Posolstvo Svätého Otca na Svetový deň chorých 2015
Prinášame plné znenie Posolstva Svätého Otca na 23. svetový deň chorých, ktorý Cirkev
každoročne slávi 11. februára – v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej.
(Preklad: KBS)
Posolstvo Svätého Otca Františka na 23. svetový deň
chorých 2015
Sapientia cordis
„Očami som bol pre
slepého a nohami pre chromého“ (Jób 29,15)
Drahí bratia a sestry,
pri
príležitosti 23. svetového dňa chorých, ktorý zaviedol sv. Ján Pavol II., sa obraciam
na všetkých vás, ktorí nesiete ťarchu choroby a rôznym spôsobom ste spojení s Kristovým
trpiacim telom, a tiež na vás, profesionáli a dobrovoľníci v oblasti zdravotníctva.
Tohoročná téma nás pozýva rozjímať o slovách z Knihy Jób: „Očami som bol
pre slepéhoa nohami pre chromého“ (29,15). Mám v úmysle toto rozjímanie
robiť z perspektívy sapientiacordis, múdrosti srdca.
1. Takáto
„múdrosť“ nie je teoretickým, abstraktným poznaním, teda plodom uvažovania. Skôr ju
možno opísať tak ako Jakub, ktorý vo svojom liste hovorí, že „je predovšetkýmcudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia,
nepochybujúca a bez pretvárky“ (Jak 3,17). Ide tu o postoj vliaty Duchom Svätým
do mysli a srdca toho, kto sa dokáže otvoriť utrpeniu bratov a spoznať v nich Boží
obraz. Osvojme si preto vzývanie žalmu: „A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme
našli múdrosť srdca“ (Ž 90,12). Plody Svetového dňa chorých možno stručne predstaviť
ako súčasť tejto sapientia cordis, ktorá je Božím darom.
2. Múdrosťou
srdca je slúžiť blížnym. Jóbove slová „očami som bol pre slepého a nohami
pre chromého“ poukazujú na službu, ktorú tento spravodlivý človek, tešiaci sa
istej autoritea zastávajúci čestné miesto medzi starejšími mesta, preukazoval
núdznym. Jeho morálnaveľkosť sa prejavila v službe chudobnému, ktorý prosil
o pomoc, a tiež v starostlivostio sirotu a vdovu (v. 12 – 13).
Koľkí
kresťania svedčia aj dnes – nie slovami, ale svojím životom zakoreneným v opravdivej
viere – o tom, že sú „očami pre slepého“ a „nohami pre chromého“! Sú nablízku chorým,
ktorí potrebujú stálu opateru, pomoc pri umývaní, obliekaní, jedení. Táto služba,
zvlášť ak trvá dlhý čas, sa môže stať únavnou a ťaživou. Je relatívne ľahké slúžiť
niekoľko dní, no je ťažké starať sa o nejakého človeka mesiace či dokonca roky, hoci
už nie je schopný ani sa poďakovať. A predsa, aká je to dôležitá cesta posväcovania!
V takých chvíľach sa možno zvlášť spoliehať na Pánovu blízkosť a tiež tým možno osobitným
spôsobom podporiť poslanie Cirkvi.
3. Múdrosťou srdca je byť s blížnym.
Čas strávený po boku chorého je svätý čas. Je oslavou Boha, ktorý nás formuje na obraz
svojho Syna, ktorý „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiťa položiť svoj
život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Ježiš sám povedal: „Ja som medzivami ako ten, čo obsluhuje“ (Lk 22,27). So živou vierou prosme Ducha Svätého,
aby nám dal milosť pochopiť hodnotu tohto, často tichého sprevádzania, pri ktorom
venujeme svoj čas sestrám a bratom, ktorí sa vďaka našej blízkosti a nášmu súcitu
cítia viac milovaní a posilnení. Na druhej strane aké veľké klamstvo sa skrýva za
istými vyjadreniami, ktoré tak nástoja na „kvalite života“, že ľudí vedú k presvedčeniu,
že chorobou vážne postihnuté životy už nie sú hodné žitia!
