Pápež v nedeľnom príhovore: Kresťanská láska je väčšia než názorové rozdiely

Vatikán 10. mája – Svätý Otec František dnes pri poludňajšom stretnutí s veriacimi vo Vatikáne osobitne pripomenul sviatok matiek: „Dnes sa v mnohých krajinách slávi Deň matiek. Pamätajme s vďačnosťou na láskou na všetky mamy.“ Vyzval všetkých, aby potleskom prejavili úctu matkám prítomným na námestí, ako aj všetkým mamám. Po dlhotrvajúcom potlesku pokračoval: „Nech je tento potlesk ako objatie pre všetky naše drahé mamy: tie, ktoré s nami žijú fyzicky, ale aj tie, ktoré s nami žijú duchovne. Nech ich Pán všetky požehná a Panna Mária, ktorej je zasvätený tento mesiac, nech ich ochraňuje.“

V príhovore pred mariánskou modlitbou vysvetlil nedozerný dosah Kristovho prikázania lásky, ktoré dal učeníkom pri Poslednej večeri: «Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov» (Jn 15,12-13). Tieto slová označil za zhrnutie celého Ježišovho života. Vysvetlil v čom spočíva novosť tohto prikázania a poznamenal, že kresťanská láska je osobitne viditeľná vtedy, keď preklenuje názorové a povahové rozdiely medzi ľuďmi. Zdôraznil, že plnenie Kristovho prikázania lásky sa deje v konkrétnosti  každodenného života, v prejavoch blízkosti voči starému človeku, dieťaťu, chorému, opustenej a v ťažkostiach sa nachádzajúcej osobe, bezdomovcovi, nezamestnanému, imigrantovi či utečencovi. -jb-

Plné znenie príhovoru pred modlitbou Raduj sa, Nebies Kráľovná:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium z Jánovej 15. kapitoly nás privádza do Večeradla, kde počúvame Ježišovo nové prikázanie. Hovorí takto: «Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás» (v. 12). A uvedomujúc si už bezprostrednosť obety kríža dodáva: «Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem» (v. 13-14). Tieto slová, vypovedané počas Poslednej večere, sú zhrnutím celého Ježišovho posolstva; ba zhrňujú všetko to, čo vykonal: Ježiš položil život za svojich priateľov. Priateľov, ktorí ho nechápali, ktorí ho v zlomovej chvíli opustili, zradili a zapreli. Toto nám hovorí, že on nás miluje i napriek tomu, že si Jeho lásku nezasluhujeme: takto nás Ježiš miluje!

Týmto spôsobom nám Ježiš ukazuje cestu, ktorou ho máme nasledovať, cestu lásky. Jeho prikázanie nie je nejakým jednoduchým nariadením, ktoré by vo vzťahu k životu navždy zostávalo iba niečím abstraktným a vonkajším. Ježišovo prikázanie je nové, keďže on ho ako prvý uskutočnil, stelesnil ho, a tak je zákon lásky raz a navždy vpísaný do srdca človeka (porov. Jer 31,33). A ako je vpísaný? Je vpísaný ohňom Ducha Svätého. A s týmto istým Duchom, ktorého nám Ježiš dáva, môžeme i my kráčať touto cestou!

Je to cesta konkrétna, cesta, ktorá nás vedie k tomu, aby sme vyšli zo seba samých a išli v ústrety ostatným. Ježiš nám ukázal, že láska k Bohu sa prejavuje v láske k blížnemu. Obe patria spolu. Stránky Evanjelia sú plné tohto druhu lásky: dospelí a deti, vzdelaní a nevzdelaní, bohatí a chudobní, spravodliví a hriešnici, títo všetci našli prijatie v Kristovom srdci.

Toto Pánovo slovo nás teda vyzýva, aby sme sa milovali navzájom, aj vtedy, ak si nie vždy rozumieme, nie vždy sa navzájom zhodneme... no práve vtedy sa vidí kresťanská láska. Láska, ktorá sa prejavuje napriek rozdielnostiam v názoroch a charakteroch; veď láska je väčšia než tieto rozdiely! Práve takejto láske nás učí Ježiš. Ide o novú lásku, pretože je obnovená samým Ježišom a jeho Duchom. Je to láska vykúpená, oslobodená od egoizmu; láska, ktorá daruje nášmu srdcu radosť, tak ako hovorí sám Ježiš: «Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná» (v 11).

Práve túto Kristovu lásku nám Duch Svätý vlieva do našich sŕdc, aby sa tak každý deň diali zázraky v Cirkvi a vo svete. Ide o množstvo malých i veľkých prejavov, ktoré sú plnením Pánovho prikázania: «Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás» (porov. Jn 15,12). Sú to drobné každodenné prejavy, gestá blízkosti voči starému človeku, dieťaťu, chorému, opustenej a v ťažkostiach sa nachádzajúcej osobe, bezdomovcovi, nezamestnanému, imigrantovi, utečencovi... Vďaka sile tohto Kristovho slova sa môže každý z nás zachovať ako blížny voči bratovi a sestre, ktorých stretáva. Prejavy blízkosti,  bezprostrednosti: v týchto gestách sa prejavuje tá láska, ktorej nás naučil Kristus.

Nech nám v tomto pomáha naša Presvätá Matka, aby v každodennom živote každého jedného z nás boli láska k Bohu a láska k blížnemu vždy spojené.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)