Dialóg pápeža Františka s mladými na univerzite v Manile
Vatikán/Filipíny 18. januára - Prinášame slová Svätého Otca Františka, ktoré predniesol
pri stretnutí s mladými 18. januára v Manile na pôde Univerzity sv. Tomáša. Svätý
Otec tento spontánny príhovor predniesol po odznení troch svedectiev mladých
ľudí a po biblických čítaniach v rámci liturgie slova. Text svedectiev je pripojený
nižšie.
Pápež František najprv v angličtine prítomných
mladých poprosil o dovolenie hovoriť vo svojej rodnej španielčine: „Keď
hovorím spontánne, robím to v španielčine, pretože neovládam anglický jazyk. Môžem
tak urobiť?“ Z úst mladých zborovo zaznel oduševnený súhlas. „Veľmi pekne vám
ďakujem. Toto je páter Marc, dobrý tlmočník!“ Svätý Otec pokračoval:
„Najprv
jedna smutná správa. Včera, keď sa práve začínala svätá omša, sa zrútila časť lešenia
a zasiahla mladú ženu, ktorá tam pracovala, a zomrela. Jej meno je Kristel. Pracovala
ako dobrovoľníčka pri organizácii omše, mala 27 rokov. Bola mladá, ako ste vy. Pracovala
pre asociáciu s názvom Catholic Relief Services, bola dobrovoľníčka. Chcel
by som, aby ste jej vy všetci, jej rovesníci, venovali minútu ticha a potom sa budeme
modliť k našej Matke v nebi. Modlime sa. (Zdravas Mária)
Modlime sa
aj za jej otca a matku. Bola jedinou dcérou. Jej mama sa vracia z Hongkongu a otec
ju išiel čakať do Manily. (Otče náš)
Ďakujem osobitne mladým, ktorí
predniesli svoje svedectvá: Junovi, Leandrovi Santosovi II. a Rikkimu. Ďakujem.
Je
tu len malé zastúpenie žien medzi vami. Veľmi malé. Ženy nám majú veľa čo povedať
v dnešnej spoločnosti. Niekedy sme príliš „mačistickí“ a nedávame priestor ženám.
Ale ženy sú schopné vidieť veci inými očami v porovnaní s nami mužmi. Ženy sú schopné
klásť otázky, ktoré muži nie sú schopní pochopiť. Dávajte pozor. Ona (Taziel) dnes
položila jedinú otázku, na ktorú niet odpovede. A keďže nebola schopná vyjadriť to
slovami, urobila to slzami. Takže, keď nabudúce príde pápež do Manily, urobte niečo
pre to, aby tu bolo medzi vami viac žien. (aplauz)
Ďakujem Junovi,
ktorý sa vyjadril s veľkou odvahou. Ako som už povedal, na jadro tvojej otázky takmer
niet odpovede. Až keď aj my budeme schopní plakať pre veci, o ktorých si hovorila,
až vtedy budeme pripravení na túto otázku odpovedať. Veľká otázka pre všetkých: Prečo
trpia deti? Keď bude srdce ochotné klásť si otázky a plakať, potom budeme schopní
niečo pochopiť. Existuje „svetský“ súcit, ktorý nepomôže. Ty si o tom niečo povedal.
Súcit, ktorý nanajvýš spočíva v strčení ruky do vrecka a hodení mince. Keby Kristus
mal tento druh súcitu, bol by to jednoduchý ťah, uzdravil by troch alebo štyroch ľudí
a vráti by sa k Otcovi. Až keď Kristus plakal a bol schopný plakať, pochopil to, čo
sa deje v našich životoch.
Drahí chlapci a dievčatá, v dnešnom svete chýba
schopnosť plakať. Plačú marginalizovaní, plačú tí, čo sú ponechaní bokom, tí, ktorými
sa pohrdlo, ale tí, ktorí majú život bez zvláštnej núdze, nevedia plakať. Niektoré
skutočnosti života dokážu vidieť iba oči prečistené slzami. Tak pozývam každého z
vás pýtať sa: Naučil som sa plakať, keď vidím dieťa, ktoré je hladné, drogou omámené
dieťa na ulici, dieťa, ktoré nemá žiadny domov, opustené dieťa, týrané dieťa, dieťa
zneužívané, dieťa držaného spoločnosťou ako otroka?
