Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Mobilná aplikácia:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Cirkev a svet \ Slovenské aktivity

Homília kardinála J. Tomka biskupom Slovenska na záver „ad limina“

Kard. Jozef Tomko s koncelebrantmi Mons. Zvolenským a Mons. Ginom Realim - RV

14/11/2015 20:01

Vatikán 14. novembra – Prinášame text homílie kardinála Jozefa Tomka, ktorú dnes predniesol pri slávení Eucharistie v kaplnke Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme spolu s členmi slovenského biskupského zboru na záver ich návštevy „ad limina apostolorum“.  

Otcovia a bratia biskupi, drahí veriaci !

Nachádzame sa v kaplnke - v srdci Pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda. Naši apoštoli sú tu vyobrazení so zástupom mladíkov, ktorí sa pripravujú na kňazstvo. Ten Ústav sme budovali ako most medzi Slovenskom a Rímom a takým ho chceme mať. Bratia zo Solúna prišli k našim otcom v deviatom storočí. Ako sa pripravili na svoju misiu k Slovanom?. Čo bolo tajomstvom ich trvalého úspechu? Čo si máme strážiť ako to vzácne „dedičstvo otcov“ my Slováci, kňazi a špecificky  vy biskupi na Slovensku?. Dedičstvo otcov je zaiste Kristova viera a jednota v Cirkvi. Aká má byť jednota medzi biskupmi, čo znamená „communio – collegialitas“, ktoré ste si tu u Petra obnovili? Také a podobné otázky sa tu núkajú. Koncil je nám vždy na pomoci.

1. Sollicitudo omnium ecclesiarum

Dekrét o kňazskom účinkovaní a živote „Presbyterorum Ordinis“ silnými a jasnými výrazmi v 10. hlave prehlasuje:

„Duchovný dar, ktorý prijali kňazi pri vysviacke, ich nepripravuje na dajaké obmedzené a zúžené poslanie, ale na veľmi rozsiahle a všeobecné spasiteľné poslanie «až po kraj sveta» (Sk 1,8), pretože každá kňazská práca má účasť na univerzálnom rozsahu toho poslania, ktoré Kristus zveril apoštolom.... Nech teda kňazi nezabúdajú, že starosť o všetky cirkvi má byť vecou ich srdca.“ O koľko viac to platí o biskupovi. Prijatím sviatostnej vysviacky sa biskup stáva členom biskupského zboru, čiže kolégia. Ako taký má účasť aj na zodpovednosti a moci nad univerzálnou Cirkvou.  Ako to širšie vysvetľuje koncil, "jednotliví biskupi, ktorí stoja na čele miestnych cirkví, vykonávajú svoju pastorálnu právomoc nad tou čiastkou ľudu Božieho, ktorá im je zverená. Ale nakoľko sú údmi biskupského kolégia a zákonitými nástupcami Apoštolov, je každý z nich povinný z ustanovenia a príkazu Kristovho starať sa o celú Cirkev. Veď všetci biskupi majú napomáhať a brániť jednotu viery a spoločnú disciplínu celej Cirkvi, učiť veriacich láske k celému tajomnému Telu Kristovmu, najmä k chudobným a trpiacim údom, a k tým, čo sú prenasledovaní pre spravodlivosť (porov. Mt 5,10), a konečne podporovať všetky celocirkevné podujatia, zvlášť aby sa viera šírila a všetci ľudia sa dostali k svetlu plnej pravdy“ (LG 23).

2. Collegialitas

Biskupská vysviacka má teda také ďalekosiahle a pritom sviatostné, sakramentálne dôsledky. To je „gratia sacramentalis“, duchovný dar, vlastný pre túto sviatosť.

A tak je duchovným darom aj collegialitas, (o ktorej hovorí 2. vatikánsky koncil), lebo je akoby samočinným ovocím biskupskej vysviacky a nie výsledkom nejakej viac menej diplomatickej alebo organizačnej dohody. Ide tu o zväzky, ktoré majú pôvod v Kristovi, ktorý ich rozdáva silou Ducha Sv. pri vysviacke.

