2015-07-13 18:00:00

Spontánne slová pápeža Františka mladým v Paraguaji: Vyprosujte si slobodné srdce


Vatikán/Paraguaj 13. júla – Prinášame preklad spontánneho príhovoru Svätého Otca mladým pri stretnutí s nimi v záverečný deň apoštolskej cesty, v nedeľu 12. júla 2015 v Asuncióne, na riečnom pobreží „Costanera“.

Drahí mladí, dobrý večer,

po tom ako Orlando prečítal evanjelium, keď ma prišiel pozdraviť, mi povedal: „Prosím Ťa, aby si sa modlil za slobodu každého z nás, za všetkých.“  Orlando prosil o požehnanie pre každého jedného z nás. Toto je požehnanie, ktoré si vyprosujeme teraz všetci spoločne: sloboda. Pretože sloboda je darom, ktorý nám Boh dáva, ale treba ho vedieť prijať, treba si vedieť udržiavať srdce slobodné, pretože všetci vieme, že vo svete je toľko slučiek, ktoré nám zväzujú srdce a nenechajú srdcu jeho slobodu. Vykorisťovanie, nedostatok prostriedkov na prežitie, drogové závislosti, smútok, všetko toto nás oberá o slobodu. Takže, všetci spoločne, sme vďační Orlandovi, že prosil o toto požehnanie mať srdce slobodné, srdce, ktoré môže povedať, čo si myslí, ktoré bude môcť povedať to, čo cíti, a ktoré bude môcť konať to, čo si myslí a čo cíti. Toto je slobodné srdce! A toto je to, čo si ideme všetci vyprosovať, toto požehnanie, ktoré Orlando prosil pre všetkých. Opakujte za mnou: „Pane Ježišu, daj mi slobodné srdce. Aby nebolo otrokom všetkých pascí sveta. Aby nebolo otrokom nejakej skupiny, podvodu. Aby nebolo otrokom blahobytu. Aby nebolo otrokom nerestí. Aby nebolo otrokom falošnej slobody, čiže robiť si čo sa mi zachce v každej chvíli.“

Vďaka, Orlando, že si nám pomohol uvedomiť si, že si potrebujeme vyprosovať slobodné srdce. Proste si o to každý deň! A vypočuli sme si dve svedectvá: svedectvo Liz a Manuela. Liz nás učí jednu vec. Tak ako nás Orlando naučil modliť sa, aby sme mali slobodné srdce, Liz so svojím životom, že nemáme byť ako Pontský Pilát: umývať si ruky. Liz mohla pohodlne dať svoju mamu do útulku, svoju starú mamu do ďalšieho útulku, a žiť si život mladého človeka, zabávať sa, študovať to, čo bude chcieť. Ale ona si povedala: nie. Stará mama, mama...  a Liz sa stala slúžkou, služobníčkou, alebo ak chcete, opatrovateľkou mamy a babky. A urobila to s úsmevom! Až do tej miery, ako povedala, že si zamenili úlohy a ona sa stala mamou vlastnej mamy, tým, ako sa o ňu starala. O svoju mamu s tou tak krutou chorobou, ktorá spôsobuje, že sa všetko pletie. A ona venovala, spálila svoj život, až doteraz, do svojich 25 rokov, slúžiac svojej mame a svojej starej mame. Sama? Nie, Liz nebola sama. Povedala nám dve veci, ktoré nám majú pomôcť: hovorila o anjelovi, o jednej tete, ktorá jej bola ako anjel; a hovorila o stretnutiach s priateľmi na konci týždňa, s mládežníckym evanjelizačným spoločenstvom, so skupinou mladých, ktorá v nej živila vieru. A títo dvaja anjeli – táto teta, ktorá sa o ňu starala a táto skupina mladých – jej dodávali silu ísť vpred. A toto sa nazýva solidarita. Ako sa to nazýva? [mladí odpovedajú: solidarita] To, keď sa ujímame problému druhého. A ona tam našla stíšenie pre svoje unavené srdce. Ale je tu ešte niečo, čo nám nemá uniknúť. Ona nepovedala: „Robím toto a nič viac.“ Študovala! A je zdravotnou sestrou. A pri všetkej tejto námahe jej pri kráčaní vpred pomáhala pomoc, solidarita, ktorá sa jej dostala od vás, od skupiny spomedzi vás, ktorá sa jej dostala od tej tety, ktorá bola ako anjel. A dnes, v 25-ich rokoch, má tú milosť, ktorú nás Orlando pozval si vyprosovať: má slobodné srdce. Liz plní štvrté prikázanie: „Cti svojho otca a svoju matku.“ Liz dáva k dispozícii svoj život - spaľuje ho! – v službe svojej matke. Je to mimoriadne vysoký stupeň solidarity, je to mimoriadne vysoký stupeň lásky. Svedectvo. – Otče, takže je možné milovať? – Tu máte niekoho, kto nás učí milovať.

