Spontánne odpovede pápeža Františka mladým z Eucharistického hnutia

Vatikán 7. augusta – Ako riešiť medzigeneračné napätia, v čom sa prejavuje priateľstvo s Ježišom, ako prehĺbiť svoje prežívanie Eucharistie – tieto i ďalšie otázky dnes položili pápežovi Františkovi mladí účastníci medzinárodného stretnutia Eucharistického hnutia mládeže. Ústrednú tému podujatia, ktoré v Ríme prebieha už od 4. augusta, tvorí jedno slovo: „radosť“. Osobitná audiencia pre asi dve tisícky detí, dospievajúcich a mladých dospelých z 38 krajín sa konala v Aule Pavla VI. Svätý Otec pri nej odpovedal na predložené otázky spontánne, tak ako zvykne pri podobných stretnutiach.

Program modlitby, spevu a svedectiev bežal už od deviatej. O jedenástej prišiel medzi mladých Svätý Otec. Za prítomnosti generálneho predstaveného jezuitov P. Adolfa Nicolása ho v mene Eucharistického hnutia mládeže pozdravil francúzsky jezuita P. Frédéric Fornos, ktorý má na starosti vedenie hnutia s jeho milión stotisíc členmi v 56 štátoch sveta. Pripomenul, že členovia hnutia, ktoré tento rok oslavuje sto rokov, „túžia byť Ježišovými priateľmi a slúžiť jeho misii“. Páter Frédéric odovzdal pápežovi Františkovi aj symbolický dar, ktorý predstavuje internetový projekt s názvom „Click to Pray“ ako pomôcka s podnetmi ku každodennej modlitbe  v duchu Apoštolátu modlitby. Eucharistické hnutie mládeže je totiž veľmi úzko prepojené s Apoštolátom modlitby, celosvetovou sieťou modlitby v spojení so Svätým Otcom.

Započúvajme sa teraz do slov Svätého Otca mladým, ktorými reagoval na otázky, ktoré mu požili mladá Talianka senegalského pôvodu menom Magat, stredoškolák Gregorius z Indonézie, hudobníčka Louise z Francúzska, Argentínčan Agustín z učňovskej školy, brazílska dievčina Ana Carolina a absolvent univerzity z Tajvanu Pin-ju. Pápež František začal Magatinou otázkou o napätiach medzi generáciami.

„Sú tu dve slová na začiatku otázok, ktoré sa ma dotkli. A sú to slová, ktoré zažívame v každodennom živote – či už v spoločnosti alebo v rodine.  Týmito slovami sú ‚napätie‛ a ‚konflikt‛.“ ... „Pomyslime na to, čo by bolo zo spoločnosti, rodiny, skupiny priateľov bez napätí a bez konfliktov? Viete čo by z nich bolo? Cintorín. Lebo napätia a konflikty sú neprítomné jedine tam, kde ide o mŕtve veci. Keď je tu život, je tu napätie a je tu konflikt. Je preto dôležité hlbšie tomu porozumieť a hľadať v mojom živote, ktoré sú skutočné napätia, ako tieto napätia prichádzajú - lebo napätia vypovedajú o tom, že som živý - a aké sú tieto konflikty. ... Napätia ti pomáhajú rásť, rozvíjajú odvahu. A mladý človek musí mať túto cnosť odvahy! Mladý bez odvahy - nuž, to je ochabnutý mladý, je to mladý-starec.“

„Aby som to povedal jasne: po prvé – nebáť sa napätí, lebo pomáhajú rásť. Po druhé – riešiť napätia prostredníctvom dialógu, lebo dialóg spája – ako v rodine, tak aj v skupine priateľov a nachádza sa tak spôsob k spoločnej ceste bez toho, aby sme stratili vlastnú identitu. Po tretie – nepripútať sa príliš k istému napätiu, lebo toto ti uškodí. ... Povedal som, že mladý bez napätia je mladým penzistom, ‚mŕtvym mladým‛, avšak mladý, ktorý vie žiť jedine v napätí je chorým mladým. Toto je treba rozlišovať. Je to takto jasné? Nie, nie je to jasné. Ale poďme ďalej.“

Svätý Otec potom hovoril o sociálnych konfliktoch, keďže Gregorius z Indonézie sa pýtal, aká je nádej pre mladé katolícke spoločenstvá v Indonézii uprostred tak pluralitnej a rozmanitej spoločnosti. Pápež poukázal na nutnosť riešiť existujúce konflikty. Podmienkou k tomu je podľa jeho slov rešpektovanie identity každého subjektu spoločnosti, pretože ak sa to nedeje, dochádza k tragédiám. A tak zle riešený konflikt znamená násilie, pripravenie o život, vojnu. Pápež konkrétne uviedol prípad etnika Rohingov, ktoré sa stalo vyhnancami na mori, bez vlastného územia. Rovnako spomenul aj Blízky východ a problém nerešpektovania náboženskej identity. Konflikty sa riešia rešpektovaním identity druhého, cestou dialógu – zdôraznil Svätý Otec. Ďalej sa venoval otázke 19-ročnej Brazílčanky Any Caroliny:

„Tá fanúšička Pelého [smiech] položila túto otázku: čo bolo tou najväčšou výzvou, ktorej pápež František čelil vo svojej misii ako rehoľník? Povedal by som - nájsť vždy pokoj v Pánovi. Ten pokoj, ktorý môže dať jedine Ježiš.  V prácach, v povinnostiach je výzvou nájsť ten pokoj, ktorý znamená, že Pán ťa sprevádza, že Pán je nablízku. A je tu aj ďalšia výzva: vedieť rozlíšiť Ježišov pokoj od iného pokoja, ktorý nepochádza od Ježiša. Rozumiete? Toto je vec, ktorú sa musíte dobre naučiť a prosiť od Pána milosť vedieť rozlíšiť skutočný pokoj od falošného pokoja. Vedieť rozlišovať. Toto je výzva. Skutočný pokoj prichádza vždy od Ježiša. Niekedy je tiež zabalený do istého kríža. No je to Ježiš, ktorý ti v tej skúške dáva pokoj. Nie vždy to prichádza ako kríž, no skutočný pokoj pochádza vždy od Ježiša. Naopak ten iný pokoj – povrchný pokoj – ten pokoj, ktorý ťa robí spokojným, tak trochu ťa uspokojuje, avšak je povrchný, pochádza od nepriateľa, od diabla. A dáva ti uspokojenie: „Veď ja som v pohode, toto mi nerobí starosti, som v pokoji“. Avšak hlboko vo vnútri je klam. A tu je potrebné prosiť o  milosť vedieť rozlišovať, vedieť rozpoznať, ktorý je Ježišov pokoj a ktorý pokoj je od nepriateľa, ktorý ťa ničí. Nepriateľ vždy ničí! Nechá ťa veriť, že toto je cesta a potom ťa nakoniec nechá osamote. Lebo pamätajte si jedno: diabol je zlý platca, nikdy neplatí dobre. Vždy ťa prekabáti! Je to podvodník! Ukazuje ti veci pod maskou a ty veríš, že sú dobré, že ti prinesú pokoj, ideš za nimi, no nakoniec nenájdeš šťastie. Vždy hľadať Ježišov pokoj – toto je výzva, výzva, ktorú som mal ja, ktorú mám a ktorú máte aj vy všetci. A čo je znakom Ježišovho pokoja? Ako viem, že tento pokoj dáva Ježiš? Znakom je radosť, tá hlboká radosť. Diabol ti nikdy nedá radosť. Túto radosť ti môže dať jedine Ježiš, darujúc ti Ducha Svätého.“

Francúzke Louise pápež odpovedal na otázku, ako sa voči nám prejavuje Ježišovo priateľstvo.

„Priateľstvo je vždy o dvoch: ja som priateľ a ty si môj priateľ. A Ježiš sa vždy zjavuje – už som o tom hovoril – vo svojom pokoji. Ak sa priblížiš k Ježišovi, daruje ti pokoj, dá ti radosť. A keď stretneš Ježiša – v modlitbe, v dobrom diele, v pomoci iným, sú tu mnohé spôsoby ako nájsť Ježiša... – pocítiš pokoj a aj radosť. Toto je ten prejav, Louise. Je to tak. Ježiš sa zjavuje na oplátku. Ty ho však musíš hľadať – či už v modlitbe, v Eucharistii, v dennodennom živote, v zodpovednosti v tvojich povinnostiach a aj v hľadaní tých najchudobnejších a pomáhaní im. Tam je Ježiš! A dá ti to pocítiť. Niekedy pocítiš to, čo je vlastné jedine stretnutiu s Ježišom: žasnutie! Úžas zo stretnutia s Ježišom. Stretnúť Ježiša – na toto slovo nezabudni, prosím. Stretávať Ježiša!“

Svätý Otec sa ešte raz vrátil k otázke o medzigeneračných vzťahoch a pripomenul, že neslobodno zabúdať ani na generáciu starých rodičov. Mladých povzbudil, aby sa zhovárali so starými rodičmi a čerpali od nich múdrosť.

Posledná prišla na rad otázka „od Maradonu“, ako pápež označil Argentínčana Agustína: Ako by ste mladým radili objavovať hĺbku Eucharistie?

„Vždy pomáha myslieť na Poslednú večeru. A na to slovo, ktoré Ježiš povedal, keď dal chlieb a víno, svoje Telo a svoju Krv: «Toto robte na moju pamiatku»... Pamiatka tam prítomného Ježiša; pamiatka Ježiša, ktorý je pri každej omši a zachraňuje nás tam. Pamiatka tohto gesta Ježiša, ktorý potom odišiel do Olivovej záhrady započať svoje utrpenie. Pamiatka lásky tak veľkej, že dal svoj život za mňa! Každý z nás toto môže povedať.“

„Pamätaj na Ježiša Krista. Nuž, keď som na omši, som tam, kde dáva svoj život za mňa. A tak prehlbuje tajomstvo. A potom, keď nejdeš na omšu, ale sa ideš modliť pred svätostánok, pamätaj, že on je tam a že dal za teba svoj život. Pamiatka. To bola rada, ktorú dal Ježiš svojim: «Toto robte na moju pamiatku».“

Na záver sa pápež František spolu s mladými pomodlil Zdravas, Mária, každý vo svojej reči. Takto ich pozval k modlitbe:

„Môžeme, predtým, než udelím požehnanie, poprosiť o pomoc Pannu Máriu, pretože deti, keď začínajú kráčať, hľadajú ruku mamy, aby nestratili cestu. A my musíme ísť cestou života s rukou mamy.“ -jb, zk-