Takto chápaná kolegiálnosť predpokladá jestvovanie istého „ducha kolegiálnosti“ alebo „kolegiálneho spolucítenia“. Tak by som preložil latinský výraz „affectus collegialis“, ktorý používa konštitúcia „Lumen gentium“ (č. 21) a ktorý náš Polčin prekladá ako „pocit kolegiálnosti“. Toto "spolucítenie" alebo „duch“ vedie, podľa koncilového dokumentu k užšej spolupráci a spoločenstvu medzi cirkvami (diecézami), najmä "medzi tými bližšími". Ako spoločenstvo (communio), tak aj „affectus collegialis“ nie je "akýsi neurčitý cit, ale organická skutočnosť, ktorá si vyžaduje i právnu formu, no zároveň ju oživuje láska" (LG, Nota praevia, 2). Preto „kolegiálny duch“ (affectus) núti biskupov, aby pestovali medzi sebou užšie zväzky bratskej lásky a je zároveň duchovným a psychologickým popudom, aby vytvorili a živili aj konkrétne organizačné útvary. Dnes sú to najmä biskupské konferencie a celosvetová Synoda biskupov. Tieto konkrétne formy a inštitúcie sa živia kolegiálnym duchom a spolucítením, ktoré biskupi majú ontologicky vpísané a vtlačené do duše silou Ducha pri biskupskom  svätení. (Ja mám zo svojej vysviacky v Sixtínskej kaplnke fotografiu, ako mi Sv. Otec vkladá ruky, ako keby mi vtláčal do duše práve toho Ducha).

Na týchto teologických skutočnostiach musíme my, biskupi, budovať svoju bratskú jednotu. Keď ide o kňazov, koncil spomína „sviatostné bratstvo“, ktoré viaže kňazov. „Affectus collegialis“ biskupov zaiste zahrňuje toto „sviatostné bratstvo“, ale ho aj prevyšuje a pridáva nám ďalšie „duchovné dary“, ktoré musíme uviesť do života v našich vzájomných stykoch a prejaviť ich srdečnosťou, úprimnosťou, vzájomnou úctou a pozornosťou, otvorenosťou a hľadaním jednoty a spoločného dobra aj pri rôznosti názorov. Tento duch spolucítenia má oživovať biskupskú konferenciu, ale aj bežné styky medzi biskupmi.

3. Biskupská konferencia

Veľa príležitosti k praktizovaniu kolegiálneho ducha medzi biskupmi dáva každodenný život, ľahké možnosti rýchleho spojenia (autá, telefón), ale najmä schôdze Biskupskej konferencie.

Dnes už máme presne uzákonenú jej definíciu: podľa Kódexu je to konferencia biskupov, teda nie poradcov, ani expertov, ani laikov, ani kňazov. Tých treba vypočuť, keď je to potrebné, ale rozhodovať majú biskupi. Je to inštitúcia prevažne pastoračná, ktorá môže mať v presne vymedzených hraniciach a prípadoch zákonodarnú moc. Cieľ je čím lepšie spoločné plnenie pastoračných úloh pre spoločné dobro, ktoré Cirkev poskytuje. To predpokladá úzku spoluprácu, súhlas, zosúladenie rôznych mienok. Sila biskupskej konferencie je v jednote. Tú nemožno naložiť, ale treba k nej smerovať dialógom. Preto by bolo nesprávne, aby niekto vypracoval text a potom žiadal iba telefonický súhlas. Tam by chýbal kolegiálny dialóg vlastný biskupskej konferencii.

