Príhovor pápeža Františka charizmatikom 3. júla 2015 vo Vatikáne

Vatikán 7. júla - Prinášame prepis vybraných častí spontánne predneseného príhovoru Svätého Otca Františka pri modlitbovom ekumenickom stretnutí členov Obnovy v Duchu Svätom (38. celonárodná charizmatická konferencia) s účasťou hostí z iných kresťanských vyznaní dňa 3. júla 2015 na Námestí sv. Petra. Podujatie malo názov „Cesty jednoty a pokoja – Hlasy v modlitbe za mučeníkov dneška a za duchovný ekumenizmus“.   

Drahí bratia a sestry, dobrý deň a vitajte! Vítaný nech je i dážď, lebo je od Pána. Veľmi si vážim vašu odpoveď na moje januárové pozvanie stretnúť sa s vami na Námestí sv. Petra. Ďakujem za túto odpoveď plnú entuziasmu a srdečnosti. Minulý rok na štadióne som sa so všetkými zúčastnenými podelil o niekoľko zamyslení, ktoré by som dnes rád pripomenul, pretože oživovať pamäť je vždy dobré: identita katolíckej charizmatickej obnovy, z ktorej sa zrodila asociácia Obnova v Duchu Svätom. Použijem tu slová kardinála Léon-Josepha Suenensa, veľkého obrancu charizmatickej Obnovy, tak ako ju opisuje v druhej knihe svojich pamätí. V prvom rade tu spomína osobitosť jednej ženy, ktorá urobila mnoho v začiatkoch charizmatickej Obnovy a ktorá sa ako jeho (kardinálova) spolupracovníčka, tešila dôvere a priazni pápeža Pavla VI. Myslím tu na Veronicu O’Brienovú. Bola to ona, čo žiadala kardinála, aby prišiel do Spojených štátov amerických a videl, čo sa tam dialo; aby na vlastné oči uvidel to, čo ona považovala za dielo Ducha Svätého. Tak sa stalo, že kardinál Suenens spoznal charizmatickú Obnovu, ktorú zadefinoval ako „tok milosti“, a stal sa kľúčovou osobou pre jej zachovanie v Cirkvi. Pápež Pavol VI. pri svätej omši na Veľkonočný pondelok 1975 kardinálovi ďakoval týmito slovami: «V mene Pána Vám ďakujem, že ste priniesli charizmatickú Obnovu do srdca Cirkvi.» Charizmatická Obnova má takúto dlhú históriu a teda nejde len o novinku z posledných rokov.

V homílii počas spomínanej svätej omše kardinál povedal: «Kiež by sa charizmatická Obnova ako taká mohla rozplynúť a pretransformovať do veľkonočnej milosti pre celú Cirkev: aby tak bola vernou svojmu pôvodu; ako rieka, ktorá sa má rozplynúť v oceáne.» Rieka sa má rozplynúť v oceáne. Presne tak. Ak sa rieka zastaví, vody v nej sa skazia; tak isto i Obnova, ak tento tok milosti neskončí v Božom oceáne, v Božej láske, potom by to znamenalo, že pracuje len pre seba, čo nepochádza z Ježiša Krista, ale od zlého, od otca lži. Obnova však pochádza od Boha a k Bohu smeruje.

Pápež Pavol VI. dal tomuto požehnanie a kardinál pokračoval: «Prvou chybou, ktorej sa treba vyvarovať je, že sa charizmatická Obnova uzavrie do kategórie hnutia. Nie je to špeciálne hnutie, Obnova nie je hnutím vo všeobecnom sociologickom zmysle, nemá zakladateľov, nie je homogénna a zastrešuje veľmi pestrú skutočnosť, je to prúd milosti, obnovené vanutie Ducha na všetkých členov Cirkvi, laikov, rehoľníkov, kňazov a biskupov. Je to výzva pre nás všetkých. Človek sa nezačleňuje do Obnovy, ale skôr Obnova sa stáva našou súčasťou, keď prijímame milosť, ktorú nám ponúka.» Tu kardinál Suenens hovorí o zvrchovanom diele Ducha, ktorý bez ľudských zakladateľov vzbudil prúdenie milosti v roku 1967. Obnovení mužovia a ženy, ktorí keď prijali milosť krstu v Duchu Svätom, ako ovocie tejto milosti dali život združeniam, komunitám zmluvy, školám vzdelávania, evanjelizačným školám, rehoľným kongregáciám, ekumenickým spoločenstvám, spolkom pre pomoc chudobným a núdznym.

