Sarajevo – multietnický „Jeruzalem Európy“

Sarajevo, do ktorého zavíta pápež František v túto sobotu 6. júna, známe ako „Jeruzalem Európy“, je multietnickým a multináboženským mestom, kde už po stáročia spolunažívajú veriaci, ktorí sa hlásia k trom monoteistickým náboženstvám. Vzťahy medzi rozličnými komunitami, naštrbené balkánskymi vojnami (1991-1996) sa veľmi pozvoľna vracajú do normálu.

V skratke si pripomeňme históriu prítomnosti kresťanstva, islamu a judaizmu v tejto oblasti. Dejiny hovoria o migrácii Srbov v 6. storočí zo severu Európy do oblasti Balkánu, ktorá bola v tom čase súčasťou Byzantskej ríše. Už v 7. storočí sa objavujú v kronikách záznamy o hromadných krstoch u Srbov, ale o začiatku všeobecnej konverzie možno hovoriť až počas Mutimirovho kráľovstva začiatkom 9. storočia. Definitívny impulz pre kristianizáciu Srbov dali svätí Cyril a Metod v rámci svojej evanjelizačnej misie na pozvanie Rastislava na Veľkej Morave a v oblasti Panónie.

Kresťanskí misionári prichádzali k srbským kmeňom zo Solúna a Konštantínopolu, ale aj z pobrežných miest Jadranu, kde boli prítomné kresťanské spoločenstvá už pred príchodom Slovanov. V roku 878 bol vysvätený prvý biskup Belehradu.

Islam sa dostal do Sarajeva spolu s inváziou Osmanskej ríše v roku 1463. Mnohí kresťanskí obyvatelia následne prešli na islam s cieľom vyhnúť sa podozreniu z kolaborácie s nepriateľom, ktorého predstavovali križiacki rytieri.

Počiatky prítomnosti judaizmu v tejto oblasti siahajú do roku 1492, ako dôsledok vyhnania Židov zo Španielska Ferdinandom Aragónskym.

O multináboženskom charaktere Sarajeva jasne hovoria aj miesta kultu, ktoré patria k scenérii mesta. Všimnime si ich v poradí veľkosti náboženských skupín. Medzi necelými štyrmi miliónmi obyvateľov Bosny a Hercegoviny kresťania tvoria 46%, pričom pravoslávnych je dvojnásobne viac ako katolíkov (31% pravoslávnych, 15% katolíkov). Moslimovia tvoria 40%, židia predstavujú len malú menšinu.

Niektoré pravoslávne kostoly sú staré viac ako 500 rokov. Srbská patriarchálna pravoslávna katedrála Ježišovho narodenia, v barokovom štýle (1863-1868), je najdôležitejším srbsko-pravoslávnym chrámom v Sarajeve a jedným z najväčších na Balkáne. Vyznačuje sa piatimi kupolami a pôdorysom v tvare kríža. Starý pravoslávny kostol z roku 1539 je zasvätený archanjelom Gabrielovi a Michalovi.

Centrálne miesto kultu pre katolíkov v Bosne, katolícka katedrála Božského Srdca Ježišovho v Sarajeve, nazývaná jednoducho „katedrála”, bola postavená v rokoch 1884-1889 s prvkami gotickými a neorománskymi. Po jej zničení počas obliehania Sarajeva, ktoré trvalo takmer štyri roky, od apríla 1992 do konca februára 1996, bola následne zrekonštruovaná a dnes je považovaná za jeden zo symbolov mesta. V súčasnosti je katedrálnym chrámom arcibiskupa Vrhbosny kardinála Vinka Puljiča.

Kostol sv. Jozefa vo štvrti Marijin Dvor neďaleko centrálnej zóny, bol postavený v rokoch 1936-1940 v neorománskom štýle. Ukrýva hrob arcibiskupa Ivana Šariča, ktorý bol arcibiskupom Sarajeva v prvej polovici 20. storočia. Neogotický Kostol sv. Antona Paduánskeho z roku 1912 v starobylej štvrti Bistrik pôvodne slúžil ako katedrála pred postavením aktuálneho biskupského sídla. Pripojený je k nemu františkánsky kláštor.

Spomedzi islamských miest kultu treba spomenúť Mešitu Sulejmana I., pochádzajúcu z obdobia medzi rokmi 1462-1566; Mešitu Gaziho Husrev-bega (1530-1531), vybudovanú osmanským architektom Minarom Sinanom, ktorá je najdôležitejším exemplárom islamskej architektúry v Bosne; Mešitu Ali Pašu (1560-1561), ktorá bola počas vojny zničená a zreštaurovaná v rokoch 2004-2005 a dnes je národným pamätníkom; a napokon Mešitu kráľa Fahda, najväčšiu v Sarajeve, sponzorovanú Saudskou Arábiou.

Jediným dodnes používaným židovským miestom kultu je sarajevská synagóga, ktorá bola vybudovaná v roku 1902 v neomaurskom štýle. Okrem tejto aškenázijskej synagógy možno navštíviť aj starú sefarditskú synagógu, postavenú z kameňa v židovskej štvrti v roku 1581, ktorá bola v 17. a 18. storočí opakovane zničená požiarom a od roku 1965 je premenená na múzeum judaizmu. -jk-