2015-03-09 12:46:00

Prednáška Mons. Gallaghera o podnetoch pápeža Františka pre Európu


Vatikán/Slovensko 7. marca – Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul Richard Gallagher predniesol 6. marca 2015 v Bratislave na stretnutí poradcov európskych biskupských konferencií príhovor s názvom „Súčasné výzvy pre Cirkev v príhovoroch pápeža Františka Európskemu parlamentu a Rade Európy“. Prinášame ho v plnom znení v preklade TK KBS:


Európa, kráska, po ktorej bol pomenovaný náš kontinent, pochádzala z Ázie. V tomto mýte starých Grékov sa odráža kus historickej pravdy, pretože kolíska európskej kultúry naozaj leží v Ázii. Príbeh hovorí, že Európa bola dcérou Agenora, kráľa fenického prístavného mesta. Agenor žiarlivo strážil svoju dcéru a robil všetko preto, aby túto krásku nikto neuniesol Zeus, kráľ bohov, ktorý sa zaľúbil do Európy, musel použiť lesť a prefíkanosť. Premenil sa na krotkého bieleho býka a zamiešal sa do Agenorovho stáda dobytka, ktoré sa páslo poblíž pobrežia Stredozemného mora. Európa a jej priateľky si čoskoro všimli priateľského býka, ktorý voňal po kvetoch, a bol taký príjemný, že všetky dievčatá si ho chceli pohladkať. Európa mu pohladila boky a potom naňho dokonca vysadla. Vtedy Zeus využil príležitosť, aby ju uniesol. Utiekol s dievčaťom na chrbte dolu k vode a keď zmizol ostatným z očí, preletel ponad more na Krétu, teda do Európy.

Dnes nám býk ako mýtické zviera len zriedka pripomína únos Európy. V modernom svete financií sa skôr stal symbolom ekonomického bohatstva. Stačí sa pozrieť na dve bronzové zvieratá pred Newyorskou burzou: medveď tlačí cenu akcií dole svojou labou - ako znak ekonomickej recesie - kým býk ich zasa tlačí svojimi rohmi nahor, a sľubuje bohaté zisky. Dané obrazy mi prišli na um, keď som si pripravoval túto reč o príhovoroch pápeža Františka Európskemu parlamentu a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy 25. novembra minulého roku. Aj dnes môže byť kráska Európa zvedená a unesená býkom, pretože - a tu sa nachádza jeden z hlavných bodov toho, čo chcel pápež povedať - peniaze sa stali dôležitejšie ako ľudia, a to najmä chudobní a zraniteľní ľudia. V jadre oboch európskych inštitúcií, ktoré pápež navštívil, je ľudská dôstojnosť - veď sa hlásia k ochrane základných práv všetkých a k tomu, že podporujú spoločenskú súdržnosť.

Svätý Otec sa rozhodol neprihovoriť len členom Európskeho parlamentu, ale prehovoril aj k Rade Európy, v ktorej sú zastúpené všetky európske národy, vrátane Ruska a Ukrajiny, ako aj Arménska a Azerbajdžanu - čo sú len dva príklady oblastí nachádzajúcich sa mimo Európskej únie (ale v Európe) - v ktorých dochádza k vážnym konfliktom. Pápež František chcel zdôrazniť, že náš kontinent je väčší, než Európska únia. Ako to urobil už viackrát v minulosti, jeho cieľom bolo pritiahnuť pozornosť k “perifériám”, aby aktívne zaangažoval aj tie štáty a národy, ktoré sa nachádzajú na geografickom okraji nášho kontinentu.

Dalo by sa povedať, že Štrasburg je skutočné hlavné mesto Európy, ktoré sa stalo - po pohnutých dejinách - naozajstným symbolom Francúzsko-Nemeckého zmierenia. Určite je znakom nádeje pre nás všetkých, že toto znovuobjavené priateľstvo spája európske národy. Pápež František na to vyslovene poukázal: "Sen zakladateľov bol znovu postaviť Európu v duchu vzájomnej služby, ktorá dnes - vo svete, ktorý radšej vyžaduje, než slúži - musí byť uholným kameňom misie Rady Európy, teda misie pokoja, slobody a ľudskej dôstojnosti."