Po prvé: sloboda, slobodné srdce. Takže všetci spoločne [mladí spolu s ním opakujú]: „Po prvé: slobodné srdce“. Po druhé: solidarita pri sprevádzaní. Solidarita. Tomuto nás učí toto svedectvo.

A Manuel nemal na ružiach ustlané. Manuel nie je nejaký „mamičkin maznáčik“, nebol životom hýčkaný, ani ako dieťa, ani dnes ako chlapec. Povedal silné slová: „Bol som využívaný, zneužívaný, v ohrození, že upadnem do závislostí... Bol som sám“. Využívanie, zneužívanie a osamelosť. A namiesto toho, aby robil negatívne veci, namiesto toho aby šiel kradnúť, začal pracovať! Namiesto toho, aby sa mstil životu, hľadel vpred! Manuel použil jednu peknú vetu: „Mohol som ísť vpred, lebo v situácii, v ktorej som sa nachádzal bolo ťažké hovoriť o budúcnosti.“ Koľko vás mladých má dnes možnosť študovať, sedieť každý deň za stolom spolu s rodinou, koľko z vás má také možnosti, že im nechýba to nevyhnutné? Koľkí z vás majú tieto veci? Všetci spoločne, tí, čo majú toto, povedzte: „Vďaka, Pane!“ [mladí opakujú]. Lebo tu sme mali svedectvo chlapca, ktorý už od detstva vedel, čo je to bolesť, smútok, ktorý bol využívaný, zneužívaný, ktorý nemal čo jesť a ktorý bol opustený. „Pane, zachráň deti, ktoré sa nachádzajú v tejto situácii!“ A za nás: „Pane, vďaka! Vďaka, Pane!“ [mladí opakujú]

Sloboda srdca – pamätáte si to? Sloboda srdca, to čo nám hovoril Orlando. Služba, solidarita – to čo nám hovorila Liz. Nádej, práca, zabojovať v živote, ísť vpred – to, čo hovoril Manuel.  

Ako vidíte, život pre mnohých mladých nie je ľahký. A toto chcem, aby ste pochopili. Chcem, aby ste si to uložili do hlavy: „Ak je pre mňa život relatívne ľahký, existujú iní mladí, pre ktorých nie je relatívne ľahký.“ Ba aj takí, ktorých zúfalstvo poháňa k zločinnosti, k páchaniu zločinov, k spolupráci s korupciou. Týmto chlapcom a dievčatám musíme povedať, že sme im nablízku, že im chceme podať pomocnú ruku, že im chceme pomôcť, so solidárnosťou, láskou, nádejou.

Sú tu dve vety, ktoré povedali Liz a Manuel. Dve vety – sú pekné, počúvajte. Liz povedala, že začala spoznávať Ježiša. Spoznávať Ježiša, a toto znamená otvoriť dvere nádeji. A Manuel povedal: „Poznal som Boha, moju pevnosť“. Poznať Boha je pevnosť. Čiže poznať Boha, priblížiť sa k Ježišovi, znamená nádej a pevnosť. A toto je to, čo potrebujeme nájsť v dnešných mladých: mladých s nádejou a mladých s pevnosťou. Nechceme mladých cintľavých, mladých „len odtiaľ potiaľ“, ani áno, ani nie. Nechceme mladých, ktorí sa rýchlo unavia a žijú unavene, so znudenou tvárou. Chceme mladých, ktorí sú silní. Chceme mladých s nádejou a pevnosťou. Prečo? Lebo poznajú Ježiša, lebo poznajú Boha. Lebo majú slobodné srdce.

