2015-12-15 12:43:00

Vyšlo pápežské posolstvo ku Dňu pokoja: Premôž ľahostajnosť a vydoby pokoj


Vatikán 15. decembra – „Boh nie je ľahostajný! Bohu záleží na ľudstve, Boh nás neopúšťa!“ Týmito slovami začína Svätý Otec František svoje posolstvo k vstupu do nového roka. Text pápežovho posolstva k Svetovému dňu pokoja, ktorý sa tradične bude sláviť 1. januára, dnes predstavili v Tlačovom stredisku Svätej stolice kardinál Peter Turkson a jeho spolupracovníci z Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.

V posolstve s titulom „Premôž ľahostajnosť a vydoby pokoj“ Svätý Otec hovorí nielen o ťažkých momentoch oberajúcich ľudstvo o pokoj, s osobitným varovaním pred hrozbou tzv. „globalizovanej ľahostajnosti“, ale zdôrazňuje nádej a odvahu k činom budovania pokoja:

„Na začiatku nového roku by som chcel toto svoje hlboké presvedčenie spojiť so želaním hojného požehnania a pokoja, ako znak nádeje na lepšiu budúcnosť pre každého muža a ženu, každú rodinu, národ a krajinu sveta, a tiež pre hlavy štátov, vlád a náboženských predstaviteľov. Skutočne, nestrácajme nádej, že sa v roku 2016 všetci pevne a s dôverou, na rôznych úrovniach zapojíme do úsilia o nastolenie spravodlivosti a pokoja. Áno, pokoj je Božím darom a zároveň ľudským dielom. Pokoj je Božím darom, no je zverený všetkým mužom a ženám, ktorí ho majú uskutočňovať.“

Aby sa ľudstvo pohlo vpred z paradoxného stavu, ktorý pápež František nazýva „rozkúskovanou svetovou vojnou“, potrebuje si zachovať dôvody na nádej. Vo svojom posolstve s dátumom 8. decembra to Svätý Otec formuluje nasledovne:

„Minulý rok bol od začiatku až do konca poznačený vojnami a teroristickými akciami s ich tragickými následkami, únosmi osôb, prenasledovaním z etnických a náboženských dôvodov, násilím. Tieto črty sa v mnohých regiónoch sveta bolestne znásobili, až tento stav možno označiť za „rozkúskovanú tretiu svetovú vojnu”. V perspektíve nadchádzajúceho roka ma niektoré udalosti minulých rokov i práve uplynulého roka privádzajú k opätovnej výzve, aby sme nestrácali nádej v schopnosť človeka s pomocou Božej milosti prekonať zlo a neupadnúť do rezignácie a ľahostajnosti. Prípady, ktoré mám na mysli, poukazujú na schopnosť človeka konať solidárne, prekročiť svoje individualistické záujmy, apatiu a ľahostajnosť voči kritickým situáciám.“

Pápež pripomína aj úsilie vyvinuté počas uplynulého roka na celosvetovej úrovni, akými boli klimatická konferencia COP21 v Paríži, samit v Addis Abebe zameraný na udržateľný rozvoj a akčný plán OSN do roku 2030 zameraný na rovnaký cieľ, so zreteľom na zaistenie dôstojného života pre chudobných. Cirkev sa v dialógu s ľudskou rodinou angažuje v riešení problémov sveta, čo si aj v uplynulom roku pripomenula pri 50. výročí záveru Druhého vatikánskeho koncilu, s osobitným dôrazom na dialóg s náboženstvami (Nostra aetate) a aktívnu prítomnosť vo svete v duchu solidárnosti a spolupatričnosti (Gaudium et Spes).

Osobitný kontext pápežského posolstva tvorí práve začatý Jubilejný rok, ktorý pre Cirkev predstavuje výzvu zachovať si hlboko ľudský postoj:

„V tejto perspektíve chcem počas Svätého roku milosrdenstva vyzvať Cirkev, aby sa modlila a usilovala o formovanie pokorného a súcitného srdca, schopného hlásať milosrdenstvo a svedčiť o ňom, «odpúšťať a dávať», otvoriť sa «tým, ktorí žijú na tých najodľahlejších existenciálnych perifériách, ktoré často moderná doba tragickým spôsobom vytvára», neupadnúť «do ponižujúcej ľahostajnosti, do zvyku uspávajúceho ducha a zabraňujúceho objavovať nové veci, do ničivého cynizmu» (Bula Misericordiae vultus, 14-15).

Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Peter Turkson na dnešnej tlačovej konferencii charakterizoval pápežovo posolstvo nasledovne:

„Vychádzajúc z konštatovania, že súčasnosť je vo všeobecnosti charakterizovaná postojom ľahostajnosti, ktorý už presiahol individuálnu zónu a nadobúda globálny rozmer vytvárajúc tak fenomén, nazvaný pápežom Františkom ako «globalizácia ľahostajnosti», posolstvo načrtáva niektoré formy ľahostajnosti, ktoré charakterizujú súčasnosť. Predovšetkým ľahostajnosť voči Bohu, «z ktorej vyviera tiež ľahostajnosť voči blížnemu a voči stvorenstvu». A toto, podčiarkuje pápež, «je jeden z hrozných účinkov falošného humanizmu a praktického materializmu v kombinácii s relativistickým a nihilistickým uvažovaním. Človek si myslí, že je stvoriteľom seba samého, vlastného života a spoločnosti, cíti sa sebestačný a pokúša sa nielen nahradiť Boha, ale úplne sa bez neho zaobísť; následkom čoho si myslí, že nemá nijakú podlžnosť voči nikomu, jedine ak k sebe samému, a požaduje iba práva» (č. 3).“

Práve pri týchto myšlienkach čerpá pápež František vo svojom posolstve aj od svojho predchodcu Benedikta XVI., z jeho encykliky Caritas in Veritate (č. 43), pričom ho cituje aj na iných miestach posolstva. Kardinál Turkson ďalej vysvetľuje

„Po ukážke toho, ako je pokoj ohrozovaný ľahostajnosťou na všetkých úrovniach, Posolstvo ponúka biblicko-teologickú reflexiu, ktorá umožňuje pochopiť nevyhnutnosť prekonať ľahostajnosť, aby sme sa mohli otvoriť spolucíteniu, milosrdenstvu a zaangažovaniu sa, čiže solidarite.“

Posolstvo tiež pozitívne konštatuje, že v našej spoločnosti sú prítomné mnohoraké formy solidarity a chvályhodného záväzku v prospech núdznych, ako sú obete ozbrojených konfliktov a katastrof, chudobní a migranti. Pápež využíva možnosť, aby poďakoval všetkým, ktorí sa takto angažujú, aj keď sa o nich nepíše, ako jednotlivcom, tak i rodinám, farnostiam, rehoľným komunitám, kláštorom či svätyniam, ktoré promptne odpovedali na jeho výzvu prijať utečeneckú rodinu - dodal kardinál Turkson.

V závere posolstva čítame aj tieto slová Svätého Otca:

„V duchu slávenia Svätého roku milosrdenstva je každý povolaný uvedomiť si, ako sa v jeho vlastnom živote prejavuje ľahostajnosť, a tiež prijať konkrétny záväzok prispieť k zlepšeniu prostredia, v ktorom žije, počnúc vlastnou rodinou, vlastným okolím či pracovným prostredím.

Aj štáty majú vykonať konkrétne úkony a odvážne činy, pokiaľ ide o najzraniteľnejších členov ich spoločenstva, ako sú väzni, migranti, nezamestnaní a chorí.

Pokiaľ ide o väzňov, v mnohých prípadoch sa javí naliehavo potrebné prijať konkrétne opatrenia na zlepšenie ich podmienok života vo väzeniach, venujúc osobitnú pozornosť tým, ktorí sú zbavení slobody a očakávajú rozsudok, pričom treba mať na pamäti reedukačný cieľ trestu a posúdiť možnosť zaradiť do národnej legislatívy alternatívne tresty k zadržiavaniu vo väzbe. V tejto súvislosti by som chcel znovu vyzvať predstaviteľov štátov k zrušeniu trestu smrti tam, kde je ešte v platnosti, a tiež zvážiť možnosť amnestie.

Pokiaľ ide o migrantov, chcel by som vyzvať k prehodnoteniu migračnej legislatívy, aby bola preniknutá duchom ochoty prijímať migrantov, pri rešpektovaní vzájomných povinností a zodpovednosti, a aby uľahčovala ich integráciu. V tejto perspektíve treba osobitnú pozornosť venovať podmienkam ich pobytu, s vedomím, že ilegálny pobyt predstavuje riziko, že budú zatiahnutí do kriminálneho konania.

Okrem toho by som chcel v tomto svätom roku naliehavo vyzvať predstaviteľov štátov k tomu, aby vykonali konkrétne úkony v prospech našich bratov a sestier, ktorí trpia v dôsledku nedostatku práce, pôdy či strechy nad hlavou. Mám na mysli vytvorenie dôstojných pracovných miest, ktoré by potlačili sociálny nešvár nezamestnanosti, ktorá zasahuje mnohé rodiny a mladých ľudí, a ktorá má vážne dopady na stav celej spoločnosti.“

„Pozývam tiež predstaviteľov štátov k tomu, aby obrátili zrak aj poza vlastné hranice a obnovili svoje vzťahy s ostatnými krajinami, umožniac im efektívne sa podieľať na činnosti a živote medzinárodného spoločenstva, aby sa bratstvo uskutočňovalo aj v rámci rodiny národov.

V tejto perspektíve by som sa chcel na nich obrátiť s trojnásobnou výzvou: aby sa zdržali zaťahovania druhých národov do konfliktov alebo vojen, ktoré ničia nielen materiálne, kultúrne a sociálne bohatstvá, ale tiež na dlhý čas narúšajú morálnu a duchovnú integritu; aby zrušili alebo udržateľným spôsobom spravovali medzinárodný dlh najchudobnejších štátov; aby prijali politické opatrenia zamerané na spoluprácu, ktoré sa nebudú skláňať pred nadvládou niektorých ideológií, ale namiesto toho budú rešpektovať hodnoty miestneho obyvateľstva a v nijakom prípade nebudú poškodzovať základné a neodňateľné právo nenarodených detí na život.“ -jb, bp-








All the contents on this site are copyrighted ©.