Navrhli spoločný deň modlitieb kresťanov za životné prostredie

Vatikán 18. júna - Teológia, veda, ekonomika a skutočné úsilie: to sú vyhliadky, ktoré sú vzájomne prepojené v encyklike „Laudato si’“ - uviedol kardinál Peter Turkson, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, na dnešnej tlačovej konferencii v Novej synodálnej aule vo Vatikáne pri prezentácii dokumentu. Metropolita Pergama John Zizioulas, ako reprezentant Ekumenického patriarchátu a Pravoslávnej cirkvi navrhol zaviesť pre všetkých kresťanov spoločný deň modlitieb za životné prostredie.

Podľa kardinála Turksona nová encyklika začína dialóg s viacerými subjektmi a tento dialóg bol tiež spôsobom prípravy textu, ktorý vznikol vďaka viacerým príspevkom. Encyklika s františkánskym pôvodom názvu a zásadným postojom „modlitbového rozjímania“, má v centre otázku: Aký svet odovzdáme deťom, ktoré vyrastajú? „Ale predovšetkým, aký zmysel dať existencii, aký cieľ?“ Základom oboch odpovedí je konštatovanie pápeža, že „zem dnes narieka“:

„... a jej stony sa spájajú s plačom všetkých chudobných a všetkých ‚vyradených‘ sveta. Pápež František nás pozýva načúvať im, pobádajúc všetkých a každého - jednotlivcov, rodiny, miestne komunity, národy a medzinárodné spoločenstvo - ku ‚ekologickej konverzii‘, podľa slov svätého Jána Pavla II., teda ‚zmeniť kurz‘, prevziať zodpovednosť a krásu záväzku za ‚starostlivosť o spoločný dom'.“

Pápež tiež priznáva vnímavosť sveta na danú problematiku, pokračoval kardinál, preto nie je všetko stratené. Upozornil tak na nádej, ktorá z dokumentu zaznieva:

„«Ľudstvo je ešte schopné spolupracovať na budovaní nášho spoločného domu» (č. 13); «Človek ešte dokáže pozitívne zasiahnuť » (č. 58); «nie je všetko stratené, pretože ľudské bytosti, schopné degradovať sa až do extrému, môžu aj prekonať seba samých, vrátiť sa k voľbe dobra a obnoviť sa.»“ (č. 205). „Práve kľúčovú cestu obrátenia a nádeje pre obnovenú budúcnosť kladie pápež František do centra encykliky v koncepte integrálnej ekológie, ako paradigmy schopnej formulovať základný vzťah každého človeka s Bohom, so sebou, s ostatnými ľudskými bytosťami, so stvorenstvom. Oplatí sa počúvať jeho vlastné slová.“

Do centra encykliky dáva pápež integrálnu ekológiu, ktorá sa týka spoločne prírodného i sociálneho systému. Podporuje osvedčené postupy, uznáva zodpovednosť na všetkých úrovniach za utrpenie stvorenia a očakáva univerzálne úsilie medzinárodných politík, dodal kardinál Turkson.

Táto encyklika je historickou udalosťou a príležitosťou k radosti a spokojnosti pre pravoslávnych kresťanov, ktorí sa od roku 1989 naliehavo dožadujú diskusie o stvorení, povedal metropolita Pergama John Zizioulas, vo svojom prejave, v ktorom sa zaoberal teologickými, duchovnými a ekumenickými aspektmi textu. Ekologické dôsledky v kresťanskom učení o stvorení boli často ignorované, hovorí, avšak celé stvorenie je preniknuté Bohom a ľudská bytosť je kňazom stvorenia, nie jeho vykorisťovateľom. Potom sa pozastavil pri narušení „správneho vzťahu medzi človekom a zemou, hovoriac o ‚ekologickom hriechu‘ voči Bohu a blížnemu dnes a v budúcnosti.

Pri koreni tohto hriechu, ako hovorí reprezentant Ekumenického patriarchátu a Pravoslávnej cirkvi, je hľadanie individuálneho šťastia, chamtivosť, ktorá plodí sociálnu nespravodlivosť. Tá by mala byť kompenzovaná „ekologickou askézou“, ktorá je citlivá voči všetkým stvoreniam, pretože, ako povedal, všetci sme na sebe vzájomne závislí. Pokračoval konštatovaním, že pápežova encyklika je výzvou k jednote v modlitbe za životné prostredie, za zmenu srdca a životného štýlu, aby bol rešpektovaný každý Boží dar. „Na toto my odpovedáme: ‚Amen‘ z hĺbky srdca“ - povedal metropolita Pergama John Zizioulas, ktorý navrhol zriadiť pre všetkých kresťanov deň modlitieb za životné prostredie.

Prof. John Schellnhuber, zakladateľ a riaditeľ Potsdamského inštitútu pre výskum dopadu klimatických zmien (Potsdam Institute for Climate Impact Research) hovoril o zmene klímy počas miliónov rokov, o zodpovednosti za skleníkový efekt a za ťažké vyhliadky do budúcnosti, ktoré preukazujú, že musíme bojovať na obranu stvorenia. -jk-