Pápež FAO: Poraziť hlad zmenou postojov a životného štýlu

Vatikán 11. júna – Do Vatikánu dnes zavítali členovia FAO – Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorí sa v Ríme v týchto dňoch zúčastňujú na svojom 39. zasadaní. Približne 450 členov spomínanej organizácie prijal napoludnie pápež František v Klementínskej sále. Prítomný bol aj generálny riaditeľ FAO prof. José Graziano da Silva.

„Zmeňme náš vzťah k prírodným zdrojom, k užívaniu pôdy, zmeňme spotrebu, aby sme neupadali do otroctva konzumizmu, eliminujme plytvanie, takto porazíme hlad“- to je výzva, ktorá zaznela v príhovore  Svätého Otca, rozčleneného do štyroch bodov.

V prvom z nich zdôraznil potrebu konať s cieľom vykoreniť hlad a upozornil na tendenciu delegovať riešenie problému na iných: „Namiesto toho, aby sme konali, uprednostňujeme delegovať - a to na všetkých úrovniach. Myslíme si: nájde sa niekto, kto sa tým bude zaoberať, možno nejaká krajina, tamtá vláda, či oná medzinárodná organizácia. Naša tendencia „dezertovať“ stojac pred ťažkými témami, je ľudská, ba je postojom, ktorý radi preferujeme, aj keď potom nechýbame na stretnutí, na konferencii, či pri redigovaní dokumentu. Musíme však naopak odpovedať na imperatív, že prístup k potrebnému jedlu je právom všetkých. A práva neumožňujú výnimky!“    

Ako povedal Svätý Otec, „nestačí upozorňovať na výživu vo svete, aj keď aktualizovať dáta je nevyhnutné, lebo nám ukazujú tvrdú skutočnosť“. „Len málo však osoží brať do úvahy čísla, či tiež plánovať sériu konkrétnych činov a odporúčaní pre uplatnenie v politikách a v investíciách, keď vynecháme povinnosť «zdolať hlad a predísť akejkoľvek forme podvýživy v celom svete» (FAO-OMS, Vyhlásenie o výžive v Ríme, 15.a).“

V druhom bode sa pápež František venoval problému plytvania, pričom uviedol, že podľa štatistík takto skončí až tretina potravín. Prítomných vyzval: „Snažme sa teda s väčšou odhodlanosťou prijať záväzok zmeniť štýl života a možno budeme potrebovať menej zdrojov. Striedmosť neprotirečí rozvoju, naopak, už je evidentné, že sa stala jeho podmienkou.“

Svätý Otec tu upozornil aj na vplyv trhu a finančných špekulácií na rast hladu: „Nestále ceny zabraňujú tým najchudobnejším vytvárať programy, či rátať čo len s minimálnou výživou. Príčin je mnoho. Oprávnene nás znepokojujú klimatické zmeny, no nesmieme zabúdať ani na finančné špekulácie.“ „Plody zeme majú hodnotu, ktorú môžeme nazvať „posvätnou“, lebo sú plodmi dennej práce ľudí, rodín, spoločenstiev poľnohospodárov. Práca, ktorej častokrát dominujú neistoty, obavy o klimatické podmienky, úzkosť kvôli možnej skaze úrody.“

Za ďalší cieľ FAO Svätý Otec považuje primát rozvoja poľnohospodárstva: „Vzhľadom na ciele FAO toto znamená podporovať istú účinnú pružnosť, podporujúc osobitným spôsobom schopnosť národov čeliť krízam – prírodným, či tým, ktorých príčinou je ľudská činnosť – venujúc pozornosť rozličným potrebám. Takto bude možné smerovať k štandardom dôstojného života.“  

V treťom bode pápež František hovorí o všeobecnom nezáujme, či rezignácii mnohých, ba dokonca aj štátov voči problému hladu, ktorý sa zdá byť nevyriešiteľný. „Dôvodmi, ktoré vedú k obmedzovaniu prínosu nápadov, technológií, odbornosti a financovania, spočívajú v chýbajúcej vôli prevziať povinné záväzky, lebo sa za nimi skrýva otázka svetovej ekonomickej krízy, ako aj v myšlienke, že hlad je vo všetkých krajinách.“ Ako povedal Svätý Otec, aj keď hladujúce osoby sa nachádzajú vo všetkých štátoch  a je tu teda tendencia pomôcť skôr vlastným obyvateľom, „zabúda sa, že zatiaľ čo v jednej krajine je chudoba sociálnym problémom, na ktorý je možné poskytnúť riešenia, v iných kontextoch je to otázka štrukturálna, a na to, aby sa jej čelilo nestačia len sociálne politiky.“ Tento postoj sa podľa pápeža môže zmeniť, ak do medzinárodných vzťahov vstúpi solidarita, ktorá však nemá zostať len v slovníku, ale má sa stať súčasťou politických rozhodnutí. Svätý Otec v tejto súvislosti použil výraz: „politika druhého“.

Zdôraznil aj dôležitosť „vzdelávania ľudí k správnej výžive“. Zatiaľ čo na severnej pologuli sú problémom veľká spotreba a plytvanie, na Juhu je „pre garantovanie potravín“ podľa pápeža „nevyhnutné podporiť miestnu produkciu“.

Svätý Otec spomenul aj klimatické zmeny spôsobujúce nútený presun populácií a následné humanitárne drámy, akou je napríklad nedostatok vody. Tu zdôraznil potrebu „kontroly modelov správania, aby bolo dnes aj v budúcnosti garantované, že všetci môžu  mať dostup k vode“. Zdôraznil tiež „centrálnosť ľudskej osoby, ktorá je mierou každého práva“.

Okrem vody je podľa pápeža vážnym problémom aj zlé využívanie poľnohospodárskych pôd. „Skupovanie poľnohospodárskych pôd nadnárodnými spoločnosťami či štátmi, nielenže ochudobňuje poľnohospodárov, ale aj priamo obmedzuje zvrchovanosť krajín“, povedal Svätý Otec. Keďže väčšina svetovej produkcie potravín je v rukách rodinných firiem, je podľa neho „dôležité, aby FAO posilnilo partnerstvo a projekty v prospech rodinných firiem a stimulovalo štáty k spravodlivej regulácii užívania pôdy a jej vlastnenia.“

V poslednom bode pápež František vyzval členov FAO k spoločnému úsiliu o bezpečnosť potravín a harmonizácii rozdielov medzi krajinami. „Ak chceme zmeniť štýl života, musíme začať od našej každodennosti, vedomí si toho, že naše malé gestá môžu garantovať udržateľnosť a budúcnosť ľudskej rodiny. ... Zmeňme náš vzťah k prírodným zdrojom, k užívaniu pôdy, zmeňme spotrebu, aby sme neupadli do otroctva konzumizmu, eliminujme plytvanie, takto porazíme hlad.“

V závere príhovoru Svätý Otec vyjadril členom FAO podporu Cirkvi a to najmä v úsilí o zmenu postoja a životného štýlu ľudstva. -zk-