Pápež František na kongrese Škôl stretnutia: Obnoviť harmóniu výchovného systému

Vatikán 6. februára – Vo štvrtok 5. februára za účasti Svätého Otca vyvrcholil vo Vatikáne Svetový kongres medzinárodnej siete škôl Scholas Occurrentes, čiže „Škôl stretnutia“. Projekt Škôl stretnutia pomáha žiakom a študentom za pomoci športu, vedy a moderných technických prostriedkov vzájomne komunikovať a prekonávať obmedzenia v oblasti vzťahov. Vznikol v Argentíne na podnet vtedajšieho arcibiskupa Buenos Aires Jorgeho Maria Bergoglia a prakticky vyjadruje myšlienku, ktorú pápež František nazýva vytváraním „kultúry stretnutia“. Projekt sponzorujú viaceré firmy z oblasti informačných technológií a športové kluby.

V Synodálnej aule sa včera večer pápež prostredníctvom videokonferencie premosťujúcej päť kontinentov zhováral s mladými ľuďmi, ktorí odvážne prekonávajú limity, ktoré im kladie ich telesné postihnutie. 13-ročná Isabel ukázala pápežovi svoj počítač, ktorý jej umožňuje napriek slabozrakosti komunikovať pomocou špeciálneho hmatového displeja, ktorý prekladá texty z počítačovej obrazovky do Braillových znakov. Isabel sa ako koníčku venuje atletike. Na otázku Svätého Otca, či má v jej mene niekomu niečo odkázať, povedala: „Ľuďom s postihnutím: aby sa nevzdávali, pretože pri troche úsilia sa dá dospieť k tomu, po čom túžime“.

Dvanásťročný Pedro z brazílskeho Sao Paola môže vďaka protéze pravej ruky jazdiť na bicykli. S obľubou hráva futbal a moderná technika mu umožňuje hrať sa na internete s rovesníkmi. Šestnásťročná Alicia ukázala pápežovi Františkovi videokameru, ktorú využívajú vo filmárskom krúžku a zaujímala sa, či si aj Svätý Otec sťahuje fotografie do počítača. Pápež František so širokým úsmevom odpovedal: „Chceš, aby som sa ti priznal? Som obmedzený na písací stroj a počítač neviem používať. To je hanba, čo?“ dodal so smiechom.

Chlapec Taylor z USA položil pápežovi Františkovi otázku: „Čo robíte vo chvíli, keď sa ocitnete pred niečím náročným?“ Svätý Otec odpovedal: „Prvá vec: nenazlostím sa. Netreba sa zlostiť, ale zostať pokojným. Potom treba hľadať spôsob, ako vec zvládnuť, prekonať, a ak ju nedokážem prekonať, potom ju znášať, až pokiaľ sa nenaskytne príležitosť ju prekonať. Nikdy sa netreba vyľakať pred ťažkosťami. Nikdy sa netreba ľakať. Sme schopní ich všetky prekonať, potrebujeme len čas na pochopenie, inteligenciu na nájdenie cesty a odvahu ísť vpred, aby sme sa nikdy nevyľakali.“

Nepočujúci študent Manosh z Indie hovoril Svätému Otcovi o tom, ako mu počítač pomáha komunikovať s druhými aj pomocou obrázkov. Misionár z Mozambiku cez videospojenie predstavil pápežovi skupinu svojich žiakov v počítačovom laboratóriu školy zapojenej do siete Škôl stretnutia.

Svätý Otec potom predniesol nasledovné posolstvo určené mladým:

„V každom z vás je trezor a v jeho vnútri je poklad. Vašou úlohou je ten trezor otvoriť, vybrať poklad von, zveľadiť ho a dávať ho ostatným a prijímať od ostatných z ich pokladu. Každý z nás má poklad vo vnútri. Ak ho necháme uzavretý, zostane ukrytý, ak sa oň delíme s ostatnými, poklad sa znásobí vďaka pokladom, ktoré prichádzajú od iných. To, čo vám chcem povedať je, aby ste neskrývali poklad, ktorý má každý z vás. Niekedy ho nájdeme hneď, inokedy je to ako v hre na hľadanie pokladu, nedá sa nájsť ho hneď. Ale akonáhle ho nájdete, deľte sa oň! Pretože pri delení sa aj prijímate od iných a poklad sa znásobuje. To je to, čo vám chcem povedať, dievčatá a chlapci. Pokračujte! To, čo robíte na mieste, kde ste, pomáha všetkým z nás pochopiť, že život je krásny poklad, ale že má zmysel iba vtedy, keď ho dávame. Veľká vďaka!“

Po týchto slovách adresovaných mladým spojeným cez videokonferenciu sa Svätý Otec obrátil k prítomným v sále, účastníkom medzinárodného kongresu Škôl stretnutia. Prítomné boli desiatky zástupcov organizácií sponzorujúcich zapojené školy v rôznach častiach sveta, napr. telekomunikačných spoločností, futbalových klubov a podobne. Svätý Otec sa im spontánne prihovoril:

„Ponajprv ďakujem za úsilie, ktoré ste vynaložili, aby ste sa zúčastnili sa tomto štvrtom kongrese. Ďakujem za príspevky, ktoré vychádzajú z vlastnej skúsenosti. Jedna vec, ktorá ma veľmi znepokojuje, je dosiahnutie harmónie, čo nie je jednoduchým dosiahnutím kompromisu, pravidlami, čiastkovou schopnosťou porozumieť si. Harmónia znamená nejakým spôsobom vzbudiť schopnosť porozumieť rozdielom, prijať rozdiely, dať hodnotu rozdielom a dovoliť, aby sa zosúladili, aby sa nefragmentovali.“

