Autorom štvrtkového komentára je Mons. Marián Gavenda

V záplave mailov sa mi objavila otázka: „Dôstojný pán, internetom sa šíri nižšie uvedená správa. Zakladá sa na pravde? S pozdravom XY.“ Správa s názvom „Preniklo spoza múrov Vatikánu“ hovorí o tom, ako – citujem - „hlava Katolíckej cirkvi šokovala ortodoxných kardinálov výrokmi: „Čo si myslíte, kto som ja, že som nejaký zástupca Boha na zemi, nejaký poloboh? Som len obyčajný človek ako aj vy všetci! Prečo prevažne všetci kňazi hypnotizujú ľudí náboženstvom a nepochopiteľnými kázňami? Naučme radšej ľudí žiť s Bohom tak, aby nemuseli chodiť do kostola ako námesační bez rozmýšľania o tomto svete. To mi pripadá ako keď chorý musí chodiť na dialýzu...“ A za nôškou podobných výrokov zvolanie niektorého z preposielateľov onej „šokujúcej“ správy: „UFF !!! To stojí za prečítanie!“

Rozhodol som sa odpovedať – a nielen pánovi Pavlasekovi - prostredníctvom tohto komentáru. Na danú správu a nastolenú otázku krátkym: „Hlúposť na prvý pohľad!“ Žiada sa však dodať trochu viac. Podobne pristrihovaných či dočista vymyslených správ koluje internetom a bulvárom na tisíce. Čo sa týka pápeža Františka, platí recept, ktorý na svoju obranu povedal on sám: „Počúvajte a čítajte to, čo povedal pápež, nie to, čo povedali a napísali o pápežovi druhí.“ A stojí za to spýtať sa, kto sú vo väčšine prípadov „tí druhí“. Len naivný človek si nevšimne, že o tom, ktorá správa bude zverejnená a v akom zafarbení podaná rozhodujú vplyvné agentúry. Z predpísanej línie sa vymkne len občasná výnimka, potvrdzujúca pravidlo. V našom geopoliticikom priestore myslenie a cítenie udáva líniu, ako niektorí s iróniou hovoria „svätý Reuters“, ktorý pre média platí viac než pre veriacich Biblia. K tomu sa žiada nasledujúca otázka: ak vás niekto, kto vás na každom kroku osočuje, nenávidí, likviduje a propaguje úplne opačný model života ako je ten váš začne zrazu pre niečo chváliť, iste vám bude okamžite podozrivý. Kritický človek sa spýta: „Čo asi má za lubom?!“. Ak slepo proticirkevne zameraný bulvár začal od prvých chvíľ nápadne chváliť pápeža Františka, nebolo to znamením konverzie, ako by sa mohlo zdať. Len konverzia, zmena taktiky. Navodiť sympatiu, dôveru (samo sebou opodstatnenú!) a potom podsúvať pápežovi výroky, ktoré vyhovujú danej propagande. Zradné sú najmä polopravdy a myšlienky vytrhnuté z kontextu. Napríklad známy pápežov výrok na margo gayov „nemám právo súdiť ich“ – čo samozrejme tvrdili aj pápežovi predchodcovia ako i tá najkonzervatívnejšie učebnice morálky. Pápež myslel na morálne hodnotenie konkrétneho človeka. Médiá výrok okamžite interpretovali, že pápež už schválil manželstvá homosexuálov. Akurát ortodoxná opozícia medzi kardinálmi a slovenskí biskupi ho vraj nechápu. Don Bosco často opakoval: „Nie je ti priateľom, kto ťa príliš chváli“. Tým podozrivejšie sú chvály zo strany úhlavných a neraz priam fanatických nepriateľov. Pre vyváženosť treba samozrejme dodať, že Boh je pánom dejín a dokáže aj zle myslené obrátiť na dobré a každá situácia je pre kresťana výzvou. Aj vlna sympatií k pápežovi Františkovi. Ak na ňu nadviažeme a budeme ľuďom približovať, čo pápež skutočne povedal a ako problémy vníma, možno tieto sympatie správne využiť. To však predpokladá, že sami sa budeme zaujímať o pápežove slová a činy a nezastaneme na úrovni bulváru.

