Audiencia pápeža Františka po návrate z Ázie: Dieťa nie je príčinou chudoby
Vatikán 21. januára – Pri dnešnej generálnej audiencii pápež František zhrnul svoju
práve ukončenú apoštolskú cestu do Ázie. Medzi hlavnými momentmi na Srí Lanke a Filipínach
menoval kanonizáciu sv. Jozefa Vaza a stretnutie s postihnutými tajfúnom. Cesta, charakterizovaná
stretnutiami s „oceánmi“ ľudí, podľa Svätého Otca splnila svoj zámer a upevnila miestne
cirkevné spoločenstvá vo viere a v misijnom duchu, prispela k medzináboženskému dialógu,
budovaniu jednoty a rozvoju spoločnosti, ktorého hlavnými nositeľmi sú rodiny a mládež.
„Zdravé rodiny sú zásadne dôležité pre život spoločnosti“, zdôraznil Svätý
Otec, keď sa pri hodnotení cesty podelil so svojou „útechou a nádejou pri pohľade
na toľké početné rodiny, ktoré prijímajú dieťa ako Boží dar.“ Podotkol, že napriek
zjednodušujúcej mienke niektorých, príčinou chudoby nie sú mnohodetné rodiny, ale
v prvom rade ekonomický systém, ktorý nie je zacielený na človeka, ale na peniaze.
Pri
audiencii, ktorá sa konala v Aule Pavla VI. Svätý Otec povzbudil Cirkev k modlitbe
za jednotu kresťanov, ktorej je venovaný týždeň od 18. do 25. januára s témou „Daj
sa mi napiť!“ (Jn 4,7). V závere vyzval k modlitbe za trpiacich kresťanov v africkom
Nigeri, ktorí sa stali obeťami násilností sfanatizovaných moslimov v reakcii na karikatúry
publikované francúzskym satiristickým časopisom. Počas generálnej audiencie sa Svätý
Otec stretol aj s prezidentkou Kosovskej republiky Atifete Jahjagaovou.-jb-
Plné
znenie príhovoru Svätého Otca:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes
sa pristavím pri apoštolskej ceste na Srí Lanku a Filipíny, ktorú som vykonal minulý
týždeň. Po návšteve Kórey pred niekoľkými mesiacmi som sa opäť vybral do Ázie, svetadielu
bohatých kutúrnych a duchovných tradícií. Cesta bola predovšetkým radostným stretnutím
s cirkevnými spoločenstvami, ktoré v tých krajinách vydávajú svedectvo o Kristovi.
Povzbudil som ich vo viere a v misionárskosti. Navždy si v srdci zachovám spomienku
na slávnostné prijatie zo strany zástupov - v niektorých prípadoch ich bol priam oceán
- ktoré sprevádzalo významné momenty tejto cesty. Okrem toho som povzbudzoval k medzináboženskému
dialógu v službe pokoja, ako aj napredovanie týchto národov v ústrety jednote a spoločenskému
rozvoju, s osobitným prispením rodín a mládeže.
Vrcholným momentom mojej
návštevy na Srí Lanke bola kanonizácia veľkého misionára Jozefa Vaza. Tento svätý
kňaz vysluhoval často potajme sviatosti veriacim, no bez rozdielu pomáhal všetkým
núdznym z každého náboženstva a spoločenského postavenia. Jeho príklad svätosti a
lásky k blížnemu naďalej inšpiruje Cirkev na Srí Lanke v jej apoštoláte dobročinnej
lásky a vzdelávania. Ukázal som Jozefa Vaza ako vzor pre všetkých kresťanov, ktorí
sú dnes povolaní predkladať spásnu pravdu evanjelia v mnohonáboženskom kontexte, s
rešpektom voči ostatným, s vytrvalosťou a pokorou.
Srí Lanka je krajina
s veľkou prírodnou krásou, a jej ľud sa snaží znovuvybudovať jednotu po dlhom a dramatickom
občianskom konflikte. Počas môjho stretnutia s občianskymi predstaviteľmi som zdôraznil
dôležitosť dialógu, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, úsilia o zapojenie všetkých
do nachádzania zodpovedajúcich riešení vzhľadom na zmierenie a spoločné dobro.
Rozličné
náboženstvá majú v tejto súvislosti zohrať význačnú úlohu. Moje stretnutie s náboženskými
predstaviteľmi bolo potvrdením dobrých vzťahov, ktoré už jestvujú medzi rôznymi spoločenstvami.