Slobodné srdce! Opakujte! Solidárnosť! Práca! Nádej! Nasadenie! Poznať Ježiša! Poznať Boha, moju silu! [mladí opakujú každé slovo] Mladý človek, ktorý žije takto, má znudenú tvár? [mladí odpovedajú „Nie!“] Má smutné srdce? [„Nie!“] Toto je cesta!

Avšak k tomuto je potrebná obeta, vyžaduje si to ísť proti prúdu. Blahoslavenstvá, ktoré sme pred chvíľou čítali, sú Ježišovým plánom pre nás. A je to projekt idúci proti prúdu. Ježiš nám hovorí: «Blahoslavení chudobní v duchu.» Nehovorí: Blahoslavení bohatí, tí, čo zhromažďujú peniaze. Nie. Chudobní v duchu, tí, čo sú schopní priblížiť sa a pochopiť, kto je to chudobný. Ježiš nehovorí: „Blahoslavení tí, čo si užívajú“, ale hovorí: „Blahoslavení tí, čo sú schopní trápiť sa nad bolesťou druhých“. A tak ďalej... A tak vám odporúčam čítať si potom, doma, blahoslavenstvá, ktoré sa nachádzajú v piatej kapitole sv. Matúša. V ktorej kapitole sú? [mladí kričia: V piatej!] Ktorého evanjelia? [sv. Matúša!]. Čítajte ich a meditujte ich, to vám dobre urobí.

Chcem sa poďakovať tebe, Liz, ďakujem ti, Manuel, vďaka aj tebe, Orlando. Slobodné srdce – tak to musí byť.

A budem musieť ísť... [mladí kričia: Nie!] Minule mi jeden kňaz žartovne povedal: „Áno, len hovorte mladým, aby robili hluk, len pokračujte... No potom sa o ten hluk, ktorí robia mladí, musíme postarať my!“ Robte hluk, no pomáhajte tiež regulovať a organizovať ten hluk, ktorý vytvoríte. Robte hluk a organizujte ho dobre! Hluk, ktorý nám dal slobodné srdce, ktorý by nám dal solidaritu, hluk, ktorý by nám dal nádej, hluk, ktorý by sa zrodil z toho, že sme poznali Ježiša, ako aj z vedomia, že Boh, ktorého som spoznal, je mojou pevnou oporou. Toto je hluk, ktorý vás pozývam robiť.

Keďže som poznal otázky, lebo mi ich dali vopred, napísal som pre vás príhovor, aby som vám ho predniesol. No príhovory sú nudné... a tak ho odovzdám biskupovi zodpovednému za mládež, aby ho zverejnil.

A teraz, prv ako odídem, [mladí kričia: Nie!] vás prosím: po prvé, pokračujte sa za mňa modliť. Po druhé, pokračujte robiť hluk, po tretie, pomáhajte organizovať hluk, ktorý robíte, aby nepôsobil pohromu.

A všetci spoločne teraz v tichu pozdvihnime si srdce k Bohu. Každý vo svojom srdci, potichu opakujte slová:

„Pane Ježišu, ďakujem ti za to, že som tu. Ďakujem ti za to, že si mi dal bratov a sestry ako Liz, Manuel a Orlando. Ďakujem ti za to, že si nám dal mnoho bratov, ktorí sú ako oni, ktorí ťa stretli, Ježišu, ktorí ťa poznajú, Ježišu, ktorí vedia, že ty, ich Boh, si ich pevnosťou. Ježiš, prosím ťa za chlapcov a dievčatá, ktorí nevedia, že ty si ich pevnosťou a ktorí majú strach žiť, strach byť šťastní, majú strach snívať. Ježiš, nauč nás snívať, snívať o veľkých veciach, pekných veciach, o veciach, ktoré aj keď vyzerajú bežne, sú veci, ktoré rozširujú srdce. Pane Ježišu, daruj nám pevnosť, daruj nám slobodné srdce, daruj nám nádej, daruj nám lásku a nauč nás slúžiť. Amen.“

Teraz vám dám požehnanie a prosím vás modlite sa za mňa a modlite sa za mnohých chlapcov a dievčatá, ktorí nemajú milosť, ktorú máte vy, že ste spoznali Ježiša, ktorý vám dáva nádej, slobodné srdce a robí vás silnými. [záverečné požehnanie]

(Preklad: Slovenská redakcia VR)








All the contents on this site are copyrighted ©.