Ja sám som zašiel do komunity Kkottongnae pri mojej ceste do Kórey, navštívil som ich aj na Filipínach. Toto prúdenie milosti má dve medzinárodné organizácie uznané Svätou stolicou, ktoré mu slúžia a slúžia všetkým jeho prejavom v celom svete, ICCRS (Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy - International Catholic Charismatic Renewal Services) a Katolícke bratstvo (Catholic Fraternity of Charismatic Covenant Communities and Fellowships). Toto je tak trochu história, korene.“ (...)

(Svätý Otec ďalej hovoril o jednote, ktorá neruší rozličnosť, tak ako sa to opisuje v exhortácii Evangelii gaudium pri porovnaní mnohostena s guľovou plochou…)

Iným bodom vo vzťahu k tomuto toku milosti, ktorý je dôležité vysvetliť, sú vodcovia. Lídri – zopakujem tu, že preferujem skôr termín služobníci, tí čo sú v službe – sú totiž, drahí bratia a sestry, vystavení veľkému pokušeniu, ktoré pochádza od Zlého: pokušeniu uveriť, že sú nenahraditeľní, akákoľvek by už bola ich úloha. Zlý ich vedie k túžbe stať sa takými, čo dávajú príkazy, stať sa tými, čo stoja v centre, a tak, krok po kroku, skĺznu k autoritatívnosti, osobovaniu si a k tomu, že nenechajú žiť spoločenstvá obnovené v Duchu Svätom. Takéto pokušenie vedie k tomu, že sa akoby „zveční“ pozícia tých, ktorí sa považujú za nenahraditeľných; pozícia, ktorá sa vždy vyznačuje istou formu moci či vyčnievania nad druhými. Je nám jasné, že jediným nenahraditeľným v Cirkvi je Duch Svätý a jediným Pánom je Ježiš. Pýtam sa vás teda: Kto je v Cirvi nenahraditeľným? [námestie: „Duch Svätý!“] A kto je jediným Pánom? [námestie: „Ježiš!“] Hovorme, že Pán Ježiš je Pánom, mocne chváľme Ježiša! Ježiš je Pán! Okrem Neho niet iných. V tomto sme ale svedkami smutných prípadov. Úlohám, ktoré sú vlastne službou, je treba dať časový limit. Dôležitou službou lídrov, lídrov z radu laikov, je nechať rásť, po duchovnej a pastorálnej stránke dozrievať tých, ktorí zaujmú ich miesto, keď uplynie čas ich služby. Je vhodné, aby každá služba v Cirkvi mala svoju lehotu platnosti, v živote Cirkvi totiž neexistujú lídri. To sa deje v niektorých krajinách, kde vládne diktatúra. „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“, hovorí Ježiš. Pokušenie, ktoré pochádza od diabla, bude chcieť z teba ako služobníka spraviť pána, aby si sa zmocnil toho-ktorého spoločenstva, skupiny. Takéto pokušenie ťa zvedie tiež k namyslenosti. Takýchto ľudí existuje už mnoho, ako sme o tom mohli počuť vo svedectve manželského páru a v Ugovom svedectve. Koľko len existuje pokušení, čo spôsobujú komunite utrpenie, bránia v konaní dobra a vedú k tomu, že sa vytvára organizácia, akoby nejaká NGO (mimovládna organizácia), a moc nás vedie k -  prepáčte mi, že to poviem, no koľkí lídri sa stali namyslenými pávmi? - moc vedie k márnomyseľnosti! Následne sa cítiš byť schopným urobiť akúkoľvek vec a môžeš skĺznuť k obchodovaniu, lebo diabol je vždy prítomný tam, kde sú peniaze: tie sú pre neho vstupnou bránou.

