Paraguaj privítal pápeža grandióznym kultúrnym programom

Vatikán/Paraguaj 11. júla - „Gracias Santo Padre - Vďaka, Svätý Otče, posol radosti a mieru. Vďaka, Svätý Otče, že požehnáte Paraguaj...“ Týmito slovami začína refrén hymny k návšteve pápeža Františka v Paraguaji.

Prvé hodiny tretej etapy apoštolskej cesty v piatok 10. júla sa  niesli v duchu veľkolepého a srdečného oficiálneho prijatia pápeža na pôde krajiny, a to aj napriek miernemu dažďu. O 21. hodine večer nášho času, čo v miestnom časovom pásme boli tri hodiny popoludní, sme mohli v priamom prenose sledovať pristátie lietadla spoločnosti Alitalia na medzinárodnom letisku Silvia Pettirossiho v meste Asunción. Ešte na palube lietadla privítal Svätého Otca apoštolský nuncius Mons. Antonio Eliseo Ariotti a šéf protokolu.

Za spevu veľkého zboru detí v bielom oblečení prechádzal Svätý Otec spolu s prezidentom Horaciom Manuelom Cartesom Jarom popri nastúpených cirkevných a spoločenských predstaviteľoch  k pódiu. Opäť v podaní detského zmiešaného zboru za doprovodu dychovej hudby zazneli štátne hymny. Počas uvítacieho ceremoniálu neboli prednesené žiadne príhovory, mal skôr umelecký charakter.

Atmosféru umocnilo premietnutie historických záberov z príletu Jána Pavla II. na toto miesto v máji roku 1988, ktorého rovnako privítal dážď. Po krátkej projekcii Svätý Otec František požehnal pamätné tabule pripomínajúce túto návštevu jeho predchodcu v Paraguajskej republike. Vzápätí prišli dnešného hosťa pozdraviť tri deti s kyticou bielo-žltých kvetov.

Program pokračoval choreografiou miestnej tradície guaraní - procesie, ktorej účastníci, oblečení v najrozličnejších pestrých krojoch a s miestnymi tradičnými hudobnými nástrojmi v rukách, niesli „živé sochy“ . Prvá predstavovala Nepoškvrnenú Pannu Máriu z Caacupé, svätyne, v ktorej bude dnes pápež sláviť svätú omšu, druhá znázorňovala Vzkrieseného Krista a tretia sv. Rocha Gonzálesa, prvého svätca krajiny, jezuitského mučeníka z roku 1628. Účastníkmi procesie boli aj miestni roľníci, ktorí sa na scéne pochválili svojou úrodou, prinášajúc ju v košoch či džbánoch, všetko v tanečnej choreografii za sprievodu rytmickej hudby. Svätý Otec sledoval pomerne dlhý kultúrny program uznanlivo komentujúc výkony v rozhovore s prezidentom.

Keď sa po skončení programu spoločne odobrali do sály VIP, Svätého Otca obkolesili deti zo zboru, a bolo pomerne náročné vyslobodiť sa z ich objatí. Po dlhom lúčení sa s jasajúcim davom sa Svätý Otec v sprievode apoštolského nuncia odobral papamobilom, chráneným proti dažďu, do sídla apoštolskej nunciatúry, vzdialenej od letiska asi 15 km. Tá bude rezidenciou pápeža až do nedele.

Po necelých dvoch hodinách sa pápež z nunciatúry opäť papamobilom presunul do neďalekého prezidentského paláca, kde sa uskutočnila zdvorilostná návšteva, ale aj stretnutie so štátnymi predstaviteľmi. Pri vstupe do tzv. Čestného parku paláca ho o 18.30 (u nás 30 min. po polnoci) očakával prezident Jara a odprevadil ho do prezidentskej kancelárie, kde sa uskutočnilo súkromné stretnutie pápeža s prezidentom, zápis do pamätnej knihy a výmena darov. Svätý Otec priniesol ako dar hlave štátu mozaiku Panny Márie Matky Cirkvi. Súbežne na pôde prezidentskej rezidencie prebiehalo stretnutie vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina s paraguajským štátnym kancelárom, za účasti substitúta štátneho sekretariátu a apoštolského nuncia.

V záhrade prezidentského paláca očakávali pápeža Františka členovia vládneho kabinetu, národného kongresu, najvyššieho súdu a diplomatického zboru. Ako prvý vystúpil s prejavom prezident Horacio Jara. Pripomenul slová pápeža Františka z ich minuloročného stretnutia vo Vatikáne: „Dotýkať sa ľudí“. Ako povedal prezident, tieto slová „sa stali znakom jeho vlády“: „Ľudia na prvom mieste, boj proti chudobe a marginalizácii.“

Svätý Otec sa vo svojom príhovore sústredil na náročnú cestu, ktorou Paraguaj prešiel na ceste k demokracii, pričom sa dotkol aj bolestivého obdobia vojnových konfliktov, ktoré krajina prežila. Pripomenul hrdinskú úlohu paraguajských žien, ktoré v najťažšom období svojou statočnosťou dokázali podržať celý národ. Budovanie pokoja a skutočnej, čiže nie iba formálnej demokracie, boli hlavné výzvy, ktoré rezonovali v pápežovom príhovore. Hovoril o potrebnej vôli vysporiadať sa s korupciou a venovať pozornosť chudobným a zraniteľným skupinám obyvateľstva. Uistil predstaviteľov Paraguaja o úsilí Cirkvi podieľať sa na spoločnom budovaní spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti. V príhovore spomenul aj svojich niekdajších paraguajských veriacich z diecézy Buenos Aires, ctiteľov Panny Márie z Caacupé.

Plné znenie príhovoru pápeža Františka

Po príhovoroch nasledovalo predstavenie niekoľkých ukážok epochálnej hudby tzv. jezuitských redukcií. Išlo o dediny, osady vytvorené jezuitskými misionármi z juhoamerických indiánov - kresťanov v období 17. a 18. storočia. V redukciách napr. v roku 1731 žilo pod ochranou misionárov, mimo dosahu španielskych kolonistov, okolo 150-tisíc indiánov. V roku 1767 vyhnaním jezuitov redukcie zanikli. Program predvedený pápežovi bol dôkazom duchovného a kultúrneho dedičstva jezuitských redukcií, ktoré je zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Miestne hudobné telesá „Orquestra Philomusica de Asunsión“ a „Coro Espiritu Santo“ pod vedením majstra Luisa Szarana predviedli hudbu Domenica Zipoliho (1688-1726), viacerých neznámych autorov toho obdobia, ale aj hudbu Ennia Morriconeho (1928), známu z filmu Misia. Súbežne boli premietané umelecké obrazy z daného obdobia.

Po tomto bohatom programe na pôde prezidentského paláca  v Asuncióne, ktorý trval takmer dve hodiny, sa pápež František odobral naspäť do sídla apoštolskej nunciatúry. -jk-