Posolstvo pápeža Františka k 750. výročiu narodenia Danteho: Prorok nádeje

Vatikán/Taliansko 4. mája – V Taliansku sa tento rok konajú oslavy 750. výročia narodenia slávneho básnika Dante Alighieriho. Pri tejto príležitosti vydal pápež František osobitné posolstvo, ktoré predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi dnes prezentoval ako hosť slávnostného podujatia v sídle talianskeho Senátu v Ríme za účasti prezidenta Sergia Mattarellu,  predsedu Senátu Pietra Grassa a ďalších čelných predstaviteľov Talianska. Z Danteho Božskej komédie prednášal známy herec Roberto Benigni, zaznelo aj hudobné spracovanie Danteho diela „Nový život“, ktoré pre túto príležitosť skomponoval taliansky skladateľ Nicola Piovani.

V posolstve s dnešným dátumom adresovanom kardinálovi Gianfrancovi Ravasimu Svätý Otec František píše:

„Týmto posolstvom by som sa aj ja chcel pripojiť k zástupu tých, ktorí považujú Dante Alighieriho za umelca najvyššej univerzálnej hodnoty, ktorý má prostredníctvom  svojich nesmrteľných diel ešte stále čo povedať a čo darovať tým, ktorí sa túžia vydať na cestu pravého poznania a pravdivého objavovania seba samých, sveta, či hlbokého a transcendentného zmyslu existencie.“    

Pápež František v posolstve cituje z niektorých dokumentov svojich predchodcov zdôrazňujúcich veľkú aktuálnosť Danteho diel, a to pre ich veľkú hodnotu - ako umeleckú tak aj teologickú a kultúrnu:

„Benedikt XV. venoval tomuto veľkému básnikovi pri príležitosti 600. výročia jeho smrti encykliku ‚In praeclara summorum‛, datovanú 30. apríla 1921. Pápež v nej chcel zdôrazniť «dôverné spojenie Danteho s katedrou sv. Petra». Obdivujúc «úžasnú šírku a brilantnosť jeho génia» pozýval «uvedomovať si, že veľmi mocný inšpiračný podnet čerpal z viery v Boha» a tiež pamätať na dôležitosť správneho a neokliešteného čítania Danteho diela - a to obzvlášť v rámci školskej a univerzitnej formácie.“

Ďalším pápežom, ktorý venoval dokument postave Danteho bol pápež Pavol VI. Ten presne pred 50-timi rokmi vydal apoštolský list s názvom Altissimi cantus. Pápež František o ňom píše:

„Pavol VI. silne a intenzívne zdôrazňoval, že «Dante je náš! Náš, to znamená prislúchajúci katolíckej viere» (č. 9). Hovoriac o zámere Danteho diela Pavol VI. jasne zdôrazňuje: «Cieľ Komédie je predovšetkým praktický a premieňajúci. Nechce byť len básnicky krásnou a morálne dobrou, ale chce vo vysokej miere radikálne zmeniť človeka a priviesť ho od neporiadku k múdrosti, od hriechu ku svätosti, od biedy k šťastiu, od hrozivej kontemplácie pekla k blaživej kontemplácii raja» (č. 17).

Pápež František ďalej konštatuje, že aj pápeži sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI. často citovali z Danteho. Vo svojej encyklike Lumen fidei tak urobil aj on sám:

„V mojej prvej encyklike Lumen fidei som sa aj ja rozhodol načrieť z toho nesmierneho dedičstva obrazov, symbolov a hodnôt, ktoré predstavuje Danteho dielo. Aby som opísal svetlo viery, svetlo, ktoré treba znovuobjaviť a znovunadobudnúť, aby ožiarilo celú ľudskú existenciu, oprel som sa práve o pôsobivé slová básnika, ktorý ju predstavuje ako „žeravú iskru“: «...V nej je ten princíp, z nej tá iskra splesá, čo rozšíri sa v žiaru plápolavú a vo mne ako v nebi hviezda skvie sa» (č. 4; porov. Raj XXIV, 145).

Svätý Otec v posolstve k 750. výročiu narodenia Danteho spomína aj pomaly sa blížiace 700. výročie jeho smrti, ktoré pripadne na rok 2021, a zároveň aj nadchádzajúci Svätý rok milosrdenstva, ktorý sa začne 8. decembra tohto roku. Vyjadruje túžbu, aby pripomenutie si spomenutých výročí dopomohlo k tomu, „aby Alighieriho osoba a jeho dielo boli nanovo pochopené a docenené, aj preto, aby nás sprevádzali na našej osobnej ceste a na ceste spoločenstva. ‚Komédiu‛ je možné chápať ako veľký cestopis, ba ako skutočnú púť – či už osobnú a vnútornú, alebo komunitnú, cirkevnú, spoločenskú a historickú. Predstavuje vzor každej skutočnej cesty, počas ktorej je ľudstvo povolané zanechať to, čo Dante definuje ako «záhon, čo nás tak ukrutnými činí» (Raj XXII, 151), aby sme dosiahli nový stav vyznačujúci sa harmóniou, pokojom a šťastím. Toto je horizont každého skutočného humanizmu.“

Vo svojom posolstve k 750. výročiu básnikovho narodenia Svätý Otec charakterizuje Danteho nasledovne:

„Dante je teda prorokom nádeje, hlásateľom možnosti vykúpenia, oslobodenia, hlbokej premeny každého muža a ženy, celého ľudstva. Opakovane nás pozýva znovuobjaviť stratený či zahmlený zmysel nášho ľudského putovania, ako aj dúfať, že znovu uvidíme žiarivý horizont, v ktorom sa naplno zaskvie dôstojnosť ľudskej osoby. Uctením si Dante Alighieriho, ako nás k tomu pozýval už Pavol VI., budeme sa môcť obohatiť jeho skúsenosťou, aby sme prešli tými mnohými temnými pralesmi ešte stále roztrúsenými po našej zemi a šťastne zavŕšili našu púť v dejinách, aby sme dosiahli métu, o ktorej sníva a po ktorej túži každý človek: «lásku, čo slnko pohýna i hviezdy» (Raj XXXIII, 145). -zk-