2015-11-27 17:22:00

Pápež s mládežou Kene v živej reťazi na prekonanie tribalizmu


Keňa 27. novembra – Radosť a nadšenie sprevádzali stretnutie Svätého Otca s mladými Kene, ktoré sa v Nairobi uskutočnilo dnes dopoludnia po jeho návšteve chudobnej štvrte Kangemi. Zaplnený 70-tisícový štadión Kasarani privítal Svätého Otca spevmi a tancami. Pápež hovoril k mladým celkom spontánnym spôsobom a ponúkol im rady, ako sa postaviť k niekoľkým vážnym problémom, ktoré mu z vlastnej skúsenosti popísali: medzikmeňové napätia, korupcia, rozdúchavanie radikalizmu či upadanie do závislostí a autodeštruktívneho správania.

Po odznení biblického čítania (2Tim 1,3-10) pápeža pozdravil biskup zodpovedný za pastoráciu laikov Mons. Anthony Muheria. Následne si Svätý Otec vypočul svedectvá dvoch zástupcov mladých, ktorí mu položili aj otázky. Mladá Linett pápežovi predstavila niekoľko problémov tamojšej spoločnosti, s ktorými sa pasujú aj mladí – medzi nimi je korupcia a zneužívanie kmeňovej príslušnosti k vyvolaniu rozdelenia a nesvárov v spoločnosti.

Podobne Emanuel Svätému Otcovi rozprával o probléme radikalizácie mladých, ktorí sú extrémistickými skupinami vedení k nenávisti voči ostatným, ďalej o probléme dešktruktívneho správania mladých, ktorí kvôli bolestným životným skúsenostiam, osobitne zo straty milovaných osôb, upadajú do najrozličnejších závislostí a vzďaľujú sa od Boha.

Mladí Kene sa na stretnutie so Svätým Otcom pripravovali modlitbou – obetovali za neho mnoho ružencov, na znak čoho mu darovali ružencovú plaketu. Pápež im za modlitbu srdečne poďakoval a na všetky tie trápenia a utrpenia, ktoré ich v živote stretávajú, reagoval spontánnymi slovami:

„Život je plný ťažkostí. Ale sú tu dva spôsoby, ako hľadieť na ťažkosti. Alebo na ne hľadíš ako na niečo, čo ťa blokuje, nahlodáva a ničí, alebo na ne hľadíš ako na príležitosti. Je na vás, aby ste si vybrali. Je pre mňa ťažkosť cesta zničenia alebo je to príležitosť k tomu, aby som ju prekonal – vo mne, v mojej rodine, v mojej krajine? Chlapci a dievčatá, nežijeme v nebi, žijeme na zemi. A zem je plná ťažkostí. A je plná nielen ťažkostí, ale aj pozvaní, ktoré ťa vedú priam k zlému. Ale je tu niečo, čo vy všetci mladí máte: schopnosť vybrať si. Ktorú cestu si chcete vybrať? Chcem sa nechať ťažkosťami premôcť alebo ich chcem premeniť na príležitosť k ich zdolaniu a prekonaniu seba samého? ... A tak sa vás pýtam: Chcete výzvy zdolávať, alebo sa nimi chcete nechať premôcť?“

Ďalej sa pápež František vyjadril k veľkému problému tamojšej spoločnosti, ktorým sú nesváry a diskriminácia na základe príslušnosti ku kmeňu, takzvaný tribalizmus. „Tribalizmus ničí“, povedal Svätý Otec a prirovnal ho k situácii, keď má niekto v rukách kamene a skrýva ich za chrbtom, aby ich mohol kedykoľvek vrhnúť na druhého. Sluch, srdce a ruky – to sú podľa pápeža cesty, ktorými sa tomuto postoju učíme a prostredníctvom ktorých sa dá nad ním aj zvíťaziť.

„Ak medzi sebou nevediete dialóg a ak sa nepočúvate, vždy bude existovať tribalizmus, ktorý je ako červ nahlodávajúci spoločnosť“ povedal pápež František a následne všetkých prítomných pozval pochytať sa za ruky na znak prekonania tribalizmu, pričom povedal: „Všetci sme jeden národ – držať sa za ruky je toho vyjadrením, avšak je to vec rozhodnutia. Ide o každodennú prácu. Je to práca uší – počúvať sa navzájom, práca srdca - otvoriť si srdce pre druhých a práca rúk – podať si s druhými ruku.“

Po tom ako sa celý štadión, vrátane prezidenta, spojil do živej reťaze podanými rukami, Svätý Otec prešiel k ďalšej pálčivej otázke, ktorou je korupcia: „Korupcia je ako cukor, je sladká, chutí nám, je to ľahké. A nakoniec skončíme zle. Z toľkého cukru ľahko skončíme ako diabetici alebo naša krajina skončí ako diabetik. Zakaždým, keď prijmeme úplatok a vložíme si ho do vrecka, ničíme svoje srdce, svoju osobnosť a ničíme svoju vlasť. Prosím vás nenaučte sa na chuť tohto cukru, ktorý sa volá korupcia.“

Na otázku radikalizácie mladých Svätý Otec odpovedal, že je to vec nedostatku práce či možnosti študovať, je to spoločenské nebezpečenstvo, ktoré závisí aj od nespravodlivého medzinárodného systému, ktorý stavia do centra peniaze a nie osobu. Svätý Otec mladým odporúčal za takéhoto mladého človeka sa modliť, lebo ako povedal, „Boh je mocnejší než akákoľvek náborová kampaň“. Takýto mladý človek tiež podľa neho potrebuje našu pozornosť, blízkosť a priateľstvo.

Pápež František sa mladým zdôveril aj s tým, že vo vrecku vždy nosí ruženec a malú krížovú cestu, pričom dodal: „Vďaka týmto dvom veciam nestrácam nádej“.

„Keď je tu chvíľa, v ktorej nechápete, keď ste zúfalí a keď sa vám rúca svet, hľaďte na kríž!“, vyzval mladých Svätý Otec, lebo tam máme hľadať nádej.

Poslednou otázkou, na ktorú pápež odpovedal, bola otázka utrpenia mladých, ktorí nezažili lásku, ktorí majú za sebou negatívne skúsenosti. Ponúkol im túto radu:

„Je tu len jeden liek, aby sme sa vymanili z týchto skúseností: robiť či dávať to, čo som sám nedostal. Ak sa vám nedostalo porozumenia, majte porozumenie s druhými. Ak ste neprijali lásku, milujte druhých. Ak ste cítili bolesť opustenosti, priblížte sa k tým, čo sú sami. Telo sa lieči telom! Boh sa stal telom, aby nás uzdravil. Robme tak aj my s druhými.“

Svätý Otec sa spolu s mladými pomodlil Otčenáš a potom ich postupne požehnával, ako aj sadenice stromov, ktoré k nemu prinášali v rukách a ktoré následne podľa tradície zasadia. -zk-








All the contents on this site are copyrighted ©.