Iným prípadom sú zakladatelia, ktorí dostali od Ducha Svätého charizmu zakladať. Prijatím tohto daru však prevzali záväzok starať sa oň, aby mohol v ich komunitách a spoločenstvách dozrievať. Zakladatelia zostávajú počas života tými, čo dávajú inšpiráciu, no zároveň dovolia, aby mohli veci ďalej rásť. V Buenos Aires som poznal istého šikovného zakladateľa, ktorý sa v istom momente sám od seba rozhodol stať jedným z členov, prenechajúc tak pozíciu lídra iným.

Tento tok milosti, ktorý v Taliansku priniesol mnoho ovocia, za čo vám ďakujem, nech nás vedie ďalej na ceste Cirkvi. Povzbudzujem vás, aby ste pokračovali ďalej. Želám si, aby ste boli zvlášť prínosom tým, že sa budete angažovať v zdieľaní daru krstu so všetkými v Cirkvi. S týmto už máte skúsenosť, preto zdieľajte ju s Cirkvou. Je to veľmi dôležitá služba, omnoho dôležitejšia akú možno dať všetkým v Cirkvi – pomôcť Božiemu ľudu osobne sa stretnúť s Ježišom Kristom, aby sme sa vplyvom Ducha Svätého zmenili na  pokorných, no zároveň činných mužov a ženy v malých skupinách. Neusilujte sa ani tak o veľké zhromaždenia, ktoré aj tak skončia tam, kde sa konali, ale hlavne o „domácke“ vzťahy so všetkými pochádzajúce zo svedectva v rodine, v práci, v spoločenskom živote, vo farnostiach, v modlitbových spoločenstvách! V tomto vás žiadam, aby ste prevzali iniciatívu a vytvárali spojenectvá založené na dôvere a spolupráci s biskupmi, ktorí nesú pastoračnú zodpovednosť za vedenie Kristovho tela, vrátane charizmatickej Obnovy. (...)

Silným znakom Ducha v charizmatickej Obnove je i úsilie o jednotu Kristovho Tela. Vy charizmatici máte jednu osobitnú milosť modliť sa a pracovať pre jednotu kresťanov, pretože toto prúdenie milosti prechádza všetkými kresťanskými cirkvami, jednota kresťanov je dielom Ducha Svätého a musíme sa modliť spoločne. Duchovný ekumenizmus, ekumenizmus modlitby. – Ale, otče, môžem sa modliť s evanjelikom, s pravoslávnym, s luteránom? – Musíš, musíš! Prijali ste ten istý krst. My všetci sme prijali ten istý krst, všetci kráčame po Ježišovej ceste, chceme Ježiša. Takéto rozdelenia sme v minulosti robili všetci a to z rôznych, no nie dobrých dôvodov. Dnes je však vhodný čas, kedy nás Duch Svätý vedie zamyslieť sa nad tým, že takéto rozdelenia nie sú viac možné, že sú antisvedectvom a preto musíme urobiť všetko preto, aby sme mohli kráčať spoločne: duchovný ekumenizmus, ekumenizmus v modlitbe, ekumenizmus v práci i charite vykonávanej spoločne, ekumenizmus v spoločnom čítaní Biblie... Spoločne ísť smerom k zjednoteniu. „Ale, otče, kvôli tomuto máme podpísať zmluvu?“ – „Len sa nechaj viesť Duchom Svätým, modli sa, pracuj, miluj a Duch Svätý sa postará o ostatné!“

Tok milosti sa dotýka všetkých kresťanských vierovyznaní, všetkých nás, čo veríme v Krista. Predovšetkým nech je zjednotenie v modlitbe. Práca na zjednotení kresťanov začína modlitbou. Modlime sa spoločne.

Je to i krv mučeníkov dneška, čo nás zjednocuje. Môžeme hovoriť o ekumenizme krvi. Vieme, že tí, čo majú Ježiša Krista v nenávisti, skôr ako zabijú kresťana, nespýtajú sa ho: „Si luterán, ortodoxný, evanjelik, baptista, či metodista?“ Stačí, že si kresťan! A odrežú mu hlavu. Títo nerobia rozdiely, veľmi dobre vedia, že všetci majú spoločný koreň, ktorý dáva život všetkým nám a volá sa Ježiš Kristus; že Duch Svätý nás vedie k zjednoteniu! Tí, čo nenávidia Ježiša Krista, vedení zlým, sa nemýlia, dobre poznajú veci a preto zabíjajú bez kladenia otázok. (...)

