Príhovor pápeža Františka na letisku v Havane

Príhovor Svätého Otca Františka pri privítacej ceremónii na Medzinárodnom letisku „José Martí“ v Havane 19. septembra 2015

Pán prezident, vážené autority, bratia v biskupskej službe, páni a dámy!

Veľmi pekne vám ďakujem, pán prezident, za vaše privítanie a za vaše zdvorilé slová, ktoré ste predniesli v mene vlády a celého kubánskeho ľudu. Môj pozdrav patrí aj verejným predstaviteľom a členom diplomatického zboru, ktorí sú tu prítomní pri tejto príležitosti.

Za bratské prijatie ďakujem kardinálovi Jaimemu Ortegovi y Alaminovi, arcibiskupovi Havany, Mons. Dionisiovi Guillermo García Ibáñezovi, arcibiskupovi Santiaga de Cuba a predsedovi Konferencie biskupov, ako aj ďalším biskupom a celému kubánskemu ľudu.

Ďakujem všetkým tým, ktorí sa nešetrili pri príprave tejto pastoračnej cesty. A chcem vás poprosiť, pán prezident, aby ste odovzdali môj osobitný úctivý pozdrav aj Vášmu bratovi Fidelovi. Chcel by som tiež, aby môj pozdrav prišiel ku všetkým tým osobám, s ktorými sa z rôznych dôvodov nebudem môcť stretnúť a ku všetkým Kubáncom rozptýleným po celom svete.

Ako ste naznačili, pán prezident, v tomto roku 2015 si pripomíname 80. výročie nadviazania neprerušených diplomatických vzťahov medzi Kubánskou republikou a Svätou stolicou. Prozreteľnosť mi umožnila práve dnes prísť sem, doprostred tohto milovaného národa, aby som kráčal po ceste, ktorú otvorili pamätné apoštolské cesty mojich predchodcov na tomto ostrove, sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Viem, že spomienka na nich vyvoláva vďačnosť a lásku v ľude a u predstaviteľov Kuby. Dnes obnovujeme tieto putá spolupráce a priateľstva, aby Cirkev naďalej sprevádzala a povzbudzovala kubánsky ľud v jeho nádejach, v jeho starostiach, so slobodou a všetkými prostriedkami potrebnými pre ohlasovanie Kráľovstva až po existenciálne periférie spoločnosti.

Táto apoštolská cesta sa koná aj pri príležitosti 100. výročia od chvíle, kedy Benedikt XV. vyhlásil Pannu Máriu z Cobre za patrónku Kuby. Boli to veteráni Vojny za nezávislosť, pohýnaní vierou a patriotizmom, ktorí požiadali, aby bola Panna Mária, kubánska mambisa, patrónkou Kuby ako slobodného a zvrchovaného národa. Od tej chvíle ona sprevádzala dejiny kubánskeho ľudu, podporovala nádej, ktorá uchováva dôstojnosť ľudí v najťažších situáciách a bránila podporovanie všetkého, čo dáva dôstojnosť ľudskej bytosti.

Rastúca úcta k Panne Márii z Cobre je viditeľným svedectvom prítomnosti Panny Márie v duši kubánskeho ľudu. V týchto dňoch budem mať príležitosť navštíviť svätyňu v Cobre ako syn a ako pútnik a modliť sa k našej Matke za všetky jej kubánske deti a za tento milovaný národ, aby kráčal po cestách spravodlivosti, pokoja, slobody a zmierenia.

Zo zemepisného pohľadu je Kuba súostrovím, ktoré sa obracia na všetky smery a má výnimočnú hodnotu ako „kľúč“ medzi severom a juhom, medzi východom a západom. Jej prirodzeným povolaním je byť miestom stretnutia, aby všetky národy žili v priateľstve, ako o tom sníval José Martí, „a prekonávali všetky úžiny a morské bariéry“ (Menová konferencia Amerických republík, in Obras escogidas II., Havana 1992, 505). Rovnakú túžbu mal aj sv. Ján Pavol II., keď zapálene vyzýval, „aby sa Kuba so všetkými svojimi úžasnými možnosťami otvorila svetu a svet sa otvoril Kube“ (Príhovor po prílete, 21. januára 1998, 5).

Už niekoľko mesiacov sme svedkami procesu, ktorý nás napĺňa nádejou: procesu normalizácie vzťahov medzi dvoma národmi po rokoch vzdialenia sa. Je to proces, je to znamenie víťazstva kultúry stretnutia, dialógu, „systému univerzálneho zhodnocovania... nad navždy mŕtvym systémom dynastií a skupín“, ako vravieval José Martí (José Martí, tamže). Povzbudzujem zodpovedných politikov, aby pokračovali touto cestou a rozvíjali všetok jej potenciál, ako dôkaz vznešenej služby, ku ktorej sú povolaní v záujme pokoja a dobra svojich národov, celej Ameriky, a ako príklad zmierenia pre celý svet. Svet potrebuje zmierenie v tejto atmosfére tretej svetovej vojny po čiastkach, ktorú zažívame.

Tieto dni zverujem príhovoru Panny Márie z Cobre, blahoslavených Olallo Valdésa a Josého Lópeza Piteiru i ctihodného Félixa Varelu, veľkého ohlasovateľa lásky medzi Kubáncami a medzi všetkými ľuďmi, aby rástli naše zväzky pokoja, solidarity a vzájomného rešpektu.

Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem, pán prezident.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-