Príhovor kardinála Jozefa Tomka: Turínske plátno

Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko v súvislosti s aktuálnym vystavením Turínskeho plátna pri 200. výročí narodenia sv. Jána Bosca hovorí o charaktere Turínskeho plátna a o jeho historickej a duchovnej hodnote, citujúc vyjadrenia pápežov.

Turínske plátno sa znovu dostáva do popredia záujmu veriacich i neveriacich. Je to posmrtná šatka, v ktorej bola zahalená mŕtvola. Podľa dlhodobej tradície do nej zabalili po smrti telo Ježiša Krista a uložili ho do nového hrobu, ako to čítame v evanjeliu. Ak je to ozajstná a zachovaná Ježišova posmrtná šatka, tak ide o jednu z najvzácnejších relikvií, čiže pamiatky na Ježiša Krista, ktorú máme. Nachádza sa v Turíne, kde sa dostala do rúk talianskeho kráľovského rodu, potom ju darovali Svätej stolici a uložili vo vzácnom relikviári. Na veľké sviatky a príležitosti ju „vystavovali“ a aj teraz ju vystavujú k verejnej úcte. Také „vystavenie“ čiže, po taliansky „ostensione“  trvá teraz od 19. apríla do 24. júna 2015. Počet pútnikov sa v Turíne stále zvyšuje, mnohí pristupujú k sviatostiam pokánia a Eucharistie. Ako to už oznámili, pápež František navštívi onedlho Turín a dňa 21. júna tohto roku si uctí túto vzácnu pamiatku tak, ako to pred ním vykonal emeritný pápež Benedikt XVI. a tiež svätý Ján Pavol II.

Ježišova posmrtná šatka má dlhú históriu, ktorá siaha až do evanjelií. Tak v Matúšovom evanjeliu čítame doslova o tom, čo sa stalo po Ježišovej smrti na kríži: „Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil ho do svojho nového hrobu, ktorý si vysekal do skaly“ (Mt 27,57-60, por. Mk 15,46). Lukáš tvrdí, že Peter, ktorý prvý pribehol k hrobu a nahol sa dnu, videl tam „len plachty“ (Lk 24,12). Evanjelista Ján spresňuje, že pohreb Ježiša vykonal Jozef spolu s Nikodémom, oni „vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať.“ Podľa Jánovej správy Šimon Peter, keď vošiel do hrobu, „videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste“ (Jn 20,6-7).

Ako putovalo to pohrebné plátno, do ktorého bolo zavinuté Ježišovo mŕtve telo, dosť ťažko sledovať. Dostalo sa do Edesy, v Malej Ázii, potom ho križiaci priniesli do Francúzska, kde ho nachádzame vo vlastníctve šľachtickej a neskôr kráľovskej rodiny, ktorá mala majetok v talianskom Piemonte a teda v meste Turíne. Tá darovala vzácnu relikviu Svätej stolici a tá ju zverila do opatery turínskemu arcibiskupovi. Plachta podstúpila dvakrát skúšku ohňa pri požiaroch, ale nezhorela, lenže voda ju pri hasení poškodila.

Ak sa pýtame, čo vlastne je Turínske plátno, tak sa naša zvedavosť vyostrí, keď sa dozvieme o stopách krvi, ktoré sa nachádzajú na tejto látke. Je to vyše štyri metre dlhé plátno, do ktorého Židia zabaľovali mŕtve telo. Roku 1898 po prvý krát spravili fotografiu, ktorá umožnila vedecký prieskum turínskeho plátna. Fotografia dovolila vyniknúť aj odtlačkom osoby a jej tváre, ktoré ostali na plátne. Je to ako nedokonalý fotografický negatív osoby zabalenej v šatke. Najmä tvár je veľmi dôstojná a stala sa pre viacerých dôkazom, že turínske plátno je ozajstná Ježišova posmrtná šatka, na ktorej máme akoby dvadsať storočí starý obraz Ježiša Krista, ktorý niektorí nazývajú takmer „fotkou syndony“ (čiže šatky). Iní vedci popierajú, že by to bola autentická, historická šatka z Ježišovej doby. Vedci sa rozdelili na dva tábory, jedni pripúšťajú túto možnosť, iní ju popierajú a tvrdia, že pochádza z rokov  1260 až 1390. Tento vek určili vedci roku 1988 takzvanou uhlíkovou metódou C14.

Čo je dnes vedecky zistené o „syndone“?

1. Obraz na turínskom plátne je ako keby fotografický negatív, ktorý vtlačil do plátna mŕtvy človek, čo podstúpil mnohé rany, bičovanie a ukrižovanie. 2. Na plátne sú mnohé škvrny ľudskej krvi skupiny AB, spôsobené násilnými údermi. 3. Nie je to maľba na plátne, ani iným známym technickým spôsobom vtlačený obraz. 4. Na plátne sa našiel rastlinný peľ z Palestíny a z Anatólie, ktorý prezrádza, že plátno mohlo byť v týchto krajinách pred 14. storočím. Ale veda nevie presne určiť vek turínskeho plátna. V Turíne jestvuje už od roku 1959 „Medzinárodné centrum syndonológie“. Vedecké práce okolo syndony pokračujú.

Turínsky arcibiskup kardinál Pellegrino dovolil roku 1973 televízne vystavenie šatky; podobné sa uskutočnilo roku 2013. Pápež svätý Ján Pavol II. privolil k takej udalosti roku 1998 i v jubilejnom roku 2000.  Stúpa tiež počet tých, ktorí sa už teraz prihlásili  na púť: do mája je ich takmer milión ľudí. Súbežne s „vystavením“ šatky prebieha v Turíne aj saleziánske jubileum 200 rokov od narodenia sv. Jána Bosca. Prisľúbená účasť pápeža Františka na 21. a 22. júna tiež pritiahne pútnikov. Plátno s obrazom Ježiša Krista priťahuje teda starých i mladých.

Čo hovorí Cirkev o turínskom plátne, čiže o syndone?

Už blahoslavený pápež Pavol VI. sa pri príležitosti televízneho vystavenia tejto šatky roku 1973 vyslovil veľmi jasne: „Hocaké bude historické a vedecké svedectvo, ktoré vyslovia schopní bádatelia o tejto prekvapujúcej a tajomnej relikvii, my vyslovujeme iba prianie, aby sústredené pozorovanie vonkajších čŕt Spasiteľa nás priviedlo k hlbšiemu chápaniu jeho skrytého príťažlivého tajomstva“.

Pápež Ján Pavol II. si otvorene položil otázku o vzťahu turínskej šatky k historickej udalosti Ježiša Krista a prehlásil: „Nie je to otázka viery, preto Cirkev necháva vedcom úlohu odpovedať na otázky o tejto šatke... Povzbudzuje však, aby bádali o šatke bez predpojatých pozícií, s vnútornou slobodou a pozorným rešpektom tak vedeckej metodológie ako aj cítenia veriacich.“  K tomu Ján Pavol II. pridal: „Pre veriaceho je predovšetkým dôležité, že syndona je zrkadlo evanjelia.“

Pápež Benedikt XVI. takto vyjadril svoj dojem zo syndony: „Práve odtiaľ, z tmy smrti Božieho Syna, vytrysklo svetlo novej nádeje: svetlo Vzkriesenia. Mne sa zdá, že hľadiac na tú šatku očami viery sa chápe čosi z tohto svetla.“

Na záver by sa dalo povedať, že Turínske plátno môže každému pomôcť lepšie pochopiť utrpenie Ježiša Krista a otvoriť si srdce k modlitbe.