2015-10-27 00:30:00

Rozhovor s kard. Jozefom Tomkom o osobnosti kard. J. Ch. Korca


Vatikán 26. októbra – Na úmrtie kardinál Jána Chryzostoma Korca SJ reagoval kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. V spomienkovej úvahe nad veľkosťou jeho osobnosti pre Vatikánsky rozhlas ho označuje za živého svedka viery a jedného z najväčších Slovákov.

„Je to jeden z našich najväčších Slovákov poslednej doby. Ešte azda sme si neuvedomili celú jeho veľkosť, ktorá sa už ale zapísala do dejín,“ hovorí kardinál Tomko. Spomína na to, že keď sa v minulosti povedalo meno kardinála Korca, všetci vo svete vedeli, že ide o toho „biskupa v montérkach“ a „mladého jezuitu“, ktorý bol vysvätený za biskupa už ako 27-ročný. „To bolo čosi mimoriadne v Cirkvi, čo sa stalo,“ tvrdí kard. Tomko, ktorý bol len o dva mesiace mladší od bývalého nitrianskeho biskupa. Spomenul si na návštevu, ktorú absolvoval pred rokmi. Keď mal 75 rokov, prišiel za ním nový francúzsky veľvyslanec pri Svätej stolici, ktorý predtým pôsobil aj v Prahe. Keďže ho zaujímalo aj Slovensko, navštívil i biskupa Korca. Kardinál Tomko spomína, akú veľkú úctu a obdiv prejavil veľvyslanec voči biskupovi Korcovi: „A on sa priznal, že ho navrhol, aby mu francúzsky prezident udelil vysoké vyznamenanie. To je len taký jeden prejav, čo značil kardinál Korec už na meradle svetovom.“

Kardinál Tomko ďalej spomenul, ako bolo pre kúriu a kardinálov prekvapením, keď pápež Ján Pavol II. v roku 1998 povolal za exercitátora tradičných marcových duchovných cvičení Jána Korca. „Zavolal ho nie preto, aby robil vysokú teológiu špirituality alebo niečo podobné, ale ako svedka viery, tak ho on sám vyzdvihol. Lebo tým vlastne náš kardinál bol,“ hovorí kard. Tomko, podľa ktorého sa tým kardinál Korec priradil k menám ako René Voillaume, Jacques Loew, Karol Wojtyła, Joseph Ratzinger, Giacomo Biffi, Christoph Schönborn, Roger Etchegaray a pod.

„Tieto duchovné prednášky kardinála Korca vyšli okrem slovenčiny aj v niekoľkých cudzích rečiach a družia sa k úctyhodnému počtu vyše 60 kníh, ktoré napísal. Veru, nezaháľal ani pri pracovnej dobe, ani pri tej svojej bolestnej ceste životom,“ doplnil kardinál Tomko. Ján Pavol II., ktorý ho vybral za exercitátora, mal podľa jeho slov vo veľkej úcte „nášho kardinála“. „Keď vyšiel poľský preklad jeho knihy Od Barbarskej noci, vtedy si ho Ján Pavol II. prečítal na jeden dúšok,“ pripomína.

Ján Pavol II. Korca podľa kardinála Tomka pre jeho zásluhy a dlhoročné svedectvo viery vo februári 1990, akonáhle to bolo možné, menoval za biskupa prvej diecézy v strednej Európe. „Aj to musíme uvážiť, lebo na túto nitriansku diecézu sa viažu aj dejiny sv. Metoda. A o rok na to ho Ján Pavol II. povýšil na kardinála. To všetko si musíme uvedomiť, len takto pochopíme, že náš slovenský kardinál sa tak stal svetoznámym,“ doplnil kardinál Tomko.

„Pavol VI. tiež pozorne sledoval správy o tŕnistej ceste toho jezuitu, ktorý sa z poslušnosti stal ako 27-ročný najmladším, i keď tajným biskupom, keď kruté prenasledovania hrozilo pozbaviť Cirkev na Slovensku jej pastierov. Lebo to bol dôvod, aby zostal tajný: aby mohol zaručiť vysviacku kňazov. Veru, on vysviacal. Ako sám sa priznal, vysvätil viac ako 120 kňazov tajne.“ Kardinál ďalej pripomenul, že na znak svojej osobnej úcty venoval Pavol VI. Korcovi prsteň, pektorál a mitru, čo nosil ako milánsky arcibiskup.

Kardinál Tomko zdôraznil, že o kardinálovi Korcovi ešte nie je všetko spracované. Bolo by podľa neho treba, aby sa mu prejavila i posmrtná úcta tým, že sa o ňom napíše širší, dôkladný a dokumentovaný životopis. V spomienke pripomenul i svoje prvé osobné stretnutie. „Ja si pamätám, keď som bol na pohrebe nebohého arcibiskupa Nécseyho, tak som chcel silou - mocou ho stretnúť, on sa ešte neodvážil prísť medzi širšiu spoločnosť. Ja som ho niekde chytil pri ceste, oblečený tak nenápadne. To bolo moje prvé stretnutie s Jánom Korcom.“ Pripomenul, že kardinál Korec bol neustále pozorovaný a prenasledovaný. „Kade ho povláčili. Bol internovaný v koncentračných táborov v Jasove, Pezinku, potom po prepustení pracoval v rôznych civilných zamestnaniach, nemohol ako kňaz pôsobiť, ako biskup tým menej, pracoval ako robotník, aj ako nočný strážca. A napriek tomu, že štátna bezpečnosť neustále mu bola v pätách, dokázal stretať sa s mládežou, písať knihy a samizdaty, tajne svätiť kňazov.“

„Nuž, prečo spomínam práve takéto osobné stretnutia a tie, ktoré ukazujú jeho veľkosť z hľadiska svetovej verejnej mienky? Pretože ja sa pamätám, že prišiel a keď ho predstavil Ján Pavol II. ako exercitátora duchovných cvičení vo Vatikáne - to už boli duchovné cvičenia, on sa predstavil tam a začal hovoriť. Pravdaže museli to aj prekladať, on po taliansky dobre nevedel. To boli samo o sebe duchovné cvičenia, jeho prítomnosť, živý svedok viery. Aj po smrti ostáva a ostane živým svedkom viery, ak ale my ho ako takého ako vlastného krajana, ako vlastného Slováka, brata, otca prijmeme.“ -jb, ml-








All the contents on this site are copyrighted ©.