„Nezmeníme svet, ak nezmeníme výchovu“, povedal ďalej Svätý Otec. Vysvetlil, že tu musí ísť o vytvorenie harmónie v podobe dosiahnutia istej výchovno-vzdelávacej dohody, súladu v systéme výchovy a vzdelávania:

„Dohoda vo výchove, ktorá sa dáva v rodine, v škole, doma, v kultúre je nefungujúca... veľmi narušená a nedá sa vykorigovať. Narušená výchovná dohoda znamená, že ako spoločnosť, tak i rodina a rôzne inštitúcie delegujú výchovu na vzdelávacích pracovníkov, učiteľov, ktorí – väčšinou zle platení – majú na pleciach túto zodpovednosť a v prípade, že nedosiahnu výsledok, sú pranierovaní. Ale nikto nepranieruje tie rôzne inštitúcie, ktoré sa vzdali vzdelávacej dohody, delegovali ju na profesionalitu učiteľov. Vzdávam hold učiteľom, ktorí sa ocitli s týmto horúcim zemiakom v rukách: kiež by mali odvahu ísť dopredu.

Sieť Škôl stretnutia chce nejakým spôsobom obnoviť úsilie všetkých o výchovu, chce prinavrátiť harmóniu výchovnej dohody, pretože len vtedy, ak sa všetci, ktorí sme zodpovední za výchovu našich chlapcov a dievčat zosúladíme, bude sa môcť výchova zmeniť. Preto sa Školy stretnutia (Scholas occurrentes) pokúšajú cez kultúru, šport a vedu nachádzať mosty. Vychádzajú smerom k tým, čo sú vzdialení. A dnes sa tešíme tejto interakcii všetkých kontinentov, tomuto vzájomnému porozumeniu.

A ďalej, to, o čo Školám stretnutia ide, je dosiahnutie harmónie vo výchove a vzdelávaní jednotlivej osoby, chlapca, dievčaťa, mladého človeka, študenta. Nehľadať iba informácie, reč hlavy, to nestačí. Scholas occurrentes chce harmonizovať reč hlavy s rečou srdca a rečou rúk. Aby osoba, chlapec, dievča, mladý človek uvažoval nad tým, čo cíti a čo robí. Preciťoval to, na čo myslí a čo robí. Robil to, čo cíti a čo si myslí. Táto harmónia v samotnej osobe - v študentovi - je univerzálnou harmóniou, ak vzdelávacia dohoda je prijatá všetkými. Vyvedie nás z tejto krízy civilizácie, ktorú zakusujeme, keď urobíme ten krok vpred, ktorý si samotná civilizácia od nás vyžaduje.“

Svätý Otec ďalej poukázal na kultúrny a historický kontext, ktorý tvorí fundament pre univerzalitu a harmóniu, napĺňa zmyslom pojomy národ a vlasť. Ako príklady uviedol význam diela Danteho pre talianske prostredie a z argentínskeho prostredia zase spomenul poému Martín Fierro od Josého Hernándeza, významného autora z 19. storočia. Ďalej vymenoval, o čo sa v tejto perspektíve treba usilovať:

„Vrátiť sa ku kultúrnym prvkom, ktoré nám dali zmysel, ktoré nám dali prvú jednotu národnej kultúry národov. Obnoviť - v každej krajine - to, čo je najviac naše, aby sme sa o to delili s ostatnými a zosúladili sa ešte viac. Toto znamená vychovávať ku kultúre.

Okrem toho si to žiada hľadať to, čo je základom osoby, zdravie, hravé schopnosti, tvorivé schopnosti v hre. Kniha Múdrosti hovorí, že Boh sa hral, Božia Múdrosť sa hrala. Nanovo objaviť hru ako výchovný postup, ako výchovnú metódu.Takže výchova nie je len informácia, je kreativitou v hre. Je tu tento hravý rozmer, ktorý napomáha rastu v kreativite a spolupráci.

Napokon hľadať v každom z nás, v našich národoch krásu; tú krásu, ktorá sa ukrýva v našom umení, v našej hudbe, v našom maliarstve, v našom sochárstve, v našej literatúre. Krásno. Viesť ku kráse, pretože harmónia hovorí o kráse a nemôžeme dosiahnuť harmóniu výchovného systému, ak nemáme toto vnímanie krásy.“

Na záver pápež František všetkým ešte raz poďakoval slovami: „Tí, čo z tohto všetkého získavajú, sú mladí. Ďakujem vám teda za to, čo robíte pre budúcnosť, pretože povedeť «mládež» znamená povedať «budúcnosť».“

Téma tohto v poradí už 4. svetového kongresu Škôl stretnutia, ktorý prebiehal vo Vatikáne od 2. do 5. februára znela „Zodpovednosť všetkých pri výchove ku kultúre stretnutia“. V rámci kongresu sa v stredu 4. februára v Aule Pavla VI. konal Medzináboženský festival za pokoj, zatiaľ čo v Marconiho sále v sídle Vatikánskeho rozhlasu bol predstavený nový projekt „Scholas.Lab“.

Konkrétne aplikovanie kultúry stretnutia je prioritou Škôl stretnutia. V ich sieti je aktuálne 400-tisíc štátnych alebo cirkevných škôl na piatich kontinentoch, spojených prostredníctvom športu, vedy a techniky. Školy tohto typu budujú mosty medzi mladými ľuďmi všetkých vyznaní a národov výchovou k pokoju a bratstvu. Nový projekt Scholas Labs je program, ktorý bude odmeňovať inovatívne projekty na zlepšenie vzdelávania prostredníctvom technológie a vytvárania mostov medzi školami vo svete. Jedným z nich je projekt, ktorého cieľom je vytvorenie on-line priestoru pre zdieľanie problémov medzi študentmi, pre podporenie ich úsilia v sociálnej, občianskej a politickej oblasti. -jk, jb-