V centre pápežových slov v Štrasburgu bolo jeho potvrdenie dôstojnosti ľudskej osoby. Centrom katolíckej sociálnej náuky je uznanie hodnoty každého jednotlivca, lebo jeho ochrana predchádza všetky pozitívne zákony, ktoré by mali byť zamerané práve na ňu. Ľudské práva musia byť všeobecne rešpektované, nie preto, že politici vyznávajú jedinečnosť a neopakovateľnosť každej jednej osoby, ale preto, že sú vpísané do srdca každej ľudskej osoby. Práve na tomto základe si pozitívne zákony každého štátu musia ctiť neodňateľné práva jednotlivcov.

Musia byť zakotvené v pozitívnych zákonoch každého štátu, chránené tými, ktorí majú autoritu a rešpektované všetkými. "Zároveň však musí byť postarané o to, aby sa neupadlo do určitých omylov, ktoré môžu pochádzať z nepochopenia konceptu ľudských práva a z jeho zneužitia. Dnes je tu tendencia nárokovať si čoraz širšie individuálne práva - mám pokušenie povedať individualistické - so zdôraznením toho, že toto je koncepcia ľudskej osoby oddelenej od všetkých sociálnych a antropologických kontextov - akoby osoba bola „monádou“ (μονάς), v podstate bez záujmu o ostatné „monády“ vo svojom okolí.

Rovnako podstatný a komplementárny koncept povinnosti - ako sa zdá - už nie je viac spojený s konceptom práv. V dôsledku toho sú práva jednotlivca vyzdvihované - aj bez ohľadu na to, že každá ľudská osoba je súčasťou sociálneho kontextu, v ktorom sú jej práva a povinnosti spojené s právami a povinnosťami druhých a so spoločným dobrom celej spoločnosti.

Kresťanské myslenie, ktoré do značnej miery sformovalo históriu a kultúru Európy, vždy podporovalo dôstojnosť jednotlivca a spoločné dobro všetkých. Na tomto pozadí nám pápež pripomína kresťanské korene nášho kontinentu, aby sme priniesli ovocie, ktoré možno rozumne očakávať, keď si ctíme osobu. Kresťanstvo nie je len našou minulosťou, ale je aj našou „prítomnosťou a našou budúcnosťou“, pretože dnes ide o centrálnosť osoby. Dnes je ohrozená dôstojnosť ľudskej osoby. Európa môže mať veľký úžitok zo svetla kresťanskej morálky.

Svätý Otec napomína členov Európskeho parlamentu, že „prišiel čas, aby sme spolu budovali Európu, ktorá sa netočí okolo ekonomiky, ale okolo posvätnosti ľudskej osoby, okolo neodňateľných hodnôt. Európu, ktorá hrdinsky objíma svoju minulosť a s istotou hľadí do budúcnosti, aby naplno zažila nádej prítomnosti. Prišiel čas, aby sme opustili myšlienku Európy, ktorá je ustráchaná a uzavretá do seba - preto, aby sme oživili a posilnili Európu schopnú viesť - pokladnicu vedy, umenia, hudby, ľudských hodnôt i viery.“

Slová pápeža Františka sú odvážne a zároveň v sebe nesú ozvenu slov sv. Jána Pavla II. - a jeho napomenutia v dokumente Ecclesia in Europa, že kontinent, ktorý sa oddelí od kresťanských koreňov, sa prepadne do „tichej apostázy“. Kde sú ekonomické záujmy zamerané len na zisk a trh, tam sa európsky býk - aby sme použili výraz z nášho úvodu - stáva zlatým teľaťom, modlou falošných hodnôt a túžob.

Podľa pápeža potrebujeme znovu vybudovať „Európu, ktorá kontempluje nebo a nasleduje vznešené ideály. Európu, ktorá sa stará, bráni a chráni človeka, každého muža a ženu. Európu, ktorá má v moci zem, s istotou a bezpečnosťou, ktorá je vzácnym východiskovým bodom pre celé ľudstvo!“ Mohlo by sa to zdať paradoxné, ale čím viac sa ľudia so zodpovednosťou v politike, ekonomike, kultúre a hospodárstve obracajú k mužom a ženám na periférii našej spoločnosti, tým viac vkladajú dôstojnosť jednotlivca do centra svojich činností, a tým viac podporujú spoločné dobro všetkých.

