2015-11-08 18:29:00

Pápež František na Anjel Pána: Medzi peňaženkou a srdcom je rozdiel


Vatikán 8. novembra – V dnešnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána pápež František na evanjeliovom príbehu o chudobnej vdove, ktorá dvoma drobnými mincami darovala Bohu všetko, vysvetlil aktuálnosť evanjeliovej požiadavky milovať Boha celým srdcom. Nasleduje plné znenie jeho príhovoru:

Milí bratia a sestry, pekný slnkom zaliaty deň!

Evanjeliová stať z dnešnej nedele pozostáva z dvoch častí: prvá opisuje to, akými nasledovníci Krista nesmú byť; v druhej je predostretý vzorový ideál kresťana.

Začneme s prvou časťou: s tým, čo nemáme robiť. V prvej časti Ježiš pripisuje zákonníkom, učiteľom zákona, tri nedostatky, ktoré sa prejavujú v ich štýle života: povýšeneckosť, chamtivosť a pokrytectvo. Zákonníci – podľa Ježišových slov – «túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách» (Mk 12,38-39). No za takýmto slávnostným zovňajškom sa ukrýva faloš a nespravodlivosť. Zatiaľ čo sa zákonníci naduto promenádujú na verejnosti, využívajú svoju autoritu na to, aby «vyjedali domy vdov» (porov. v. 40), ktoré – spoločne so sirotami a cudzincami – boli považované za najbezbrannejšie a najmenej chránené osoby spoločnosti. Nakoniec je povedané, že sa zákonníci «naoko dlho modlia» (v. 40). Aj dnes existuje riziko osvojenia si takéhoto spôsobu správania. Napríklad vtedy, keď sa oddeľuje modlitba od spravodlivosti, pretože nie je možné uctievať Boha a zároveň poškodzovať chudobných. Alebo keď sa hovorí o láske k Bohu, no namiesto Boha sa uprednostňuje vlastná márnomyseľnosť, vlastný osoh.

V tejto línii sa odvíja druhá časť dnešného Evanjelia. Scéna sa odohráva v Jeruzalemskom chráme, presnejšie na mieste, kde ľudia vhadzovali mince ako [povinný] dar chrámu. Bolo tam mnoho zámožných ľudí, ktorí vhadzovali veľa peňazí, no bola tam aj jedna chudobná žena, vdova, ktorá vhodila dve drobné mince. Ježiš si pozorne všíma túto ženu a  pozornosť učeníkov upriamuje na zreteľný kontrast danej scény. Boháči vo veľkej okázalosti dávali zo svojho nadbytku, zatiaľ čo vdova – mlčky a v pokore – dala «všetko, čo mala, celé svoje živobytie» (v. 44); preto – hovorí Ježiš – dala viac ako všetci ostatní. Kvôli svojej extrémnej chudobe mohla chrámu obetovať iba jeden drobniak a druhý si nechať pre seba. No vdova sa nechcela s Bohom deliť napoly, a tak sa vzdáva všetkého. Vo svojej chudobe pochopila, že majúc Boha, má všetko; cíti sa ním byť úplne milovaná a sama ho tiež totálne miluje. Akým nádherným príkladom je táto starenka!

Ježiš dnes hovorí aj nám, že meradlom posudzovania nie je množstvo, ale plnosť. Medzi kvantitou a plnosťou je totiž rozdiel. Môžeš mať mnoho peňazí, a predsa si prázdny: v tvojom srdci nie je plnosť. Zamyslite sa v nastávajúcom týždni nad rozdielom, ktorý je medzi množstvom a plnosťou. Nejde o záležitosť peňaženky, ale o záležitosť srdca. Medzi peňaženkou a srdcom je rozdiel... Existujú choroby srdca, ktoré spôsobujú to, že sa srdce zníži na úroveň peňaženky... A to nie je dobré! Milovať Boha „celým srdcom“ znamená spoliehať sa na neho, na jeho prozreteľnosť a slúžiť mu v najchudobnejších bratoch bez toho, aby sme za to niečo očakávali.

Dovolím si vám porozprávať jednu príhodu, ktorá sa stala v mojej predošlej diecéze. Pri stole bola matka a jej tri deti – otec bol v práci – a jedli rezne... Tu niekto zabúchal na dvere a jedno z tých malých detí – 5 či 6-ročné, najstaršie malo 7 rokov – prišlo k mame a povedalo: „Mama, je tam akýsi žobrák a prosí o jedlo“. Mama, dobrá kresťanka, sa ich opýtala: „Čo urobíme?“ – „Dajme mu, mama...“ – „Dobre“. Matka vzala vidličku a nôž a začala odkrajovať z každého rezňa. „Nie, mama, nie! Takto nie! Vezmi z chladničky“ – [no matka odvetila:] „Nie! Urobíme takto tri chlebíčky!“ Deti sa naučili, že pravá dobročinnosť sa dáva, robí sa nie z toho, čoho máme nadbytok, ale z toho, čo je pre nás nevyhnutné. Som si istý, že v to poobedie zostali všetci trochu hladní... Ale takto sa to robí!

V prípade konfrontácie s potrebami blížnych sme vyzvaní zriecť sa – ako tie deti polovičky rezňa – niečoho pre nás nevyhnutného, nie iba nadbytočného; sme vyzvaní venovať potrebný čas, nielen ten, ktorý máme nazvyš; sme vyzvaní poskytovať niektorý z našich talentov okamžite a bez vytvárania si rezerv, nie až po tom, čo sme ho využili pre naše osobné či skupinové ciele.

Prosme Pána, aby nás prijal do školy onej chudobnej vdovy, ktorú Ježiš – uprostred zarazenosti učeníkov – povyšuje na katedru a predstavuje ako učiteľku živého evanjelia. Na príhovor Panny Márie, chudobnej ženy, ktorá pre nás odovzdala Bohu celý svoj život, prosme o dar chudobného srdca, no bohatého na radostnú a nezištnú štedrosť.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)








All the contents on this site are copyrighted ©.