Svätý Otec poľnohospodárom: Znovuobjaviť lásku k zemi ako „matke“

Vatikán 31. januára – Svätý Otec sa stretol s členmi združenia poľnohospodárov. Dnes v Klementínskej sále prijal 200 členov konfederácie Coldiretti, združujúcej v Taliansku podnikateľov, ktorí priamo pracujú v poľnohospodárskej výrobe, pri príležitosti 70. výročia vzniku organizácie.

„Pomenovanie «priami pestovatelia», odkazuje na slovo «pestovať, obrábať, kultivovať», čo je typicky ľudskou a základnou aktivitou. Práca poľnohospodárov v sebe zahŕňa prijímanie vzácneho daru zeme, ktorý je nám daný od Boha, no zároveň aj jeho zveľaďovanie v rámci rovnako vzácnej činnosti mužov a žien povolaných smelo a kreatívne odpovedať na odveké poslanie zverené človeku – kultivovať a chrániť zem (porov. Gn 2,15). Sloveso «kutivovať, obrábať» pripomína starostlivosť, ktorú poľnohospodár venuje zemi, aby priniesla úžitok a aby ten bol prerozdelený: koľko len nadšenia, koľko pozornosti, a obetavosti toto všetko zahŕňa! Tvorí sa tak rodinný vzťah a zem sa stáva «sestrou» zemou.

Skutočne niet ľudstva bez obrábania zeme. Dobrý život neexistuje bez jedla, ktoré sa zem produkuje pre mužov a ženy každého kontinentu. Poľnohospodárstvo teda poukazuje na centrálnu rolu, aká mu prináleží.

Dielo tých, čo obrábajú zem venujúc štedro svoj čas a energiu, sa ukazuje ako skutočné povolanie. Zasluhuje si byť uznané a adekvátne ohodnotené, aj prostredníctvom konkrétnych ekonomických a politických rozhodnutí.“

Podľa slov Svätého Otca ide o odstránenie prekážok, ktoré znevýhodňujú túto činnosť a zároveň ju robia málo príťažlivou pre mladé generácie. Spomenul tiež rozšírený problém ukrajovania z poľnohospodárskej pôdy jej využívaním na iné, rentabilnejšie účely: „Aj tu vládne bôžik peňazí! Je to ako s osobami, ktoré nemajú cit, ktoré predávajú rodinu a predajú aj matku - a tu ide o pokušenie predať matku zem.“

Ako povedal pápež František, poľnohospodárska činnosť úzko súvisí s neustále aktuálnym problémom chudoby a hladu:

„Druhý vatikánsky koncil nám pripomenul univerzálne určenie dobier zeme (porov. Gaudium et spes, 69), no v skutočnosti dominantný ekonomický systém mnohých vyraďuje z toho, aby tieto dobrá spravodlivo užívali. Absolutizovanie trhových pravidiel, kultúra vyraďovania a plytvania, ktorá má v prípade jedla neprijateľné proporcie, spoločne s inými faktormi spôsobuje biedu a utrpenie mnohých rodín. Treba preto do hĺbky prehodnotiť systém produkcie a distribúcie potravín. Ako nás to učili naši starí rodičia, s chlebom sa nezahráva! Pamätám si, ako dieťa, keď spadol chlieb, učili nás vziať ho, pobozkať ho a položiť ho znovu na stôl. Chlieb je istým spôsobom súčasťou posvätnosti ľudského života a preto sa s ním nemôže zaobchádzať len ako s tovarom (porov. Evangelii gaudium, 52-60).

Kniha Genezis v druhej kapitole a pätnástom verši hovorí o povolaní človeka nielen k obrábaniu zeme, ale tiež k jej ochrane. Tieto dve veci sú napokon úzko prepojené: každý poľnohospodár dobre vie, ako sa sťažilo obrábanie pôdy v dobe zrýchlených klimatických zmien a čoraz rozšírenejších extrémnych meteorologických javov. Ako pokračovať v produkcii dobrých potravín pre život všetkých, keď je v riziku klimatická stabilita, keď ovzdušie, voda a pôda prichádzajú kvôli znečisteniu o svoju čistotu? Skutočne si uvedomujeme dôležitosť precíznej činnosti pre ochranu stvorenstva; je naozaj ugentné, aby národy dokázali spolupracovať kvôli tomuto fundamentálnemu cieľu.

Výzvou je: ako uskutočniť poľnohospodárstvo s nízkym dopadom na životné prostredie? Ako to urobiť, aby naše obrábanie zeme bolo zároveň aj chránením? Len takto na nej budú môcť budúce generácie pokračovať žiť a obrábať ju.

Zoči-voči týmto otázkam by som chcel vysloviť jedno pozvanie a jeden návrh. Pozvaním je: znovuobjaviť lásku k zemi ako «matke» – povedal by sv. František – z ktorej sme vzišli a do ktorej sme neustále povolaní vrátiť sa. A odtiaľto prichádza aj návrh: chrániť, opatrovať zem, uzatvárajúc s ňou zmluvu, aby mohla pokračovať byť, ako to chce Boh, zdrojom života pre celú ľudskú rodinu. Toto ide proti tendencii vykorisťovať zem ako keby bola vecou bez vzťahu s nami, ako keby viac nebola matkou, a potom ju nechať zoslabnúť a opustiť ju, lebo už na nič neslúži.“

Pápež hovoril o sociálnom poľnohospodárstve s ľudskou tvárou, spočívajúcom v pevnom a vitálnom vzťahu medzi človekom a zemou: „Zem nám dáva plody, no zem má pre nás aj ďalšiu vlastnosť: chráni naše zdravie, zem je sestrou a starostlivou matkou, ktorá lieči a hojí.“

Svätý Otec tiež spomenul, že vďaka etickej motivácii konfederácie Coldiretti, ktorou je katolícka sociálna náuka, sa jej poslanie približuje k poslaniu Cirkvi. Pápež František vo svojom príhovore pozdravil aj cirkevných poradcov, ktorí pôsobia v rámci spomínanej poľnohospodárskej konfederácie na národnej i regionálnej úrovni a sú podľa jeho slov „znakom osobitnej pozornosti“, ktorú Cirkev venuje poľnohospodárom. -zk-