Homília pápeža Františka pri kajúcej pobožnosti „24 hodín pre Pána“

Vatikán 13. marca – Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka, v rámci ktorej v Bazilike sv. Petra oznámil svoje rozhodnutie vyhlásiť mimoriadny „Svätý rok milosrdenstva“. Príhovor predniesol pri slávení pôstnej kajúcej pobožnosti „24 hodín pre Pána“, v rámci ktorej mali veriaci možnosť prijať sviatosť zmierenia. Sám sa najprv vyspovedal a potom vysluhoval veriacim sviatosť zmierenia spolu s väčším počtom spovedníkov.

V liturgii slova zazneli slová sv. Pavla z listu Filipanom o Bohu ktorý je „bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2,4-10) a príbeh z Lukášovho evanjelia  o Ježišovom odpustení kajúcej hriešnici, ktorá mu vlastnými slzami umyla nohy (Lk 7,36-50).

Homília pápeža Františka

„Aj v tomto roku na vigíliu štvrtej nedele v Pôstnom období sme sa zišli, aby sme slávili kajúcu bohoslužbu. Sme spojení s toľkými kresťanmi, ktorí dnes vo všetkých častiach sveta prijali pozvanie prežiť túto chvíľu ako znamenie Pánovej dobroty. Sviatosť zmierenia nám naozaj umožňuje pristúpiť s dôverou k Otcovi, aby sme mali istotu jeho odpustenia. On je vskutku «bohatý na milosrdenstvo» a v hojnosti ho rozlieva na všetkých, ktorí sa k nemu utiekajú s úprimným srdcom.

To, že sme tu, aby sme zakúsili jeho lásku, je však predovšetkým ovocím jeho milosti. Ako nám pripomenul sv. Pavol, Boh nikdy neprestáva preukazovať bohatstvo svojho milosrdenstva v priebehu storočí. Premena srdca, ktorá nás privádza k vyznaniu našich hriechov je «Boží dar». Sami od seba toho nie sme schopní. Môcť vyznať svoje hriechy je «Boží dar», je nám to darované, je to «jeho dielo» (porov. Ef 2, 8-10). To, že sa nás nežne dotkol svojou rukou a sformoval nás svojou milosťou, nám umožňuje pristúpiť ku kňazovi bez obáv z našich hriechov, a zároveň s istotou, že nás prijme v Božom mene a porozumie nám napriek našim úbohostiam. A tiež, pristúpiť bez advokáta na našu obranu: máme len toho jediného, ktorý dal svoj život za naše hriechy. Je to on, ktorý nás spolu s Otcom vždy bráni. Vychádzajúc zo spovednice, pocítime jeho silu, ktorá nám navracia život a obnovuje nadšenie viery. Po spovedi budeme znovuzrodení.

Evanjelium, ktoré sme si vypočuli (porov. Lk 7,36-50), nám otvára cestu nádeje a posilňujúcej útechy. Je dobré zacítiť na sebe ten istý Ježišov súcitný pohľad, tak ako ho vnímala žena hriešnica vo farizejovom dome. V tomto úryvku s opakovaným dôrazom zaznievajú dve slová: láska a súd.

Je tu láska ženy hriešnice, ktorá sa pokoruje pred Pánom. Ale ešte predtým je tu Ježišova milosrdná láska k nej, ktorá ju pohýna, aby sa priblížila. Jej slzy kajúcnosti a radosti umývajú Majstrove nohy, jej vlasy ich s vďačnosťou osušia, bozky sú vyjadrením jej čistej náklonnosti a hojnosť vyliateho voňavého oleja dokazuje, ako veľmi je On vzácny v jej očiach. Každé gesto tejto ženy hovorí o láske a vyjadruje jej túžbu po vlastnení neotrasiteľnej istoty v jej živote: istoty, že jej je odpustené. Táto istota je nádherná! A Ježiš jej dáva túto istotu: prijíma ju tak, že jej ukazuje Božiu lásku k nej, práve k nej, ktorá je verejnou hriešnicou! Láska a odpustenie sa odohrávajú súčasne: Boh jej odpúšťa mnoho, všetko, pretože «veľmi miluje» (Lk 7,47). Ona adoruje Ježiša, pretože cíti, že v ňom je milosrdenstvo a že on neodsudzuje. Cíti, že Ježiš ju chápe s láskou. Ju, ktorá je hriešnicou... Vďaka Ježišovi Boh hádže za chrbát jej mnohé hriechy, viac si už na ne nespomenie (porov. Iz 43,25). Lebo aj toto je pravda: keď Boh odpúšťa, zabúda. Zabúda. Veľké je toto Božie odpustenie! Teraz sa pre ňu začína nové obdobie; v láske sa znovuzrodila do nového života.