(Pápež František ďalej spomenul tri konkrétne príklady spoločných mučeníkov: nacistami popraveného katolíckeho kňaza i evanjelického pastora pod tou istou gilotínou, egyptských koptov zavraždených na pobreží Líbye, ako aj skupinu ugandských mučeníkov z konca 19. storočia, ktorú tvorili na polovicu katolíci a anglikáni.)

Ak nás nepriateľ zjednocuje v smrti, kto sme my, aby sme sa v živote navzájom rozdeľovali? Nechajme vstúpiť Ducha Svätého, modlime sa, aby sme mohli spoločne napredovať. - „Ale veď existujú rozdiely!“ - Nechajme ich bokom, kráčajme ďalej s tým, čo máme spoločné a je dostačujúce: Najsvätejšia Trojica, krst. Kráčajme ďalej posilňovaní Duchom Svätým.

Pred niekoľkými mesiacmi, i tých dvadsaťtri koptských Egypťanov, čo bolo usmrtených na pláži v Lýbii v danom momente vzývali meno Ježiša. - „Oni ale nie sú katolíci...“ - Ale sú kresťania, bratia, naši mučeníci! Ekumenizmus krvi. Päťdesiat rokov dozadu blahoslavený Pavol VI. pri svätorečení mladých mučeníkov z Ugandy poznamenal, že z toho istého dôvodu bola vyliata krv aj ich anglikánskych spoločníkov, katechétov. Boli to kresťania, mučeníci. Prepáčte mi, nepohoršite sa, no sú to naši mučeníci! Položili svoj život za Krista. V tomto je ekumenizmus krvi. Modlime sa a pripomínajme si našich spoločných mučeníkov.

Zjednotenie je i v spoločnej práci pre chudobných a núdznych, ktorí tiež potrebujú Krst v Duchu Svätom. Bolo by veľmi pekné, keby sa pre bratov a sestry, ktorí bývajú na ulici, podarilo uskutočniť semináre o živote v Duchu Svätom, i o ostatných kresťanských charizmatických skutočnostiach. Aj oni majú totiž v  sebe Ducha Svätého, ktorý ich pohýňa, keď niekto zoširoka otvorí dvere zvonku.

Zdá sa, že dážď ustal. Ustala i horúčava. Pán je dobrý, najskôr dá teplo, potom dobrú sprchu! Je stále s nami. Nechajte sa viesť Duchom Svätým, týmto tokom milosti, ktorý neustáva a vždy hľadá zjednotenie! Nikto nie je pánom. Kto je jediným Pánom? [námestie: „Ježiš!“] Ježiš je Pán! Pripomínam vám: charizmatická Obnova je veľkonočnou milosťou pre celú Cirkev. Súhlasíte? [námestie: „Áno!“] Ak niekto nesúhlasí, nech zdvihne ruku! (…)

(Členov charizmatickej obnovy na záver pápež František pozval na ďakovnú oslavu na Námestí sv. Petra v roku 2017, pri 50. výročí počiatku Obnovy v Duchu Svätom.) 

Stretneme sa, aby sme poďakovali Duchu Svätému za dar tohto prúdu milosti, ktorá je tu pre Cirkev a pre svet, a aby sme oslavovali tie úžasné veci, ktoré Duch Svätý vykonal v priebehu týchto 50 rokov, keď zmenil životy miliónov kresťanov.

Ešte raz vám ďakujem, že ste s radosťou odpovedali na moje pozvanie. Nech vás Ježiš požehnáva a Svätá Panna nech vás ochraňuje. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť, pretože to potrebujem, vďaka!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Súvisiace články:

Svätý Otec s charizmatikmi v ekumenickej modlitbe za jednotu

Pápež František povzbudil charizmatikov vo vytváraní kresťanskej jednoty

Pápež sa zúčastní charizmatického „modlitebného koncertu“ vo Vatikáne