V tomto kontexte som chcel posmeliť spoluprácu, ktorá už prebieha medzi nasledovníkmi
rozličných náboženských tradícií, a tiež preto, aby bolo možné uzdraviť balzamom odpustenia
tých, ktorí sú nesú následky utrpení posledných rokov. Téma zmierenia charakterizovala
aj moju návštevu vo svätyni Našej Panej z Madhu, veľmi uctievanej tamilským i sinhálskym
obyvateľstvom, a je cieľom pútí členov iných náboženstiev. Na tom posvätnom mieste
sme prosili Máriu, našu Matku, aby vyprosila pre celý srílanský ľud dar jednoty a
pokoja.
Zo Srí Lanky som obratom odcestoval na Filipíny, kde sa Cirkev
pripravuje sláviť päťsté výročiepríchoduevanjelia. Ide o najviac katolícku
krajinu Ázie a filipínsky ľud je dobre známy svojou hlbokou vierou, nábožnosťou a
entuziazmom aj v zahraničí. Počas môjho stretnutia s predstaviteľmi krajiny, ako aj
počas chvíľ modlitby a záverečnej sv. omše, na ktorej bol prítomný ohromný zástup,
som zdôraznil neprestajnú plodnosť evanjelia a jeho schopnosť inšpirovať spoločnosť
hodnú človeka, v ktorej je miesto pre dôstojnosť každého i pre túžby filipínskeho
ľudu.
Prvoradým účelom návštevy a motívom, pre ktorý som sa rozhodol ísť na
Filipíny – bol to najdôležitejší dôvod –, bolo vyjadriť moju blízkosť bratom a sestrám,
ktorých zasiahol ničivý tajfún Jolanda. Dopravil som sa do Taclobanu, do najviac postihnutej
oblasti, kde som ocenil vieru a schopnosť filipínskeho ľudu znovu sa vzchopiť. V Taclobane,
žiaľ, nepriaznivé poveternostné podmienky spôsobili stratu života ďalšej nevinnej
obete: mladej dobrovoľníčky Kristel, ktorú zavalila a usmrtila vetrom strhnutá časť
lešenia. Ďakoval som taktiež všetkým, ktorí z každej strany sveta odpovedali na ich
potreby veľkorysým prísunom pomoci. Moc Božej lásky, ktorá sa zjavila v tajomstve
kríža, bola viditeľná v duchu solidarity prejavenej mnohorakými skutkami dobročinnosti
a obetami počas tých temných dní.
Stretnutia s rodinami a mladými v Manile
boli význačnými chvíľami návštevy Filipín. Zdravé rodiny sú podstatné pre život spoločnosti.
Vidieť toľko početných rodín, ktoré prijímajú deti ako ozajstný Boží dar, prináša
útechu a nádej. Oni vedia, že každé dieťa je požehnaním. Počul som niektorých, ktorí
vravia, že početné rodiny a narodenie mnohých detí patrí medzi príčiny chudoby. Zdá
sa mi, že je to povrchný názor. Môžem povedať, a môžeme to povedať všetci, že hlavným
dôvodom chudoby je taký ekonomický systém, ktorý odstránil zo svojho stredu človeka
a vložil tam peniaze; ekonomický systém, ktorý vyraďuje, neustále vyraďuje: vyraďuje
deti, starých, mladých, nezamestnaných... a vytvára kultúru skartovania, ktorú prežívame.
Zvykli sme si na to, že hľadíme na vyradené osoby. A toto je hlavný dôvod
chudoby, a nie početné rodiny. Odvolajúc sa na postavu sv. Jozefa, ktorý chránil život
„svätého dieťaťa“, veľmi uctievaného v tej krajine, som pripomenul, že je potrebné
chrániť rodiny, ktoré čelia rozličným ohrozeniam, aby tak mohli svedčiť o kráse rodiny
v Božom pláne. Taktiež treba brániť rodiny pred novými ideologickými kolonizáciami,
ktoré útočia na ich identitu a poslanie.
Bolo pre mňa potešením pobudnúť s
filipínskou mládežou, počúvať o ich nádejach a obavách. Chcel som im ponúknuť moje
povzbudenie do ich snáh o prispenie k obnove spoločnosti, zvlášť prostredníctvom služby
chudobným a ochrany životného prostredia. Starostlivosť o chudobných je základným
prvkom nášho života a kresťanského svedectva – aj na to som upozorňoval počas návštevy.
Toho súčasťou je odmietanie akejkoľvek podoby korupcie, pretože korupcia okráda chudobných.
Vyžaduje si to kultúru poctivosti.
Ďakujem Pánovi za túto pastoračnú návštevu
na Srí Lanke a Filipínach. Prosím ho, aby vždy žehnal tieto dve krajiny a upevňoval
vernosť kresťanov evanjeliovému posolstvu o našom vykúpení, zmierení a spoločenstve
s Kristom. Ďakujem.