Komentár Mariána Gavendu: Ja som s vami

Mons. Marián Gavenda sa na slávnosť Nanebovstúpenia Pána venuje vo svojom zamyslení slovám, ktorými sa Kristus rozlúčil s učeníkmi pri svojom návrate k Nebeskému Otcovi: «Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.»

Milí poslucháči, na sviatok Pánovho nanebovstúpenia sa v rámci nášho štvrtkového komentára ponúka niekoľko duchovných i praktických podnetov.

Vystúpiť do neba znamená podľa všeobecného ponímania vstúpiť do Božej sféry. Nanebovstúpenie nie je odchod, ale prechod. Končí fyzická forma Ježišovej prítomnosti, začína duchovná, a to uistením: „ja som s vami“. Ježiš je teda naďalej Emanuel – Boh s nami, ako bol nazvaný už pri narodení. Prostredníctvom apoštolov sa majú všetci stať Ježišovými učeníkmi. Preto Ježišov mandát zahŕňa krstnú formulu „v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého“, ktorou pokrstený vstupuje do Božieho sveta a hoci naďalej žije svoj pozemský život, žije ho už teraz aj plne ponorený do Božieho sveta. V poslaní apoštolov bol už zahrnutý aj každý z nás. V kontexte pokračovania Ježišovej prítomnosti vo svete aj po jeho vystúpení k Otcovi sa žiada pripomenúť často citované i často zabúdané slová, ktoré Ján Pavol II. veľmi naliehavo predniesol pred viac ako tridsať rokmi vo Viedni: „Ježiš Kristus, žijúci vo svojej Cirkvi, jediná nádej pre Európu“. Žiada sa dať dôraz na každé slovo, ale najmä na „žijúci“, „v Cirkvi“, „jediná nádej“. A namiesto Európy môžeme dodať aj: „jediná nádej Slovenska“. Teda nie Kristus ako historická osoba, ktorú nikto nepopiera, ani samotná náuka, ktorú sa možno ľahko naučiť a písať o nej i kázať, ale Kristus, teraz živý a pôsobiaci v božsko-ľudskej Cirkvi, so všetkými slabosťami jej členov ale s nepomerne účinnejšou silou Slova a sviatostí.

Matúš vo svojom evanjeliu ďalej hovorí, že učeníci „odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal“. Galileu pohanov si Boh vyvolil ako miesto Ježišovho spásonosného pôsobenia. Tu Ježiš povolal učeníkov, ktorí ho sprevádzali a boli svedkami všetkých jeho slov a činov. Vrch, kam Ježiš rozkázal učeníkom prísť podľa niektorých poukazuje na miesto, kde im odovzdal blahoslavenstvá, základ celej svojej náuky. Iní autori hovoria o vrchu premenenia, presný údaj nám text neprináša. Dôležitejšie než názov vrchu je, že učeníci prišli na miesto „kam im Ježiš rozkázal“. Nie človek ale Boh si vyberá kde, kedy a ako sa človeku zjaví, je to vždy jeho iniciatíva. Prísť na určené miesto znamenalo uveriť Ježišovmu prísľubu, prijať jeho pozvanie a vo viere sa vydať na cestu. Galilea je zároveň miestom, kde Ježiš žil svoj každodenný život a zahájil verejné účinkovanie. V Galilei, teda na miestach každodenného života, ktorý sprevádza počúvanie Ježišových slov, možno stretať Ježiša aj dnes.

Dnes sa človek snaží zvládnuť všetko sám. Boha odmieta ako ohrozenie svojej domnelej veľkosti a nezávislosti. Preto si aj nebo chce vytvoriť na zemi. Presne o tom boli veľké sľuby marxizmu-leninizmu, i Hitlerove sny, to je úsilie súčasnej kultúry konzumu: pozemský raj a život ako v raji. Program Antikrista: dať človeku všetko, čo Kristus, ale bez Krista, materialistický, ateistický mesianizmus. K tomu stačí dodať slová Benedikta XVI., že Antikrista si nemusíme predstavovať len ako konkrétnu osobu, ale aj ako filozofiu a politický program. Sľubovanie a vytváranie čisto pozemských rajov je vždy antikristovské... Stačí sa obzrieť do nedávnej minulosti i okolo seba.

Tomuto globálnemu úsiliu silno kontrastuje Ježišovo slávnostné vyhlásenie: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi...“ O prejavoch tejto nekonečnej moci rozpráva celé Matúšovo evanjelium: „Môj Otec mi odovzdal všetko“ (Mt 11,27). Keď zástupy videli prejavy Ježišovej moci, „s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom“ (Mt 9,8); bola to moc jeho slova „lebo ich učil ako ten, čo má moc“ (Mt 7,29) o ktorej sa presviedčali na každom jeho kroku; bola to moc odpúšťať hriechy, čo farizeji a zákonníci považovali za rúhanie. Už počas verejného pôsobenia dal Ježiš aj učeníkom účasť na tejto moci a oni sa mohli presvedčiť, že skutočne pôsobí: „Dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu“. Prv, než Ježiš zverí apoštolom obrovské poslanie, pripomína im túto svoju moc, ktorú im odovzdáva a s ktorou svoje poslanie v spojení s ním dokážu zvládnuť. Apoštoli nemajú vyškoliť znalcov Ježišovej náuky, odovzdávať im náboženské poznatky. Ľuďom zo všetkých národov majú pomôcť stať sa Ježišovými učeníkmi, odovzdávať im moc, ktorú od Ježiša dostali, majú ich doslova spriateliť s Ježišom. Tak sa má naplniť Boží prísľub Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 12,3).

Ježiš slová rozlúčky končí slovami „ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“, načo vystupuje do neba k Otcovi i naďalej pôsobí vo svojej Cirkvi. Jeho plánom v konečnom dôsledku slúži všetko, aj trúfalé a zúrivé snahy prenasledovateľov a bojových ateistov. Učeníkom Ježiš sľúbil, že ich nenechá ako siroty. Uistil ich o svojej blízkosti ale aj mocnej ochrane a pomoci. Veď „v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ budú nielen krstiť, ale napĺňať celé Ježišovo poslanie. Jeho Duch bude oživovať Písma, pôsobiť vo sviatostiach, dávať silu odpúšťať a vydávať svedectvo. Koniec sveta je koniec „tohto veku“, po ktorom nasleduje „budúci vek/svet“. Ježiš uisťuje, že bude stále nielen s apoštolmi, ale aj všetkými, ktorí skrze ich slovo uveria v neho, teda aj s každým z nás.