Pápež František na Anjel Pána: Čisté srdce je slobodné od pokrytectva

Vatikán 30. augusta – Pri dnešnej poludňajšej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec zdôraznil, že bez vnútorného postoja srdca je nedostatočné každé vonkajšie zachovávanie náboženských príkazov. Veriacich vyzval vyprosovať si čisté srdce, slobodné od každého pokrytectva. V súvislosti so včerajším blahorečením sýrskokatolíckeho biskupa a mučeníka  Flaviána Michala Melkiho upriamil pozornosť na trpiacich kresťanov na Blízkom východe. Reagoval tiež na masovú tragédiu utečencov, ktorých mŕtve telá boli nájdené na území Rakúska. 

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto nedele predstavuje dišputu medzi Ježišom a niektorými farizejmi a zákonníkmi. Diskusia sa týka hodnoty «tradície predkov» (porov. Mk 7,3), ktorú Ježiš slovami proroka Izaiáša označuje za «ľudské príkazy» (v.7) a ktorá sa nesmie nikdy stavať na miesto «Božieho prikázania» (v. 8). Starobylé predpisy, o ktorých je reč, v sebe zahŕňali nielen Božie príkazy zjavené Mojžišovi, ale aj rad predpisov, ktoré upresňovali pokyny mojžišovského zákona. Spomenutí diskutéri aplikovali takéto normy dosť puntičkárskym spôsobom a prezentovali ich ako vyjadrenie pravej nábožnosti. Z tohto dôvodu vyčítali Ježišovi a jeho učeníkom ich porušovanie, osobitne tých, ktoré sa vzťahovali na vonkajšie očisťovanie tela (porov. v. 5). Ježišova odpoveď má silu prorockého výroku: «Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov» (v. 8.) – hovorí Ježiš. Sú to slová, ktoré napĺňajú obdivom voči nášmu Učiteľovi: cítime, že v ňom je pravda a že jeho múdrosť nás oslobodzuje od predsudkov.

Ale pozor! Týmito slovami chce Ježiš urobiť ostražitými aj nás dnes, aby sme sa nenazdávali, že vonkajšie zachovávanie zákona stačí na to, aby sme boli dobrými kresťanmi. Tak ako vtedy pre farizejov, tak aj pre nás existuje nebezpečenstvo myslieť si o sebe, že sme v poriadku, alebo, čo je horšie, že sme lepší od iných pre samotný fakt zachovávania príkazov, obyčajov, aj keď nemilujeme blížneho, máme tvrdé srdce, sme pyšní, povýšeneckí. Doslovné zachovávanie príkazov je čímsi sterilným, čo nepremieňa srdce a nepremieta sa do konkrétnych postojov: otvoriť sa pre stretnutie s Bohom a pre jeho slovo v modlite, usilovať sa o spravodlivosť a pokoj, pomáhať chudobným, slabým, utláčaným. Všetci vieme v našich komunitách a našich farnostiach, akú škodu robia Cirkvi a aké pohoršenie spôsobujú tie osoby, ktoré sa prezentujú ako silní katolíci a chodia často do kostola, no potom, v ich každodennom živote zanedbávajú rodinu, hovoria zle o druhých, atď. Toto je to, čo Ježiš odsudzuje, pretože toto je antisvedectvo o kresťanstve.

Pokračujúc vo svojom slove povzbudenia Ježiš sústreďuje pozornosť na hlbší aspekt a tvrdí: «Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka» (v. 15). Takto Ježiš zdôrazňuje prvenstvo vnútra, čiže prvenstvo „srdca“: nie sú to vonkajšie veci, čo nás robí svätými alebo nesvätými, ale je to srdce, ktoré vyjadruje naše úmysly, naše rozhodnutia a našu túžbu robiť všetko z lásky k Bohu. Vonkajšie postoje sú dôsledkom toho, o čom sme sa rozhodli v srdci, a nie naopak. S vonkajšími postojmi, ak sa srdce nemení, nie sme pravými kresťanmi. Hranica medzi dobrom a zlom prechádza nie cez náš vonkajšok, ale skôr cez naše vnútro. Môžeme si položiť otázku: Kde je moje srdce? Ježiš vravieval: «Kde je tvoj poklad, tam je tvoje srdce» (porov. Mt 6,21). Aký je môj poklad? Je to Ježiš, jeho náuka? Nuž potom je to srdce dobré. Alebo je pokladom niečo iné? Je to teda práve  srdce, ktoré sa musí očistiť a obrátiť sa. Bez očisteného srdca nemožno mať ruky naozaj čisté a pery, ktoré vyslovujú úprimné a láskavé slová – všetko je dvojtvárne, dvojkoľajný život. Mať pery, ktoré vyslovujú slová milosrdenstva a odpustenia – toto dokáže len srdce úprimné a očistené.

Prosme si od Pána, na príhovor Panny Márie, aby nám daroval čisté srdce, slobodné od každého pokrytectva. Toto je prívlastok, ktorý Ježiš dáva farizejom: „pokrytci“, pretože jedno hovoria a robia druhé. Srdce slobodné od každého pokrytectva, aby sme tak boli schopní žiť podľa ducha zákona a dospeli k jeho cieľu, ktorým je láska.“

Slová Svätého Otca po modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní:

Povzbudenie prenasledovaným kresťanom na Blízkom východe

„Drahí bratia a sestry, včera v Harisse v Libanone bol vyhlásený za blahoslaveného sýrskokatolícky biskup Flavián Michal Melki, mučeník. V situácii strašného prenasledovania namiereného proti kresťanom bol neúnavným obrancom práv svojho ľudu, vyzývajúc všetkých, aby zotrvali pevní vo viere. Aj dnes, drahí bratia a sestry, na Blízkom východe a v ďalších častiach sveta sú kresťania prenasledovaní. Je tu viac mučeníkov než bolo v prvých storočiach. Blahorečenie tohto biskupa mučeníka nech im vlieva útechu, odvahu a nádej, ale nech je aj stimulom pre zákonodarcov a tých, ktorí vládnu, aby bola všade zaistená náboženská sloboda. A medzinárodné spoločenstvo žiadam, aby niečo urobilo, aby sa urobil koniec násilnostiam a útlaku.“

Výzva k modlitbe za migrantov po nájdení 71 mŕtvych v Rakúsku

„Žiaľ, aj v uplynulých dňoch početní migranti prišli o život na ich strašných cestách. Prosím a pozývam k modlitbe za všetkých  týchto bratov a sestry. Osobitne sa pripájam ku kardinálovi Schönbornovi, ktorý je tu dnes prítomný, a k celej cirkvi v Rakúsku v modlitbe za sedemdesiatjeden obetí, vrátane štyroch detí, ktoré boli nájdené v nákladnom aute na diaľnici Budapešť – Viedeň. Odporúčajme každú z nich Božiemu milosrdenstvu a prosme ho, aby nám pomáhal účinne spolupracovať na zamedzení týchto zločinov, ktoré urážajú celú ľudskú rodinu. Modlime sa v tichu za všetkých migrantov, ktorí trpia a za tých, ktorí prišli o život.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-