Alebo je to plač z rozmaru,
keď niekto plače preto, že by chcel mať niečo naviac? Toto je prvá vec, ktorú som
vám chcel povedať. Učme sa plakať. Ako nám to ona dnes ukázala. Nesmieme zabudnúť
na toto svedectvo. Zásadnú otázku, prečo deti trpia, ona predložila s plačom. A odpoveď,
ktorú dnes dávame, je: naučme sa plakať.
Ježiš v evanjeliu plakal, plakal kvôli
mŕtvemu priateľovi, plakal vo svojom srdci kvôli tej rodine, ktorá stratila svoju
dcéru, rozplakal sa v srdci, keď videl chudobnú vdovu, ktorá musela pochovať svojho
syna, ale predovšetkým plakal vo svojom srdci a bol pohnutý súcitom, keď videl veľké
množstvo ľudí bez pastiera. Ak sa nenaučíte plakať, nemôžete byť dobrými kresťanmi.
Toto je výzva. Jun nám dnes dal túto výzvu. Keď sa nás pýtajú, prečo deti trpia, prečo
sa stane tá alebo oná tragédia v živote, našou odpoveďou je buď ticho, alebo slovo,
ktoré vychádza zo sĺz. Buďte odvážni. Nebojte sa plakať.
A potom to bol Leandro
Santos II. Aj on položil otázky, týkali sa sveta informácií. V súčasnej dobe s toľkými
prostriedkami komunikácie sme vždy hyperinformovaní. Je to zlé? Nie nevyhnutne. Dobre,
môže to byť užitočné. Ale ideme do nebezpečenstva, že budeme žiť hromadením informácií.
Máme premnohé informácie, ale nevieme, ako ich používať. Vrháme sa do rizika, že sa
staneme v mladom veku „múzeom“, budeme mať všetko, ale nebudeme vedieť, čo s tým robiť.
Nepotrebujeme mladých, ktorí sú „múzeom“, ale mladých, ktorí sú múdri. Môžete sa ma
pýtať: Otče, ako sa stať múdrymi? To je ďalšia výzva. Výzva lásky. Čo je najdôležitejším
predmetom, ktorý sa treba naučiť na univerzite? A čo je najdôležitejšou lekciou, ktorú
sa musíte naučiť v živote? Naučiť sa milovať! A toto je veľká výzva života, naučiť
sa milovať. Nie iba hromadiť informácie, bez toho, aby sme vedeli, čo s nimi robiť.
Iba skrze lásku budú tieto informácie plodné.
Preto nám evanjelium ponúka
jednoduchú cestu. Používať tri jazyky: jazyk mysle, jazyk srdca a jazyk rúk. A všetky
tri jazyky máme používať harmonicky: to, o čom premýšľaš, to srdcom preciťuješ a konáš
to. Informácia, ktorú dostávame, musí zostúpiť do srdca a premeniť sa v niečo konkrétne.
A to harmonickým spôsobom: premýšľať o tom, čo cítim a čo konám. Preciťovať to, čo
myslím a čo robím, a konať to, čo myslím a čo cítim. Tieto tri jazyky. Odvážite sa
to nahlas zopakovať? Myslieť, cítiť, konať. (mladí opakujú)
Pravá láska
je milovať a nechať sa milovať. Je ťažšie nechať sa milovať než milovať. Preto je
také ťažké dospieť k dokonalej láske Boha. Pretože ho môžeme milovať, ale dôležité
je, aby sme sa nechali milovať ním. Pravá láska je otvoriť sa láske, ktorá prichádza
ako prvá, a ktorá v nás vyvoláva prekvapenie. Ak máš iba kompletné informácie, nemáš
prístup k prekvapeniu. Láska ťa však postaví pred prekvapenia, pretože predpokladá
dialóg medzi dvoma. Medzi tým, kto miluje, a tým, kto je milovaný. A my hovoríme,
že Boh je Bohom prekvapení, pretože nás vždy miloval ako prvý a očakáva nás s pripraveným
prekvapením. Boh nás prekvapuje. Dovoľme Bohu, aby nás prekvapoval. A nedržme sa mentality
počítača, ktorý nám vnucuje dojem, že vieme všetko. Ako je to? Počítač má v momente
všetky odpovede, ale žiadne prekvapenie. Vo výzve lásky sa Boh prejavuje skrze prekvapenia.
