Pápež František pred katedrálou v Quite: Radosť evanjelizovať

Vatikán/Ekvádor 7. júla – Popoludňajší program pápeža Františka 6. júla v Ekvádore: v Guayaqile obedoval v Kolégiu sv. Františka Xaverského s tamojšou komunitou jezuitov, v Quite absolvoval zdvorilostná návšteva v rezidencii ekvádorského prezidenta, navštívil katedrálu a požehnal veriacich.

V pondelok 6. júla po dopoludňajšej návšteve pútnickej svätyne v Guayaquile a slávení Eucharistie s vyše miliónovou účasťou na priestranstve Parco de Los Samanes, obetovanej osobitne za rodiny, pápež František obedoval v Kolégiu sv. Františka Xaverského spolu s tamojšou komunitou jezuitov. Prítomný bol aj 91-ročný páter Paquito, predstavený kolégia z doby, keď bol páter Bergoglio provinciálom v Argentíne a posielal mladých jezuitov na štúdiá práve sem, do ekvádorského Guayaquilu. Škola má v súčasnosti 1560 študentov a 128 vyučujúcich.

Jezuiti pri tejto príležitosti predstavil Svätému Otcovi aj komunitu, ktorá sa angažuje v pomoci ženám, ktoré sa stali obeťami násilia a sú ohrozované obchodníkmi s ľuďmi. Pri miernom časovom sklze zostal Svätý Otec s rehoľnými spolubratmi aj za tú cenu, že sa zriekol popoludňajšej siesty.

Po 17. hod. už pápež František letel naspäť do hlavného mesta Quito, kde ho čakala zdvorilostná návšteva v rezidencii ekvádorského prezidenta Rafaela Correu, spojená s predstavením delegácií a výmenou darov. Svätý Otec prezidentovi podaroval kópiu starobylej byzantskej mozaiky z Baziliky sv. Pavla za hradbami, zobrazujúcej Pannu Máriu, ako s Ježiškom na rukách ukazuje cestu (Theotokos Hodigitria). Pred touto mozaikou pochádzajúcou z 13. storočia zložili v spomenutej bazilike v roku 1541 rehoľné sľuby prví jezuiti pod vedením sv. Ignáca z Loyoly.

Vo večerných hodinách sa pápež František zastavil na krátku poklonu v miestnej katedrále nachádzajúcej sa v historickom centre. Katedrála v Quite pochádzajúca zo 16. storočia uchováva okrem iného aj telesné pozostatky Gabriela Garciu Morena, ekvádorského prezidenta, ktorý bol v roku 1875 zavraždený atentátnikmi z radov antiklerikálov, keď sa vracal z eucharistickej adorácie v tomto chráme.

Pred katedrálou Svätý Otec pozdravil veriacich zhromaždených na námestí Plaza Grande. Pred udelením požehnania sa im prihovoril spontánnymi slovami: „Pre každého z vás, pre vaše rodiny, pre všetkých vašich drahých a pre tento veľký a šľachetný ekvádorský ľud, aby nebolo vydeľovania, vylučovania, vyraďovania ľudí, aby si všetci boli bratmi, prináležiacimi k celku, a aby nikto z tohto veľkého ekvádorského národa nezostal mimo.“ Po spoločnej modlitbe Zdravas Mária pápež požehnal prítomných.

Pozdrav pápeža Františka zhromaždeniu pred katedrálou v Quite (zverejnený v textovej podobe)

Milí priatelia, prichádzam do Quita ako pútnik, aby som sa s vami podelil o radosť z evanjelizovania. Keď som odchádzal z Vatikánu, pozdravil som podobizeň sv. Mariany de Jesús, ktorá z apsidy Baziliky sv. Petra bdie nad cestou, ktorou pápež tak často prechádza. Jej som zveril aj ovocie tejto cesty a prosil som, aby sme sa my všetci mohli poučiť z jej príkladu. Jej obetovanie sa a hrdinskú cnosť predstavuje ľaliový kvet. Avšak socha za Bazilikou sv. Petra znázorňuje sväticu s celou kyticou kvetov, lebo tak v srdci Cirkvi predkladá Pánovi kvet za seba, ako aj za každého z vás, za všetkých ľudí Ekvádoru.

Svätci nás pozývajú, aby sme ich nasledovali a dali sa do ich školy, ako to urobili aj sv. Narcisa de Jesús a blahoslavená Mercedes de Jesús Molina, oslovené príkladom sv. Mariany. Všetkým dnes tu prítomným, ktorí trpia či trpeli ako siroty, tým, ktorí – hoci boli sami ešte len malými deťmi, museli sa postarať o svojich súrodencov, tým, ktorí sa každý deň venujú starostlivosti o chorých a starých ľudí, všetkým hovorím, že tak robila i Mariana, a v tom ju napodobňovali Narcisa s Mercedes. Nie je to ťažké, ak je Boh s nami. V očiach sveta tieto sväté ženy nerobili nijaké výnimočné skutky. Len veľmi milovali a dokazovali to každodenne až po dotýkanie sa trpiaceho Kristovho tela v ľuďoch (porov. Evangelii gaudium, 24). Nerobili to však samé, ale spolu s druhými.

Pri stavbe tejto katedrály sa preprava materiálu, jeho opracovanie i murárske práce robili po našom, podľa našich pôvodných zvykov „minga“ [pozn.: „minga“ alebo „Mink’a“ - z predkolumbovských čias tradovaná forma spoločnej komunálnej práce]; išlo teda o prácu robenú pre spoločenstvo, anonymne, bez akýchkoľvek reklamných tabúľ či aplauzu. Kiež Boh dá, aby sme – podobne ako sa prenášali kamene tejto katedrály – aj my na svojich pleciach niesli potreby ostatných, a tak pomáhali budovať a obnovovať život tých mnohých bratov, ktorí nemajú silu si ho vybudovať alebo sa im zrúcal.

Dnes som tu spolu s vami, ktorí ma obdarúvate radosťou vašich sŕdc: «Aké krásne sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie» (Iz 52,7). Je to krása, ktorú sme povolaní šíriť ako príjemnú vôňu Krista: našu modlitbu, naše dobré skutky, naše obetovanie sa pre tých najnúdznejších. To je radosť z evanjelizovania a vy «keď to viete ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte» (Jn 13,17). Nech vás Boh žehná!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-