Čím viac pozerajú na nebo, teda na vysoké ideály, a nedovolia, aby len hodnoty trhu ovládali ich prácu, tým väčšia jednota sa vytvára medzi pracovníkmi a tými, čo rozhodujú, a väčšia je aj schopnosť riešiť problémy, ktoré ohrozujú spoločnosť. Pohľad na perifériu a do neba nás neodkláňa od toho, čo je podstatné; práve naopak, usporadúva naše aktivity správnym spôsobom, aby skutočne chránili ľudské práva. Kresťanstvo nás učí, aby sme sa pozerali oboma smermi - na okraje i smerom hore do neba.

Z tejto perspektívy pápež hovorí o konkrétnych problémoch a výzvach, pred ktorými stojí Európa, predovšetkým o znepokojivých podmienkach migrantov, ktorí hľadajú útočisko pre svoje životy a rodiny na našom kontinente: „Nesmieme dovoliť, aby sa zo Stredozemného mora stal veľký cintorín! Lode, ktoré denne pristávajú na brehoch Európy, sú plné mužov a žien hľadajúcich prijatie a pomoc. Chýbajúca vzájomná podpora v rámci Európskej únie môže viesť k sebeckým riešeniam tohto problému, k riešeniam, ktoré neberú do úvahy dôstojnosť imigrantov, a prispievajú tak k šíreniu otrockej práce a k nárastu sociálneho napätia. Európa bude schopná konfrontovať sa s problémami, ktoré sú spojené s imigráciu len vtedy, ak bude schopná jasne potvrdiť vlastnú kultúrnu identiu“ - chcel by som dodať, že táto európska kultúra je hlboko kresťanská a „tvorí adekvátne zákony na ochranu práv európskych občanov ako aj na zabezpečenie prijatia imigrantov“.

Nie je povinnosťou Cirkvi tvoriť konkrétnu, každodennú politiku a brať na seba kompetencie, ktoré jej nepatria. Nepoznáme konkrétne prostriedky, ktoré môžu byť nevyhnutné napríklad na zabezpečenie bezpečnosti a slobody pre všetkých imigrantov, ktorí potrebujú našu pomoc. Je to skôr vecou pozývania politikov, niekedy aj napomínania, aby hľadali a aby hľadali čosi viac, než len krátkodobé riešenia. Ako to pápež Benedikt XVI. vyjadril počas svojej návštevy Londýna v roku 2010: „Náboženstvo, inými slovami, nie je pre zákonodarcov problémom, ktorý treba riešiť, ale je živým príspevkom do národného rozhovoru. V tomto duchu nemôžem urobiť nič iné, než vyjadriť svoje znepokojenie nad marginalizáciou náboženstva, predovšetkým kresťanstva, ku ktorému dochádza v niektorých oblastiach, dokonca aj v národoch, ktoré veľmi zdôrazňujú toleranciu.“ V perspektíve rastúcich tlakov, ktoré sa pokúšajú vytlačiť kresťanstvo do súkromnej oblasti a odstrániť ho z verejnej diskusie, je dôležité, že po pápežovom príhovore v Štrasburgu - a možno aj vďaka nemu - Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo rezolúciu proti diskriminácii kresťanov v Európe.

Pápež „z konca sveta“ preukázal svoju lásku a svoj záujem o náš kontinent pred Radou Európy a pred Európskym parlamentom. Mladá kráska Európa vyrástla a stala sa z nej staršia pani, ktorá už nemá impulzy dievčaťa, stále je však krásna a očarujúca. V nasledujúcich rokoch a desaťročiach bude pre Európu dôležité, aby jej národy a občania pokračovali v procese budovania jednoty bez prekážok falošného rovnostárstva a nadbytočnej byrokracie, a zabezpečili tak trvalý mier.

V Európe viac nesmie byť vojna! Tento vysoký cieľ však možno dosiahnuť len vtedy, ak dôvera a bratstvo - skutočná jednota - budú rásť a upevňovať sa v prijatí kultúrnych rozdielov. Kresťanstvo musí v tomto smere uskutočniť svoje poslanie - a predovšetkým Katolícka cirkev, v ktorej možno nájsť jednotu kultúrnych rozdielov - môže ponúknuť konkrétnu pomoc na zjednotenie a posilnenie rodiny národov Európy. Toto je naša osobitná charizma - keď sa snažíme napomáhať Svätej stolici a miestnym cirkvám našimi schopnosťami a skúsenosťami, vo svetle viery, môžeme propagovať Európu založenú na dôstojnosti ľudskej osoby, stvorenej na Boží obraz a podobu.

(Preklad: Martin Kramara)








All the contents on this site are copyrighted ©.