Spomeňme si na svätého Matúša. Bol to dobrý obchodník, no zrádzal svoju vlasť, pretože
od svojich židovských spoluobčanov vyberal dane pre Rimanov. Mal plno peňazí a vyberal
tieto poplatky. Ježiš, kráča okolo, pozrie na neho a hovorí mu: Nasleduj ma! Matúš
tomu nemohol uveriť. Ak máte možnosť, choďte si pozrieť obraz namaľovaný Caravaggiom
o tejto epizóde. Ježiš ho povoláva a tí, čo sú okolo hovoria: tento tu?! Veď je to
zradca bez hanby!
No prekvapenie plynúce z objavu, že je milovaný, nad ním
zvíťazilo a nasledoval Ježiša. V to ráno, keď sa Matúš lúčil so svoju manželkou, nikdy
by si nepomyslel, že sa vráti bez peňazí, aby urýchlene povedal svojej žene, aby pripravila
hostinu. Hostinu pre toho, kto ho miloval ako prvý. Toho, kto ho prekvapil niečím
oveľa dôležitejším, než bolo všetko jeho bohatstvo. Nechajte sa Bohom prekvapiť! Nemajte
strach z prekvapení, ktoré hýbu pôdou pod nohami, ktoré nás robia neistými, no vedú
nás správnou cestou. Pravá láska ťa vedie k tomu, aby si sa obetoval, strávil sa
až do tej miery, že zostaneš s prázdnymi rukami. Pomyslime na svätého Františka, opustil
všetko, zomrel s prázdnymi rukami, no zato s plným srdcom.
Ste za? Nebuďte
mladými z múzea, ale múdrymi mladými. Aby ste boli múdrymi, používajte tri jazyky:
dobre myslieť, dobre cítiť a dobre konať. Aby ste boli múdrymi, nechajte sa prekvapovať
Božou láskou, choďte a nasadzujte svoj život. Vďaka za tvoje svedectvo!
A ten,
kto prišiel s dobrým plánom, aby nám ukázal, ako môžeme v živote kráčať, bol Rikky.
Rozprával o všetkých tých aktivitách, o všetkom tom, čo urobili, čo mohli urobiť.
Vďaka Rikky. Vďaka za to, čo ste spoločne s tvojimi spoločníkmi urobili. No chcel
by som sa ťa opýtať: ty a tvoji priatelia ste šli dávať, dávať, dávať, pomáhať, no
necháte sa aj obdarovať? Odpovedzte vo vašom srdci. V evanjeliu, ktoré sme nedávno
počuli, je jedna veta, ktorá je podľa mňa najdôležitejšou zo všetkých. Evanjelium
hovorí, že Ježiš sa na mladého zahľadel a miloval ho. Keď niekto vidí skupinu Rikkyho
a jeho spoločníkov, veľmi ich miluje, lebo robia veľmi dobré veci. No najdôležitejšia
veta, ktorú Ježiš vyslovuje, znie: chýba ti len jedno. Každý z nás počúvajme v tichu
toto Ježišove slovo: Jedno ti ešte chýba. (zborovoopakujú:) Jedno ti
ešte chýba...
Čo mi chýba? Všetkých tých, ktorých Ježiš veľmi miluje, lebo
veľa dávajú ostatným, sa pýtam: dovolíte, aby vám ostatní dali to bohatstvo, ktoré
vy nevlastníte?
Saduceji, učitelia zákona v Ježišových časoch dávali ľudu
mnoho, dávali im zákony, učili ich, no nikdy ľuďom nedovolili, aby ich obdarovali.
Musel prísť Ježiš, aby sa nechal ľudom dojať. Koľko len mladých ako vy vie dávať,
no nevie prijímať!
Chýba ti len jedna vec. Toto je to, čo nám chýba: vedieť
žobrať od tých, ktorým dávame. Toto nie je ľahké pochopiť: vedieť žobrať. Vedieť prijať
z pokory tých, ktorým pomáhame. Vedieť byť evanjelizovanými zo strany chudobných.