4. Múdrosťou
srdca je vychádzať zo seba smerom k blížnym. Náš svet často zabúda na osobitnú
hodnotu času stráveného pri lôžku chorého, pretože sme postihnutí náhlením, horúčkovitou
činnosťou, produkovaním, a zabúdame na rozmer nezištnej obetavosti, starostlivosti
o druhého a zodpovednosti za druhého. V pozadí tohto postoja je často vlažná viera,
ktorá zabudla na tieto Pánove slová: „... mne ste [to] urobili“ (Mt25,40).
Preto
by som ešte raz chcel pripomenúť „absolútnu prioritu ,vychádzania zo seba smerom k
bratovi‘ ako jedno z dvoch hlavných prikázaní, na ktorých sú založené všetky morálne
normy, a ako jasný znak rozlišovania na púti duchovného rastu – v odpovedi na úplne
nezištný dar Boha“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 179). Zo samotnej
misionárskej povahy Cirkvi vyplýva „účinná láska k blížnemu; súcit, ktorý chápe, pomáha
a podporuje“ (tamže).
5. Múdrosťou srdca je byť solidárny
s blížnym bez toho, aby sme ho odsudzovali. Láska potrebuje čas. Čas na liečenie
chorých a čas na ich navštevovanie. Čas strávený pri nich, ako to robili Jóbovi priatelia:
„Potom si posadali na zem vedľa neho a zostali tak sedem dnía sedem nocí.
Nikto ho slovom neoslovil, lebo boli zarazení pohľadom na takú veľkúbolesť“
(Jób2,13). Jóbovi priatelia ho však vnútri skryto odsudzovali: mysleli
si, že jeho nešťastie je Božím trestom za nejakú jeho vinu. Pravá láska je však, naopak,
spoluúčasťou, ktorá nesúdi a ktorá nechce druhého naprávať; je slobodná od akejkoľvek
falošnej pokory, ktorá v hĺbke túži po pochvale a samoľúbo sa teší z vykonaného dobra.
Jóbova
skúsenosť nachádza svoju skutočnú odpoveď až v Ježišovom kríži, kde sa uskutočnil
najvyšší, absolútne nezištný a milosrdný akt solidarity Boha s nami. A táto odpoveď
lásky na drámu ľudskej bolesti, osobitne bolesti nevinného, ostane navždy vtlačená
do tela zmŕtvychvstalého Krista, do jeho oslávených rán, ktoré sú pre vieru pohoršením,
ale zároveň sú aj potvrdením viery (porov. homília počas svätorečenia Jána XXIII.
a Jána Pavla II., 27. apríla 2014).
Aj keď choroba, samota a nemohúcnosť
prevládnu nad činorodým životom služby, skúsenosť bolesti sa môže stať privilegovaným
miestom na sprostredkovanie milosti a zdrojom na nadobudnutie a posilnenie sapientia
cordis. Chápeme teda, prečo sa Jób na konci toho, čo zažil, môže obrátiť k Bohu
so slovami: „Dosiaľ som ťa poznal iba z počutia, ale teraz ťavidím na vlastné
oči“ (42, 5). Aj ľudia ponorení do tajomstva utrpenia a bolesti, ktoré prijímajú
vo viere, sa môžu stať živými svedkami viery, ktorá umožňuje objať aj utrpenie, hoci
ho človek vlastným rozumom nie je schopný pochopiť do hĺbky.
6. Zverujem tento
Svetový deň chorých pod materskú ochranu Márie, ktorá do svojho lona prijala a porodila
vtelenú Múdrosť, Ježiša Krista, nášho Pána.
Ó, Mária, Sídlo múdrosti, prihováraj
sa ako naša Matka za všetkých chorých i za tých, ktorí sa o nich starajú. Daj, aby
sme v službe trpiacim blížnym a cez vlastnú skúsenosť utrpenia mohli prijať a rozvinúť
pravú múdrosť srdca.
K tejto vrúcnej prosbe za vás všetkých pripájam aj svoje
apoštolské požehnanie.
Vo Vatikáne 3. decembra 2014, na spomienku sv. Františka
Xaverského
František
(Z talianskeho originálu Messaggio
del Santo Padre Francesco per la XXIII Giornata Mondiale del Malato 2015 preložila
Mária Spišiaková)