Svätý Otec v rannej homílii: Cirkev má hovoriť slobodne a s odvahou

Vatikán 13. apríla - Cesta Cirkvi je cesta priamosti, „odvahy povedať veci slobodne“ – povedal pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Zo skúsenosti apoštolov po Ježišovom vzkriesení vyplýva, že len Duch Svätý je schopný zmeniť náš postoj a dodať nám odvahu.

Svätý Otec vyšiel vo svojej úvahe z vyhlásenia Petra a Jána zo Skutkov apoštolov (Sk 4,20): „Nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“  Pripomenul, že Peter a Ján boli po vykonaní zázraku uväznení a veľkňazi im zakazovali hovoriť v Ježišovom mene, ale oni idú ďalej a keď sa vrátia k bratom, povzbudzujú ich, aby s priamosťou hlásali Božie slovo. A prosia Pána, aby „pohliadol na hrozby“, ktorým sú vystavení a dal odvahu „svojim služobníkom, aby neutiekli“, ale aby „slobodne a smelo ohlasovali“ jeho slovo:

„Aj dnes je posolstvo Cirkvi posolstvom cesty priamosti, cesty kresťanskej odvahy. Títo dvaja, jednoduchí – ako hovorí Biblia –, bez vzdelania, mali odvahu. Toto slovo možno preložiť ako ‚odvaha‘, ‚priamosť‛‚ sloboda hovoriť‘, ‚nebojácnosť povedať veci‘... Je to slovo, ktoré má mnoho významov vo svojom origináli: parézia, tá priamosť... A od strachu prešli k odvahe hovoriť veci slobodne.“

Svätý Otec sa potom pozastavil pri dnešnom úryvku evanjelia (Jn 3,1-8), ktorý hovorí o „tak trochu tajomnom dialógu medzi Ježišom a Nikodémom“ o druhom narodení, o novom živote, ktorý je odlišný od toho prvého. Poukázal na to, že v tomto príbehu, „na tejto ceste priamosti je skutočným hrdinom sám Duch Svätý“, „pretože on jediný je schopný dať nám túto milosť odvahy ohlasovať Ježiša Krista“:

„A táto odvaha ohlasovania je tým, čo nás odlišuje od jednoduchého prozelytizmu, obracania na vieru. My nerobíme reklamu, hovorí nám Ježiš Kristus, aby sme mali viac ‚členov‘ v našej ‚duchovnej spoločnosti‘. To nepotrebujeme. To neprináša úžitok, nie je to kresťanské. To, čo kresťan robí, je odvážne ohlasovanie. A ohlasovanie Ježiša Krista vzbudzuje skrze Ducha Svätého tento úžas, ktorý nás podnecuje ísť ďalej.“

Pravým protagonistom toho všetkého je teda Duch Svätý, zopakoval pápež a pokračoval, že keď Ježiš hovorí o „novom narodení“, dáva nám poznať, že je to „Duch Svätý, ktorý nás mení, ktorý veje odkiaľ chce, ako vietor, a my počujeme jeho hlas“.  A „jedine Duch je schopný zmeniť náš postoj“, „zmeniť príbeh nášho života, zmeniť našu príslušnosť.

Duch Svätý „dáva túto silu tým jednoduchým a nevzdelaným mužom“, ako sú Peter a Ján, „túto silu ohlasovať Ježiša Krista, až po konečné svedectvo: mučeníctvo“:

„Cesta kresťanskej odvahy je milosť, ktorú dáva Duch Svätý. Existuje mnoho ciest, ktorými sa môžeme vydať, ktoré nám tiež dodajú určitú odvahu. ‚Pozri sa, aký je odvážny, aké rozhodnutie urobil! A pozri sa na tohto, ako dobre urobil tento plán, ako zorganizoval veci, aký je skvelý!‘ Toto pomáha, ale je to nástrojom niečoho väčšieho: Ducha. Pokiaľ tu niet Ducha, môžeme robiť veľa vecí, veľa práce, ale nie je to na nič osožné.“

Cirkev nás po Veľkej noci pripravuje na prijatie Ducha Svätého, povedal Svätý Otec v závere homílie a povzbudil k vyprosovaniu si tohto daru: „Pri tomto slávení tajomstva Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania môžeme pamätať na celú históriu spásy“ a „prosiť o milosť prijatia Ducha, aby nám dal skutočnú odvahu ohlasovať Ježiša Krista.“ -jk-