Osoby, ktorým pomáhame: chudobní, chorí, siroty, nám majú mnoho čo dať. Stávam sa
žobrákom a tiež o niečo žiadam? Alebo som sebestačný a chcem len dávať? Vy, ktorí
žijete len dávaním a nazdávate sa, že nič nepotrebujete, viete, že aj vy ste chudobní?
Viete, že máte mnoho chudoby ako aj potrebu darovať sa? Necháš sa evanjelizovať chudobnými,
chorými a tými, ktorým ty sám pomáhaš? Toto je to, čo pomáha zrieť mladým, ktorí sú
ako Rikky zaangažovaní v práci dávania iným: vedieť natiahnuť ruku vedení vlastným
nedostatkom.
Je tu niekoľko bodov, ktoré som si pripravil: učiť sa milovať
a nechať sa milovať. Je tu ešte jedna výzva, ktorá je výzvou integrity. (ďalej
v angličtine:) A to nie len preto, že vaša krajina je zrejme viac než
mnohé iné vážne ovplyvnená klimatickými zmenami. Výzva starostlivosti o životné prostredie.
A nakoniec je tu výzva chudobných, milovať chudobných. (opäťv španielčine:)
Milovať chudobných. Vaši biskupi chceli, aby ste tento rok hľadeli na chudobných špeciálnym
spôsobom. Myslíte na chudobných? Spolucítite s nimi? Robíte niečo pre nich? Prosíte
chudobných, aby vám dali zo svojej múdrosti? Toto je to, čo som vám chcel povedať.
Prepáčte mi, že som nečítal to, čo som si pripravil. No je tu veta, ktorá ma tak trochu
utešuje: „skutočnosť prevyšuje ideu“. Skutočnosť, ktorú prežívate, prevyšuje odpovede,
ktoré som si pripravil. Vďaka!“
Svedectvá a otázky mladých pri stretnutí
s pápežom Františkom 18. januára 2015 na Univerzite sv. Tomáša v Manile
Ako
prvý sa mikrofónu ujal štrnásťročný Jun Chura, ktorý patrí k organizácii
Tulay ng Kabataan Foundation, pomáhajúcej deťom z ulice. V miestnom jazyku prečítal
svoje svedectvo o tom, ako kvôli chudobe ušiel z domu a stal sa dieťaťom z ulice.
Hovoril o tom, ako spal na chodníku, ako sa živil odpadkami, ako žobral o zvyšky jedla
z tanierov v reštaurácii, či ako zbieral odpadové suroviny, aby za ne získal aspoň
trocha peňazí na jedlo. Ako sám hovorí, život na ulici je plný nástrah: „Keď som
bol na ulici, videl som veci, ktoré sa mi nepáčia, strašné veci, ktoré sa prihodili
mojim spoločníkom na ulici: videl som, že ich učili ako kradnúť, dokonca aj zabíjať
a ako stratili všetok rešpekt k dospelým. ... Videl som, ako učili niektoré deti brať
drogy, videl som mojich spoločníkov fetovať riedidlo, či lepidlo.“
Okrem
toho Jun spozoroval, že mnoho detí ulice bolo oklamaných dospelými, ktorí ich pod
rúškom ponuky peňazí, či jedla chceli zneužiť, častokrát aj sexuálne: „Tvárili
sa, že nám dajú peniaze, aby upútali pozornosť a priblížili sa k deťom a nechali ich
myslieť si, že sa im dostane jedla, starostlivosti alebo že budú mať príležitosť študovať,
no pravdou je, že mali iný cieľ... Toľko zneužití sa odohráva na ulici!“
Junov prípad sa však skončil šťastne. Stretol vychovávateľa z organizácie pomáhajúcej
deťom z ulice a nechal si pomôcť: „Zistil som, že nie všetci ľudia sú bez srdca.
