Pri storočnici genocídy Arménov pápež František odsúdil genocídy dneška

Vatikán 12. apríla – Pri spomienke na jednu z najtragickejších udalostí ľudských dejín, akou bola genocída arménskeho národa v roku 1915, sa v dnešnú Nedeľu Božieho milosrdenstva Vatikánska bazilika stala dejiskom eucharistického slávenia Svätého Otca Františka za hojnej účasti arménskych veriacich pod vedením hlavných predstaviteľov ich cirkví. Slávnosť mala ekumenickú účasť. Okrem cilícijského patriarchu Nersesa Bedrosa XIX. ako čelného predstaviteľa Arménskej katolíckej cirkvi, ktorý koncelebroval so Svätým Otcom, boli na čestných miestach prítomní predstavitelia Arménskej apoštolskej cirkvi: najvyšší patriarcha a katolikos všetkých Arménov Karekin II. z Ečmiadzinu a cilícijský katolikos Aram I. Prítomný bol aj prezident Arménskej republiky Serž Sargsyan s oficiálnou delegáciou krajiny, množstvo veriacich z Arménska i z diaspory po celom svete.

Svätý Otec v úvodnom príhovore upozornil, že „aj dnes prežívame istý druh genocídy, zapríčinenej všeobecnou a kolektívnou ľahostajnosťou, spoluvinníckym mlčaním Kaina, ktorý hovorí: ‚Čo mňa do toho? Som ja azda strážcom svojho brata?‛ Pripomenul, že po arménskej genocíde, ktorá sa v spoločnom vyhlásení Jána Pavla II. a Karekina II. z roku 2001 označuje ako „prvá genocída 20. storočia“, nasledovali genocídy nacizmu a stalinizmu a v poslednom období to boli ďalšie masové vyhladzovania: v Kambodži, Rwande, Burundi či Bosne. „Zdá sa, že entuziazmus, ktorý vzrástol s koncom Druhej svetovej vojny sa vytráca...“ upozornil pápež František. V tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť spomienky, pretože, ako povedal, „tam, kde neexistuje spomienka, znamená to, že zlo ešte udržiava ranu otvorenú; skrývať alebo popierať zlo je ako nechať ranu naďalej krvácať bez jej liečenia.“ S pripomenutím, že zlo nikdy nepochádza od Boha, ktorý je nekonečne dobrý, Svätý Otec upriamil pri slávnosti pozornosť veriacich na Ježiša Krista, víťaza nad smrťou a zlom.

Plné znenie pozdravného príhovoru

Slávnostnému spevu Glória predchádzal akt vyhlásenia sv. Gregora z Nareku (950-1005) za učiteľa Cirkvi. V rámci tohto obradu kardinál Angelo Amato ako prefekt Kongregácie pre kauzy svätých predložil Svätému Otcovi žiadosť o udelenie titulu „Doctor Ecclesiae“ a postulátor kauzy predniesol životopis svätca, ktorý patrí k najväčším arménskym osobnostiam po duchovnej i kultúrnej stránke. Po evanjeliu, prednesenom spievanou formou v arménskom jazyku sa Svätý Otec v homílii zameral na význam stretnutia vzkrieseného Krista s apoštolom Tomášom. O Ježišových ranách hovoril ako o „ranách milosrdenstva“, ktoré nás uzdravujú.

Plné znenie homílie

V závere slávenia zaznela zborovo spievaná modlitba za arménskych mučeníkov, ktorej časti predniesli Nerses Bedros XIX., Karekin II. a Aram I. Pri záverečnom požehnaní sa všetci traja hlavní arménski cirkevní predstavitelia pripojili k Svätému Otcovi a udelili ho spolu s ním. V ďakovných príhovoroch potom vysoko ocenili postoj Svätej stolice a jednotlivých pápežov, počnúc Benediktom XV., ktorý pred sto rokmi intervenoval na záchranu Arménov u osmanského vládcu, cez sv. Jána Pavla II., ktorý v roku 2001 v spoločnom vyhlásení s predstaviteľmi Arménov odsúdil genocídu a pripomenul jej obete, až po súčasného pápeža Františka, ktorý predsedal dnešnému sláveniu priamo v Bazilike sv. Petra. Najvyšší arménsky apoštolský patriarcha Karekin II. osobitne vyzdvihol znak jednoty medzi sesterskými cirkvami, ktorej vyjadrením sú mučeníci pre Krista, u ktorých nerozhoduje ich vierovyznanie. Pripomenul, že v sídle hlavy Arménskej apoštolskej cirkvi vo Svätom Ečmiadzine neďaleko Jerevanu budú 23. apríla tohto roku kanonizovaní nespočetní mučeníci, ktorí pred sto rokmi položili život „za vieru a vlasť“. -jb-  

Apoštolský list o sv. Gregorovi z Nareku a posolstvo Arménom