2015-06-20 13:45:00

Turín vrie prípravami na návštevu Svätého Otca


Vatikán/Taliansko 20. júna – V Turíne to už vrie očakávaním Svätého Otca Františka, ktorý sa už zajtra vydá na dvojdňovú návštevu tohto mesta. „Najväčšia láska“ – to je motto návštevy pápeža a zároveň aj púte mladých, ktorí sa takýmto spôsobom pripravovali na stretnutie so Svätým Otcom. Súčasťou ich putovania bolo uctenie si plátna, ako aj pamätných miest sv. dona Bosca a ďalších svätých Turína. Mladých dnes v miestnych kostoloch čakal aj celodenný program plný prednášok a podujatí, ktorý vyvrcholí nočným bdením v Kostole Svätej tváre (Chiesa del Santo Volto).

Mesto Turín pre Svätého Otca pripravilo špeciálny dar – vyhotovilo kópie 22 listov sv. dona Bosca, ktoré napísal barónovi Felicianovi Ricci des Ferres, svojmu priateľovi a dobrodincovi.

Hlavným dôvodom návštevy pápeža v Turíne je uctenie si Turínskeho plátna. Aj napriek vedeckým výskumom začatým v roku 1898, veda ešte stále nedospela k odpovedi na otázku, ako vznikol obraz zanechaný na plátne. O vedeckom výskume Turínskeho plátna v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas hovorí prof. Bruno Barberis, predseda Medzinárodného centra sindológie v Turíne:

„Za tých viac než 100 rokov boli vytvorené mnohé hypotézy, no všetky experimenty a pokusy vytvoriť na plátne obraz, ktorý by mal rovnaké charakteristiky, nemali uspokojujúce výsledky. Pre tých, ktorí predpokladali, že môže ísť o odtlačok, ktorý zanechalo mŕtve telo, predovšetkým treba nájsť fyzický alebo chemický fenomén, ktorý by mŕtvole umožnil vytvoriť odtlačok tohto druhu. Iní vytvorili hypotézu, že ide o maľbu uskutočnenú nejakým umelcom minulosti. No na odtlačkoch plátna sa nenašli ani pigmenty, ani farbivá akéhokoľvek druhu. Našla sa krv a o tej vieme, že je ľudskou krvou skupiny AB... Ešte aj dnes sa musí definovať ako nereprodukovateľný obraz. Neznamená to však, že je ním v absolútnom zmysle.“

Ako povedal prof. Barberis, Ján Pavol II. počas svojej návštevy Turína v roku 1998 nazval plátno „zrkadlom evanjelia“, keďže skutočne pripomína všetky charakteristiky Kristovho utrpenia, ktoré opisujú evanjeliá. Označil ho tiež za „provokáciu inteligencie“ zdôrazňujúc, že aj napriek vykonaným štúdiám a vedeckým a technologickým poznatkom tretieho tisícročia, obraz je ešte stále nevysvetliteľný. Tieto dva aspekty –viera a veda – vôbec nie sú v opozícii, naopak, podľa prof. Barberisa navzájom sa dopĺňajú:

„Sú komplementárnymi aspektmi tohto predmetu, ktoré, ak sa navzájom zmiešajú, riskujú, že sa vytvorí zmätok a nezmyselné tvrdenia, no ak sa udržujú oddelené a navzájom paralelné, dovoľujú nám o tomto predmete získať poznatky skutočne širokého spektra. Táto skutočnosť nám dovoľuje nazývať ho „piatym evanjeliom“, či „zrkadlom evanjelia“. Toto je skutočne najhlbšia fascinácia, ktorú tento predmet vyvoláva.“ -zk-








All the contents on this site are copyrighted ©.