Ešte stále existujú ľudia so srdcom, ochotní pomôcť deťom v núdzi. Keď som sa pridal
k organizácii Tulay ng Kabataan, bol som veľmi prekvapený, keď som videl, že sú tu
ľudia skutočne ochotní pomôcť a tak som začal opäť snívať. Povedal som si, že keď
dokončím školu, ja sám budem jedným z tých, čo pomáhajú deťom z ulice, akým
som bol predtým ja sám. Budem tiež schopný pomôcť mojej vlastnej rodine,
ako aj tejto organizácii, ktorá mi pomáha pokračovať v štúdiách.“
Po
svedectve nasledovali otázky adresované Svätému Otcovi. Prečítalo ich mladšie dievča
zo spomínanej organizácie pre deti z ulice. Popri čítaní však prepuklo v plač, keď
sa dostala k otázke „prečo?“: „Drahý Svätý Otec, chcem vám teraz položiť tieto
otázky: Existuje veľa detí zanedbaných ich vlastnými rodičmi. Mnohé
sa tiež stali obeťami a mnohým sa prihodili strašné veci ako drogy,
či prostitúcia. Prečo Boh dovoľuje, aby sa tieto veci diali, aj keď to nie je vina
detí? A prečo nám pomáha len veľmi máloľudí?“ Oboch tínedžerov
následne Svätý Otec objal. Odovzdali mu biely elastický náramok s nápisom, ktorý si
navliekol na zápästie.
Ďalšie svedectvo predniesol Leandro Santos, študent
práva. Svätému Otcovi predstavil ťažkosti filipínskych študentov zaplavených informáciami
a novými technológiami, ktoré ich podľa jeho slov rozptyľujú od toho, aby sa sústredili
na podstatné veci a aby čo najlepšie vyťažili zo štúdia. „S nárastom informácií
tiež narastajú zdroje rozptyľovania...“ Mladý človek tak zápasí
s problémom, „ako používať a spracovávať tieto kúsky
informácií.“ Podľa Leandra by sa študenti mali vrátiť k hodnotám a usilovali sa
načúvať Bohu: „Zanedbávanie cirkevnej náuky zapríčiňuje, že nás
to ťahá k rozptýlenosti. Absencia jeho vedenia nás robí slabými a zraniteľnými.
Ovplyvňuje to aj spôsob, akým narábame s informáciami a ako pristupujeme kštúdiu. Potrebujeme prijať to, že len v poznaní Boha nachádzame pravé
naplnenie.“ Pápežovi Františkovi Leandro položil nasledovné
otázky: „Ako sa v tejto dobe internetu, moderných technológií ... môžeme
zastaviť a rozjímať a počúvať Božiu vôľu? Svätý Otec, ako môžeme milovať
opravdivo? V tejto generácii, zdá sa, definícia pravej lásky stráca svoj zmysel.
Väčšina z nás je ponorená do toho, čo vidíme vo filmoch a na sociálnych
médiách. Ako môžeme nájsť pravú lásku vtomto modernom čase?“
Posledné
svedectvo predniesol Rikki Macolor, mladý inžinier, ktorý vynašiel solárnu
nočnú lampu pre tých, čo prežili tajfún Yolanda. Po tom, ako videl skazu, ktorú v
meste zanechal tajfún, rozhodol sa pomôcť. Jeho projektom, v ktorom mu pomáhal tím
mladých osôb, bolo poskytnúť ľuďom osvetlenie. „Inovácia je o schopnosti zmeniť
životy iných ľudí“, takto motivoval svoj tím, keďže nešlo o atraktívnu prácu.
„Chcel som sa tiež podeliť otúto technológiu. Časťou projektu bolo
naučiť miestnych ľudí, aby si ju boli schopní vyrobiť sami. Takže namiesto
toho, aby sme im ju len dali, naučili sme ich to. Aby tak tiež ocenili
hodnotu práce a aby zistili, že napriek všetkému je tu stále nádej....“
Rikki
a jeho tím týmto projektom pomohli nielen Taclobanu a iným častiam Filipín, ale aj
časti Pakistanu a Indie. „Myslím, že o tomto je život. Že nie sme izolovanými jednotkami,
ale tvoríme časť niečoho väčšieho. A niekedy, možno musíme všetko zanechať,
aby sme sa podelili o časť seba samých.“
Rikkiho otázky zneli takto:
„Pápež František, ako môžeme byť úspešní bez toho, aby sme boli oslepení
pozemskými pokušeniami, bez toho, aby sme boli svetskí? Ako sa môžu mladí dneška stať
sprostredkovateľmi milosrdenstva a súcitu?“