Odpoveď na nastolenú otázku si vyžaduje aj tretiu, ešte širšiu sústrednú kružnicu: je ňou celkový problém hľadania a poznania pravdy. Toto poznanie nie je totiž len otázka informácií. Každý si informácie selektuje a zaujíma voči nim postoj podľa toho, ako je vnútorne nastavený. Za klasické príčiny omylov sa považuje unáhlenosť, vášne a predsudky. Mediálna civilizácia mimoriadne silno podnecuje všetky tri. V záplave informácii človek nemá čas o nich premýšľať. Reklamovaný životný štýl nie je ničím iným, ako rafinovaným útokom na vášne a spravodajstvo zasievanie predsudkov. Poľský odborník na mediálnu problematiku informačnej civilizácie Michal Droždz vymenúva celý zoznam mediálnych závislostí a ohrození. Stačí spomenúť niektoré: zmena typu percepcie, spôsobujúca ťažkosti v koncentrácii a neschopnosť vyvíjať dlhodobú rozumovú činnosť; relativizovanie hodnôt podľa sympaticky prezentovaných mediálnych hrdinov; podliehanie mediálnej sugescii; syndróm AIDS, ktorý v médiách znamená Anti-Information Deficiency Syndrome – syndróm nedostatku odolnosti voči informáciám. Ďalej je to egoistické myslenie, ignorovanie iného človeka a jeho potrieb; konzumovanie obsahov bez ambície ich pochopenia a kritického hodnotenia; pribrzdenia ba dokonca regresia mysle, keďže konzumizmus nevedie k rozumovej aktivite a skôr ju uspáva; pasivita v sociálnom živote a duchovnom rozvoji; strata kontroly nad vlastnou slobodou...“ - a množstvo iných. Čo robiť, ak aj veľká časť veriacich, najmä mladých, je ovládaná podobnými vplyvmi? Mnohí hádžu zodpovednosť na biskupov: oni nech sa ozvú, oni nech pomenujú, oni nech reagujú...!“

Celkom isto na Slovensku absentuje hodnotná mediálna výchova, ktorá by učila odhaľovať manipulácie, rozlišovať pravdu a lož, dobro a zlo a médiá používať slobodne a len do tej miery, nakoľko osožia. Ak sa jej nevieme dočkať v školskej výchove, je to výzva pre rôzne cirkevné inštitúcie a iniciatívy. No je tu aj iná služba, ktorú ponúka Cirkev. Je podobná zásade: „hladnému nestačí dať rybu, ale udicu, aby si sám mohol získať potravu“. To isté platí aj o ceste pravdy. Dementovať každú jednotlivú lož a zavádzajúcu informáciu nie je možné a človek by sa nanajvýš stal závislý od názoru Cirkvi. To, čím Cirkev prespieva je výchova citu pre pravdu. Duchovný život pozná takzvané „zahrnuté poznanie“. Sv. Hildegarda z Bingenu napríklad v hlbokom ponorení do Božej prítomnosti a jeho bytia jasne videla aj mnohé prírodovedné poznatky, v jej dobe neznáme. Pápež Benedikt XVI. častejšie spomína ako príspevok Cirkvi tzv. „očistu rozumu“. „Ľudské poznanie je nedostatočné a závery vied samy nemôžu ukázať cestu k integrálnemu rozvoju človeka“, hovorí. „Neexistuje najskôr inteligencia a potom láska: jestvuje láska plná inteligencie a inteligencia plná lásky.“ Raniero Cantalamessa dáva do kontrastu babylonské zmätenie jazykov a zázrak Turíc, keď ľudia, hovoriaci rôznymi jazykmi rozumejú Petrovo ohlasovanie. Babylonská veža je symbolom snahy o človekovo sebazbožstvenie bez Boha, Turíce sú udalosťou naplnenia Božou pravdou a láskou. Ak Cirkev plní svoju špecificky duchovnú úlohu, najefektívnejšie pomáha aj v obrane pred servírovanými lžami a ničivými životnými štýlmi. Pomáha človeku oslobodzovať sa od toho, čo zatemňuje pred pravdou jeho oči. V stretnutí s Bohom vytvára cit pre pravdu, dobro a krásu. Kto sa im otvorí, sám intuitívne vycíti, čo je správne a čo nie. A naopak, aj veľmi bystrý intelektuál, žijúci v zajatí svojho chorého životného štýlu neprijme pravdu akokoľvek by ste mu ju logicky zargumentovali. Zdá sa to ako pekné klišé, a predsa je to odpoveď na širokú škálu aktuálnych problémov: viesť k životu s Kristom vždy znamená spoznať v ňom aj plnú cestu, pravdu a život.