Príhovor mladým, ktorý zostal na papieri: Priateľstvo a duchovné cvičenia

Vatikán/Paraguaj 14. júla - Priateľstvo a duchovné cvičenia - to sú témy príhovoru pápeža Františka, pôvodne pripraveného pre stretnutie s mládežou 12. júla 2015 na nábreží „Costanera“ v paraguajskom Asuncióne, ktorý im v závere stretnutia odovzdal v písomnej podobe. Prinášame jeho text, ktorý bol publikovaný prostredníctvom biskupa zodpovedného v rámci Konferencie biskupov Paraguaja za pastoráciu mládeže.

Drahí priatelia,

mám veľkú radosť, že sa môžem s vami stretnúť v tejto slávnostnej atmosfére, že môžem počúvať vaše svedectvá a zdieľať vaše nadšenie a lásku k Ježišovi. Ďakujem Mons. Ricardovi Valenzuelovi, zodpovednému za pastoráciu mladých, za jeho slová. Ďakujem, Manuel a Liz, za odvahu zdieľať vaše skúsenosti a vaše svedectvá počas tohto stretnutia. Nie je ľahké rozprávať o osobných záležitostiach, o to menej pred toľkými ľuďmi. Podelili ste sa o najväčší poklad, ktorý máte, o vaše príbehy, o váš život a o to, ako doň vstúpil Ježiš.

Aby som mohol odpovedať na vaše otázky, chcel by som zdôrazniť niektoré z vecí, o ktoré ste sa podelili. Manuel, Ty si nám povedal niečo takéto: „Dnes cítim veľkú túžbu slúžiť druhým, mám chuť prekročiť sám seba.“ Prežil si veľmi ťažké chvíle, situácie veľmi bolestné, avšak dnes máš chuť slúžiť, vychádzať, zdieľať život s ostatnými.

Liz, vôbec nie je ľahké vykonávať úlohu matky pre vlastných rodičov, o to menej, keď je niekto mladý, no, aká múdrosť a aká zrelosť je v tvojich slovách, keď hovoríš: „Dnes sa s ňou hrám, vymieňam jej plienky, to všetko sú veci, ktoré dnes ponúkam  Bohu, a sotva vraciam to všetko, čo moja matka urobila pre mňa.“

Vy, mladí Paraguajčania, ste skutočne odvážni! Podelili ste sa s druhými aj o to, čo vám pomohlo k tomu, aby ste mohli ísť ďalej, kde ste našli sily. Obaja ste povedali: „Vo farnosti.“ V priateľoch z farnosti a v duchovných cvičeniach, ktoré sa tam zvykli organizovať. Sú to dva kľúčové body, veľmi dôležité: priatelia a duchovné cvičenia.

Priatelia. Priateľstvo je jedným z najväčších darov, ktorý osoba, mladý človek môže ponúknuť. Tak je to. Aké je ťažké žiť bez priateľov! A všimnite si, že to bude jedna z najkrajších vecí, ktoré povie Ježiš: „Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15,15). Jedno z najväčších tajomstiev kresťana je zakorenené v bytí priateľmi, priateľmi Ježiša. Keď má niekto niekoho rád, stojí pri ňom, ujme sa ho, pomáha mu, hovorí mu to, čo si myslí, áno, a nikdy ho neopúšťa. Takto sa správa Ježiš k nám, nikdy nás neopúšťa. Priatelia sa vzájomne podržia, sprevádzajú a ochraňujú. Takýto je Pán k nám. Podrží nás.

Duchovné cvičenia. Svätý Ignác robí jednu známu meditáciu nazvanú O dvoch zástavách. Opisuje jednak zástavu diabla, jednak zástavu Krista. Niečo na spôsob dvoch mužstiev s rôznymi tričkami, a pýta sa nás, v ktorom by sa nám páčilo hrať.

Touto meditáciou nám umožňuje predstaviť si, čo by znamenalo patriť do jedného či druhého mužstva. Znamenalo by to pýtať sa nás: S kým chceš hrať v živote? A svätý Ignác hovorí, že diabol, aby najal hráčov, sľubuje tým, ktorí budú hrať s ním, bohatstvo, česť, slávu, moc. Budú známi. Všetci sa im budú klaňať.

Na druhej strane nám predstavuje štýl Ježišovej hry. Nie ako niečo fantastické. Ježiš nám neponúka život hviezd, celebrít, práve naopak, hovorí nám, že hrať s ním je pozvaním k chudobe, k láske, k službe voči blížnemu. Ježiš nás neklame. Berie nás vážne.

V Biblii je diabol nazvaný otcom lži. To, čo ti sľuboval, alebo lepšie povedané, k čomu ťa nahováral, bolo, že ak by si vykonal určité veci, bol by si šťastný. A potom si si uvedomil, že si vôbec nebol šťastný, že si kráčal späť k niečomu, čo ťa len, ďaleko od nadobudnutia šťastia, napĺňalo väčšou prázdnotou, väčším smútkom. Priatelia: diabol je „predavač dymu“. Sľubuje ti, sľubuje ti, ale nič ti nedá, nikdy nedodrží to, čo sľúbi. Je zlým platiteľom. Spôsobuje v tebe túžby po veciach a nezáleží mu na tom, či ich získaš alebo nie. Necháva ťa vkladať nádej do niečoho, čo ťa nikdy neurobí šťastným. Takáto je jeho hra, jeho taktika. Hovoriť veľa, sľúbiť veľa a neurobiť nič. Je skvelým „predavačom dymu“, pretože všetko, čo nám predkladá, je ovocím rozdelenia,  súperenia s ostatnými, rozdrvenia hlavy ostatným, aby sme získali naše veci. Je „predavačom dymu“, pretože jedinou cestou k tomu, aby dosiahol toto všetko, je odsunúť nabok priateľov, nezniesť nikoho. Pretože všetko je založené na tom, čo sa zdá navonok. Predstiera, že tvoja hodnota závisí od toho, čo máš.

