Pápež František: Kultúra zdravia je o milosrdenstve i ekológii

Vatikán 19. novembra - Vyše 500 účastníkov medzinárodnej konferencie organizovanej Pápežskou radou pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov dnes prijal na osobitnej audiencii Svätý Otec. Na podujatí s názvom „Kultúra «salus» a prijatia v službe človeka a planéty“, ktoré sa koná vo Vatikáne v dňoch 19. – 21. novembra, sú medzi relátormi mená ako Mons. Tony Anatrella, psychoanalytik a odborník na sociálnu psychiatriu v rámci Francúzska, Mons. Ignacio Carrasco de Paula, predseda Pápežskej akadémie pre život, Mons. Sánchez Sorrondo, kancelár Pápežskej akadémie vied, ako aj ďalší predstavitelia dikastérií Rímskej kúrie, vrátane kardinála Gerharda Ludwiga Müllera z Kongregácie pre náuku viery a Mons. Paula Richarda Gallaghera zo Štátneho sekretariátu.

Zámerom konferencie je za účasti odborníkov, a to nielen z katolíckeho prostredia, poskytnúť interdisciplinárny a interkulturálny pohľad na ekologické problémy osvetlené encyklikou Laudato si´ pápeža Františka. Ťažiskom záujmu sú problémy súvisiace so zdravím, či už na úrovni jednotlivcov alebo spoločnosti resp. krajín, a to ako v ekonomicky a technologicky rozvinutých krajinách, tak aj v oblastiach sveta a v vrstvách obyvateľstva, ktoré možno považovať v tomto smere za znevýhodnené.  

Medzi prednášateľmi sú aj dvaja zástupcovia Slovenska. Sú nimi MUDr. Anna Záborská, ktorá pôsobí ako poslankyňa Európskeho parlamentu a teológ Apoštolskej penitenciárie páter Ján Ďačok SJ, ktorý prednáša na Pápežskej univerzite Gregoriana. Na konferencii sa zúčastňujú aj prof. Jozef Glasa a MUDr. Andrej Hrádocký.

Ako pripomenul predseda Pápežskej rady arcibiskup Zygmunt Zimowski pri otvorení konferencie v priestoroch Novej synodálnej auly, ide už v poradí o tridsiate veľké podujatie organizované dikastériom, ktoré si takto pripomína svojich 30 rokov existencie.

Svätý Otec pri dnešnej audiencii v Kráľovskej sále Apoštolského paláca pripomenul 20. výročie encykliky sv. Jána Pavla II. Evangelium vitae. Zdôraznil postoj blízkosti človeku, na ktorý bude podľa jeho slov dávať Cirkev osobitný dôraz pri slávení blížiaceho sa Jubilejného roka milosrdenstva. Na margo témy konferencie poznamenal, že práve v encyklike Evangelium vitae „môžeme nájsť konštitutívne prvky «kultúry salus»: čiže prijatie, spolucítenie a odpustenie,“ pričom encyklika ich nazýva „nevyhnutnými pozitívnymi požiadavkami“. Ide tu o postoje vlastné Ježišovi v jeho verejnom účinkovaní,  no tieto postoje sa naopak dostávajú bokom v súčasnej mentalite «kultúry vyraďovania», ktorá nestojí na Ježišovi a na kresťanských hodnotách, dodal pápež František. Ďalej zdôraznil, že požiadavka vnímať v druhom človeku brata je všeľudská, bez rozdielu národností či náboženstiev:

„Táto blízkosť k druhému – blízkosť opravdivá a nie fingovaná – až tak, že ho vnímam ako niekoho, kto ku mne prináleží – aj nepriateľ ku mne prináleží ako brat –, prekonáva každú bariéru národnosti, sociálneho pôvodu, náboženstva..., tak ako nás to učí „Dobrý Samaritán“ z evanjeliového podobenstva. Prekonáva aj tú kultúru v negatívnom zmysle, podľa ktorej ako v bohatých tak i chudobných krajinách sú ľudské bytosti akceptované alebo odmietané na základe utilitaristických kritérií, zvlášť vzhľadom na sociálnu alebo ekonomickú užitočnosť. Táto mentalita je príbuzná takzvanej „medicíne túžob“: ide o zvyklosť stále viac rozšírenú v bohatých krajinách, ktorú charakterizuje hľadanie za každú cenu fyzickej dokonalosti v ilúzii večnej mladosti. Je to zvyklosť, ktorá privádza práve ku skartovaniu alebo odsúvaniu toho, kto nie je „výkonný“, kto je vnímaný ako záťaž, ako niečo rušivé, alebo je jednoducho škaredý.“

Svätý Otec dal vzápätí svoje slová do rámca odkazu encykliky Laudato si´:

„Rovnako tento postoj ‚byť blížnym‛ – ako som pripomenul v mojej nedávnej encyklike Laudato si´ - znamená aj ujať sa neodvolateľných zodpovedností za stvorenie a za ‚spoločný dom‛, ktorý prináleží všetkým a je zverený do starostlivosti všetkých, a je tu aj pre budúce generácie.“

Je preto potrebné vychovávať sa k správnemu postoju správcovstva voči stvoreniu ako celku, čo je úloha zverená každej generácii, pokračoval pápež František:

Táto konverzia srdca k „evanjeliu stvorenia“ zahŕňa to, že prijmeme za svoje a budeme ďalej tlmočiť volanie po ľudskej dôstojnosti, vychádzajúce najmä od chudobných a vylúčených, akými sú nezriedka aj ľudia chorí a trpiaci. Nech v nadchádzajúcom Jubileu milosrdenstva toto volanie nájde úprimnú odozvu v našich srdciach, aby sme tak aj v konaní skutkov milosrdenstva, telesných i duchovných, podľa rozličných zodpovedností, ktoré sú každému zverené, dokázali prijať dar Božej milosti a sami sa zároveň stali „kanálmi“ a svedkami milosrdenstva.“ -jb-