia o Cirkvi. Tým Koncil – nie bez bolesti a rezov – konal hlbokú obrodu mariológie s ohľadom na minulé storočia. Mariánska problematika už viac nie je vydelená samostatne, akoby zaujímala medzistupňovú pozíciu medzi Kristom a Cirkvou, ale je nanovo zaradená do témy Cirkvi, tak ako tomu bolo v dobe cirkevných  Otcov. V Márii vidíme, tak ako hovorieval sv. Augustín, najznamenitejšieho člena Cirkvi, avšak jej člena, nie niekoho mimo nej či nad ňou.“

Mária a Cirkev sa vzájomne objasňujú, pokračoval pápežský kazateľ: „Toto podčiarkuje sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike Redemptoris Mater: «Tým, že Druhý vatikánsky koncil uvádza Máriu v tajomstve Krista, nachádza aj cestu k hlbšiemu poznaniu tajomstva Cirkvi.» Ďalšia novosť v koncilovej mariológii je dôraz na Máriinu vieru,“ dodal páter Cantalamessa.

Ďalšiu časť svojej kázne venoval pohľadu na Pannu Máriu ako Matku veriacich, a to osobitne v ekumenickej perspektíve, citujúc aj biblické komentáre a homílie Kalvína, Zwingliho a Lutera. Spomenul aj rehoľnú komunitu s názvom „Máriine sestry“, ktorú uprostred Luteránskej evanjelickej cirkvi založila Matka Basilea Schlinková. V závere sa potom páter Raniero Cantalamessa sústredil na Pannu Máriu ako matku a dcéru Božieho milosrdenstva. Pripomenul, že tento jej titul je známy už zo starobylej modlitby Salve Regina, ktorá ju vzýva ako Matku milosrdenstva. Podobne aj na základe spevu Magnifikat z Lukášovho evanjelia môžeme na Máriu hľadieť ako na tú, ktorá je plná milosti, čiže plná milosrdenstva. -bp, jb-