Táto žena sa skutočne stretla s Pánom. V tichu mu otvorila svoje srdce, v bolesti mu ukázala skrúšenosť nad svojimi hriechmi, svojím plačom sa odvolávala na Božiu dobrotu, aby dostala odpustenie. Pre ňu nebude žiadneho súdu, okrem toho, ktorý prichádza od Boha, a to je súd milosrdenstva. Protagonistom tohto stretnutia je samozrejme láska, milosrdenstvo, ktoré presahuje spravodlivosť.

Šimon, pán domu, farizej, naopak nedokáže nájsť cestu lásky. Všetko má vykalkulované, všetko premyslené... Zostáva nehybný na prahu formálnosti. Nie je schopný urobiť nasledujúci krok v ústrety Ježišovi, ktorý mu prináša spásu. Šimon sa obmedzil na to, že pozval Ježiša na obed, ale neprijal ho opravdivo. Vo svojich myšlienkach volá len po spravodlivosti, a keď takto koná, mýli sa. Jeho súd nad ženou ho odďaľuje od pravdy a nedovolí mu pochopiť ani to, kto je jeho hosť. Zastavil sa na povrchu, pri formálnosti, nedokázal hľadieť do srdca. Na Ježišovo podobenstvo a otázku, ktorý sluha by miloval viac, tento farizej odpovie správne: «Ten, ktorému viac odpustil». A Ježiš neváha poznamenať: «Správne usudzuješ» (Lk 7,43). Až keď sa Šimonov úsudok priklonil k láske, vtedy sa stal správnym.

Ježišovo pozvanie podnecuje každého z nás, aby sme sa nikdy nezastavili na povrchu vecí, a zvlášť vtedy, keď stojíme pred nejakým človekom. Sme povolaní, aby sme hľadeli ďalej, zamerali sa na srdce, aby sme videli, koľkej veľkorysosti je každý človek schopný. Nik nemôže byť vylúčený z Božieho milosrdenstva. Z Božieho milosrdenstva nik nemôže byť vylúčený. Všetci poznajú cestu, aby k nemu pristúpili a Cirkev je ten domov, ktorý každého prijíma a nikoho neodmieta. Jej dvere zostávajú dokorán roztvorené, aby tí, ktorí sú zasiahnutí milosťou, mohli nájsť istotu odpustenia. Čím väčší hriech, tým väčšou musí byť láska, ktorú Cirkev prejavuje tým, ktorí sa obracajú. S koľkou láskou na nás hľadí Ježiš! S koľkou lásku uzdravuje naše hriešne srdce! Nikdy sa nedesí našich hriechov! Spomeňme si na márnotratného syna, ktorý, keď sa rozhodne vrátiť k otcovi, premýšľa, že mu prednesie reč, no otec ho nepripustí k reči: objíme ho. Takýto je Ježiš voči nám. – „Otče, mám toľké hriechy.“ – „Ale on bude tomu rád, keď prídeš: objíme ťa s toľkou láskou! Nemaj strach...“

Drahí bratia a sestry, často som premýšľal o tom, ako by Cirkev mohla urobiť očividnejším svoje poslanie byť svedkom milosrdenstva. Je to cesta, ktorá začína duchovným obrátením. A musíme kráčať touto cestou. Preto som sa rozhodol vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré sa zameria na Božie milosrdenstvo. Bude to Svätý rok milosrdenstva. Chceme ho prežívať vo svetle Pánových slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6,36). A toto zvlášť pre spovedníkov: veľa milosrdenstva!

Tento Svätý rok sa začne na nastávajúcu slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, a zavŕši sa 20. novembra 2016, v nedeľu Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru a živej tváre Otcovho milosrdenstva. Organizáciu tohto jubilea zverujem Pápežskej rade na podporu novej evanjelizácie, aby ho mohla animovať ako novú etapu cesty Cirkvi v jej poslaní zaniesť každému človeku evanjelium milosrdenstva.

Som presvedčený, že celá Cirkev, ktorá tak veľmi potrebuje prijímať milosrdenstvo, pretože sme hriešnici, bude môcť nájsť v tomto Jubileu radosť zo znovuobjavenia a plodného zúročenia Božieho milosrdenstva, prostredníctvom ktorého sme všetci povolaní prinášať útechu každému mužovi a žene našich čias. Nezabúdajme, že Boh odpúšťa všetko, a že Boh odpúšťa vždy. Neustaňme prosiť o odpustenie. Zverme tento rok už odteraz teraz Matke milosrdenstva, aby k nám obrátila svoj pohľad a bdela nad našou cestou: našou kajúcou cestou, našou cestou s otvoreným srdcom počas toho roka na prijatie Božieho odpustenia, na prijatie Božieho milosrdenstva.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-