Naproti tomu máme Ježiša, ktorý nám ponúka svoju hru. Nepredáva nám dym, nesľubuje nám zdanlivo veľké veci. Nehovorí nám, že šťastie sa nachádza v bohatstve, v moci, v pýche. Práve naopak. Ukazuje nám, že cesta je iná. Tento hlavný tréner hovorí svojim hráčom: Blahoslavení, šťastní sú chudobní v duchu, tí, čo plačú, tichí, tí, čo sú hladní a smädní po spravodlivosti, milosrdní, čistého srdca, tí, čo pracujú pre pokoj, prenasledovaní pre spravodlivosť. A končí hovoriac im: tešte sa pre toto všetko (porov. Mt 5,1-12).

Prečo? Pretože Ježiš nás neklame. Naznačuje nám cestu, ktorá je životom a pravdou. On je toho vynikajúcim dôkazom. To je jeho štýl, jeho spôsob ako žiť život, priateľstvo, vzťah s otcom. A to je to, k čomu nás pozýva. Cítiť sa byť deťmi. Milovanými deťmi.

On ti nepredáva dym. Pretože vie, že šťastie, to skutočné, to, ktoré napĺňa srdce, sa nenachádza v drahých šatách, ktoré si obliekame, v topánkach, ktoré si obúvame, na štítkoch istej značky. On vie, že pravým šťastím je byť citlivým, učiť sa plakať s tými, ktorí plačú, byť blízkymi tým, ktorí sú smutní, podať pomocnú ruku, poskytnúť objatie. Tomu, kto nedokáže plakať, kto sa nevie smiať a teda nevie žiť. Ježiš vie, že v tomto svete, preplnenom konkurenciou, závisťou a agresivitou, skutočné šťastie pramení v učení sa byť trpezlivými, rešpektovať druhých, neodsudzovať ani neposudzovať nikoho. Kto sa hnevá, stráca, hovorí príslovie. Neoddávajte srdce hnevu, nenávisti. Šťastní sú tí, ktorým je vlastné milosrdenstvo. Šťastní sú tí, čo sa dokážu obliekať do šiat druhého, ktorí majú schopnosť objímať, odpúšťať. Všetci sme to mali možnosť niekedy zakúsiť. Všetci sme pri nejakej príležitosti mali možnosť pocítiť odpustenie. A aké je to pekné! Je to niečo ako vrátiť sa do života, ako mať novú príležitosť. Nie je nič krajšie ako mať novú príležitosť. Je to akoby život začal nanovo. Kvôli tomuto sú šťastní tí, čo prinášajú nový život, nové príležitosti. Šťastní sú tí, ktorí sa pre toto namáhajú, ktorí pre toto zápasia. Chyby, omyly robíme všetci, na tisíce. Kvôli tomuto sú šťastní tí, ktorí sú schopní pomôcť ostatným v ich omyloch, v ich chybách. Tí, ktorí sú skutočnými priateľmi a neopúšťajú nikoho. Oni sú čistého srdca, tí, čo sú schopní vidieť poza bezprostredné protivenstvá a prekonávajú prekážky. Šťastní sú tí, ktorí vidia predovšetkým to dobré, čo je v druhých.

Liz, ty si spomenula Chikitungu, túto paraguajskú Božiu služobnicu. Povedal si, že bola ako tvoja sestra, tvoja priateľka, tvoj vzor. Ona, ako toľko iných, nám ukazuje cestu Blahoslavenstiev, ktorá je cestou plnosti, cestou možnou, reálnou. Ktorá napĺňa srdce. Oni sú našimi priateľmi a vzormi, ktorí už zavŕšili hru na tomto „bojisku“, no stávajú sa tými nepostrádateľnými hráčmi, ktorých pozorujeme, aby sme vydali zo seba čo najviac. Oni sú dôkazom, že Ježiš nie je nejakým „predavačom dymu“, že jeho ponuka je plnosťou. Predovšetkým je to však ponuka priateľstva, skutočného priateľstva, toho priateľstva, ktoré potrebujeme všetci. Priatelia v Ježišovom štýle. No nie preto, aby zostalo len v nás samých, ale aby sme nastúpili „na ihrisko“, aby sme získavali viac priateľov. Aby ste Ježišovým priateľstvom „nainfikovali“ svet, kdekoľvek sa nachádzate, v práci, počas štúdia, počas zábavy, na whatsappe, facebooku alebo twitteri. Keď idete tancovať alebo keď pijete chutný nápoj. Na námestí alebo hrajúc na ihrisku mestskej štvrte. Tam prebývajú Ježišovi priatelia. Nie predávať dym, ale vedieť podržať. Podržať s vedomím, že sme šťastní, pretože máme Otca, ktorý je na nebesiach.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)