Pápež na stretnutí so zasvätenými: Súcit je logikou vlastnou láske
Vatikán/Bolívia 10. júla - Nie sme svedkami ideológie, ale Ježišovho milosrdenstva, ktoré nám umožňuje priblížiť sa k bolesti ľudí. Toto je jedna z myšlienok z príhovoru pápeža Františka kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám a seminaristom na štvrtkovom stretnutí v škole saleziánov dona Bosca v Santa Cruz, kde ho s veľkou radosťou a nadšením prijalo asi štyritisíc zástupcov zasvätených.
Uskutočnilo sa 9. júla o 16. hodine miestneho času, čo u nás vzhľadom na časový posun 6 hodín predstavuje 22. hodinu. Malo formu Bohoslužby slova, ktorú otvoril Mons. Roberto Bordi OFM, poverený v rámci biskupskej konferencie starostlivosťou o kňazov, rehoľníkov a ostaných zasvätených. Hovoril o postupujúcom sekularizme, kríze rodiny, korupcii, obchodovaní s drogami, chudobe, politických a ideologických konfliktoch, ale to všetko s vedomím, že dobro je silnejšie ako zlo, a práve to označil za aktuálne výzvy, adresované prítomným. Traja vybraní zástupcovia z ich radov, páter Crispin, sestra Gabriela a seminarista Damian predstavili v stručnom svedectve svoju cestu k povolaniu, ale tiež to, ako na nej napredujú napriek prekážkam a za pomoci spoločenstva. Pápež František každého z nich pozorne počúval a s vďačnosťou objal.
Súčasťou večerného programu boli spevy, modlitby a po čítaní z Markovho evanjelia (10,46-52) o uzdravení slepca pri Jerichu sa prítomným prihovoril Svätý Otec, ktorý pripravený text často prerušoval spontánnymi vsuvkami a spomienkami, čo poslucháči oceňovali búrlivým potleskom.
Svätý Otec vo svojom v poradí jedenástom príhovore z celkového predpokladaného počtu 22 v rámci návštevy troch latinskoamerických krajín uviedol tri reakcie Ježišových nasledovníkov zoči-voči bolesti Bartimeja. Prvý idúc okolo zostáva ľahostajný, nedotýka sa ho to, je zvyknutý na nespravodlivosť. Má „srdce obrnené, uzamknuté, stratil schopnosť pozastavovať sa a teda aj schopnosť meniť veci. Koľkí ľudia, čo nasledujú Ježiša prechádzajú týmto nebezpečenstvom.“ Myslia si, že nasledujú Ježiša, ale nenechajú sa zaťahovať do problémov trpiacich bratov. A život sa stáva vyprahnutým.
Svätý Otec varoval pred touto „spiritualitou paberkovania“ , ktorú prirovnal k neustálemu prepínaniu televíznych kanálov, tzv. zappingu. Varoval pred spiritualitou tých, čo idú za poslednými novinkami, posledným bestsellerom, ale nedokážu mať kontakt, vytvárať vzťahy, nechať sa vtiahnuť...
Druhý postoj voči volaniu Bartimeja je postoj toho, kto mu nariaďuje, aby bol ticho, aby nerušil. To sú tí, ktorí stále vyčítajú: biskupi, kňazi, sestry, pápež... hroziaci ukazovákom, povedal Svätý Otec. To je postoj tých, ktorí stojac pred Božím ľudom neustále kárajú, nevrlo napomínajú, hovoria, aby bol ticho. „Dajte im trochu nežnosti, prosím, vypočujte si ich, povedzte im, že ich Ježiš miluje ...“
„To je dráma izolovaného svedomia tých, ktorí si myslia, že Ježišov život je iba pre tých, čo sú presvedčení, že sú spôsobilí, ale vo svojom vnútri prechovávajú hlboké pohŕdanie veriacim Božím ľudom.“ „Zdalo by sa spravodlivé nájsť priestor len pre ‚oprávnených‘, pre istú ‚kastu odlišných‘, ktorá sa pomaly oddeľuje, líšiac sa od svojho ľudu. Vytvorili identitu vecou nadradenosti: nie sú pastiermi, ale kapitánmi“. A tento postoj „ich vzďaľuje nielen od volania svojho ľudu, od jeho sĺz, ale predovšetkým od dôvodu pre radosť. Smejte sa s tými, ktorí sa smejú, plačte s tými, ktorí plačú, to je súčasťou tajomstva kňazského srdca a zasväteného srdca.“
Napokon, ako povedal pápež František, sú tu tí, ktorí milujú Ježiša, ktorí sa zastavia pred volaním človeka a zapodievajú sa ním. „Vstávaj, hlavu hore!“ A namiesto toho, aby ho umlčali, opýtajú sa: Čo môžem pre teba urobiť? „Neexistuje žiadne zľutovanie, súcit, keď sa nezastavíme, ak sa nepristavíš, nemáš božský súcit, nepočúvaš a nie si solidárny s druhým.“ „Súcit, to nie je zapping, nie je to umlčiavanie bolesti, naopak, je logikou vlastnou láske. Je logikou, ktorá sa nekoncentruje na strach, ale na slobodu, ktorá sa rodí z lásky a stavia blaho druhých nadovšetko. Je to logika, ktorá pochádza z odvahy priblížiť sa k bolesti našich ľudí. Aj keď často krát to nebude iné, ako stáť po ich boku a urobiť z tej chvíle príležitosť k modlitbe.“
„My nie sme svedkami ideológie, receptu, spôsobu, ako robiť teológiu“, nie sme Božími funkcionármi, „my sme svedkami uzdravujúcej a milosrdnej lásky Ježiša“. Nie preto, že sme mimoriadni, nie preto, že sme najlepší“, ale preto, že sme vďačnými svedkami milosrdenstva, ktoré nás premieňa“ - povedal pápež v závere príhovoru bolívijským kňazom, rehoľníkom a seminaristom. Vyše hodinové stretnutie ukončil modlitbou Otče náš, požehnaním, po ktorom sa odobral k soche Panny Márie a poprosil okolostojacich, aby zaspievali mariánsku antifónu Salve Regina.
Po tomto predposlednom bode štvrtkového programu sa pápež František presunul do výstavného centra Expo Feria v Santa Cruz, vzdialeného asi 5 km, kde ho očakávali účastníci Druhého svetového stretnutia ľudových hnutí. -jk-
| All the contents on this site are copyrighted ©. |