Kolegiálny duch si vyžaduje zachovanie určitých pravidiel, čiže rešpektovať rokovací poriadok. My, biskupi sme často veľkí rečníci a kazatelia, potrebujeme trošku anglosaskej disciplíny a trpezlivosti. Tak je azda dialóg dlhší o nejakú chvíľu, ale všetci vedia, že mohli dokonale vyložiť svoje dôvody. Tak dosiahnu ľahšie jednotu. Každý potom bráni a uplatňuje spoločné rozhodnutie bez kritiky a mrmľania poza chrbát.

Aby samotná konferencia dobre fungovala, potrebuje dobrý sekretariát, dobrú prípravu a plánovanie, ako aj účinné a ohľaduplné riadenie zasadaní.

4. Cirkevné provincie a metropoliti

Nový Kódex kanonického práva trochu zosilnil postavenie cirkevnej provincie, „aby sa podľa osobných a miestnych okolností napomáhala spoločná pastoračná činnosť rozličných susedných diecéz a aby sa vhodnejšie rozvíjali vzájomné vzťahy medzi diecéznymi biskupmi“ (kán. 431, §1). Metropoliti majú byť znakom bratstva a kolegiality medzi sufragánmi a povzbudzovať, aby sa rozvíjala pastoračná spolupráca (pozri kan.436)

5. Iné služby

Dnes majú biskupi slúžiť veriacim, ale aj celej spoločnosti tak vo vlastnom štáte ako aj na širšom poli. Ide o prirodzené a o ľudské práva, o otázky, ktoré by sa dali zhrnúť pod názov „justitia et pax“. Cirkev je podľa Koncilu „sviatosťou čiže znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia“ (LG,1), a podľa Pavla VI. je „znalkyňou ľudskosti“ („esperta in umanitá“). Má teda prinášať svetlo a ducha evanjelia do základných ľudských problémov. Dnes už máme dosť prehĺbené sociálne učenie Cirkvi a Sv. Stolica neustále vydáva nové smernice k problémom našej doby. Biskupi ich majú sledovať, študovať a uplatňovať, najmä keď ide o práva slabých a chudobných.

S tým je spojená celá problematika pomeru biskupov k „spoločnosti“, najmä k civilnej vrchnosti, k vláde, k politike a k politickým stranám, ku kultúre. Je to citlivé pole a treba sa vedieť na ňom správne pohybovať. Smernice a skúsenosť nechýbajú. Robíme naozaj všetko, aby sme slúžili duchom evanjelia politikom, kultúrnym a vedeckým pracovníkom, hospodárskym činiteľom, mládeži? Viacerí laici by radi videli vašu živšiu prítomnosť. Život v spoločnosti sa nezaobíde bez používania masmédií, ktoré sú zväčša v rukách štátu alebo silných finančných skupín. Ako na ne vplývať?

Vážne kroky sa spravili na Slovensku na poli ekumenizmu vzhľadom na pravoslávnych a na evanjelikov. Mení sa atmosféra. Treba však v nej dôsledne pokračovať.

Otvorenosť hraníc prináša otvorenosť na svetové misie, aj na „svet“ vôbec. Máte väčšie styky, aj internetom svet prichádza k vám. Dnes nemožno žiť v ulite. Treba pestovať základné cudzie jazyky, a to počnúc už od seminára a od cirkevných škôl.  Najväčšie rozvinutie kolegiálnosti je práve na misijnom poli, ktoré je nesmierne široké.

Otcovia a bratia biskupi, prajeme vám, aby vás sprevádzal domov duch Cyrila a Metoda, duch úprimnej bratskej kolegiality. Nezabúdajte, že v Ríme máte svoj Ústav, toto kolégium, ktoré je pápežské, ale je zároveň (a povedal by som predovšetkým!) vaše. Nech aj táto návšteva posilni a oteplí tieto vzájomné vzťahy úprimnej spolupatričnosti. Nech vás i nás sprevádza naša Sedembolestná Patrónka ako aj sv. Cyril a Metod.

14/11/2015 20:01