2015-01-18 14:02:58

Homília pápeža Františka v Manile: Byť v srdci Božími deťmi


Homília pápeža Františka pri svätej omši v Rizal Parku v Manile 18. januára 2015 na slávnosť Santo Nińo, v závere apoštolskej návštevy Filipín

«Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn» (Iz 9,5). Je pre mňa osobitnou radosťou sláviť spolu s vami Nedeľu Svätého Dieťaťa [Santo Nińo]. Šírenie evanjelia v tejto krajine už od začiatku sprevádzal obraz Svätého dieťatka Ježiša. Ono, oblečené do kráľovských šiat, s korunou na hlave a v ruke držiac žezlo, zemeguľu a kríž, nám neustále pripomína spojivo medzi Božím kráľovstvom a tajomstvom duchovného detinstva. Dnešné evanjelium nám o tom hovorí: «Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň» (Mk 10,15). Sväté Dieťa nestále ohlasuje, že svetlo Božej milosti ožiarilo svet, ktorý žil vo tmách, prinášajúc tak Dobrú zvesť o našom oslobodení z otroctva a vedúc nás po cestách pokoja, práva a spravodlivosti. Naviac, ono nám pripomína, že sme boli povolaní k rozširovaniu Kristovho kráľovstva vo svete.

Počas mojej návštevy som počul, ako spievate pieseň „Všetci sme Božie deti“. Práve toto nám Sväté Dieťa hovorí. Pripomína nám našu najhlbšiu totožnosť. My všetci sme Božími deťmi, členmi Božej rodiny. Svätý Pavol nám povedal, že v Kristovi sme sa stali Božími adoptovanými synmi, bratmi a sestrami v Kristovi. Presne týmto sme. Toto je naša identita. Mohli sme vidieť nádherný prejav tejto pravej identity, keď Filipínčania stáli na blízku našim bratom a sestrám postihnutým tajfúnom.

Svätý apoštol Pavol nám hovorí, že od momentu, ako si nás Boh vyvolil, boli sme v plnej miere požehnaní! Boh «nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním» (Ef 1,3). Tieto slová obzvlášť zaznievajú na Filipínach, ktoré sú najpoprednejšou katolíckou krajinou v Ázii. To je samo osebe osobitným Božím darom, osobitným požehnaním. No je to zároveň i povolaním. Filipínci sú povolaní stať sa v Ázii výnimočnými misionármi viery.

Boh si nás vyvolil a požehnal nás za týmto účelom: aby sme boli v jeho očiach svätí a nepoškvrnení (porov. Ef 1,4). Vyvolil si nás, aby sa každý z nás stal v tomto svete svedkom jeho pravdy a spravodlivosti. Boh stvoril svet ako nádhernú záhradu a nám dal za úlohu starať sa o ňu. Človek ale hriechom prirodzenú krásu znetvoril; skrze hriech človek zničil aj jednotu a nádheru našej ľudskej rodiny, vytvoriac sociálne štruktúry, ktoré urobili z chudoby, ignorancie a korupcie permanentnú realitu.

Niekedy, keď hľadíme na problémy, ťažkosti a neprávosti okolo nás, sme v pokušení to všetko vzdať. Takmer sa zdá, že evanjeliové prisľúbenia sa nedajú uskutočniť; že sú nereálne. Ale Biblia nám hovorí, že veľkým ohrozením Božieho plánu s nami vždy bola a stále aj je lož. Otcom lži je diabol. Ten svoje nástrahy často schováva za zdanlivú dômyselnosť, láka nás stať sa „modernými“, „ako sú všetci ostatní“. Odvádza našu pozornosť výhľadom prchavých potešení a plytkých kratochvíľ. A takto márnime naše dary, ktoré sme dostali od Boha, na hrajkanie sa s technickými výstrelkami, plytváme peniazmi na hazard a na alkohol; uzatvárame sa do seba samých. Zabúdame byť sústredení na to, čo skutočne zaváži. Toto je hriech: zabudnúť vo svojom srdci byť Božími deťmi. Pretože deti, ako nám hovorí Pán, majú svoju vlastú múdrosť, ktorá nie je múdrosťou tohto sveta. Práve preto je posolstvo Svätého Dieťaťa tak dôležité. Ono sa mocne prihovára ku každému z nás. Pripomína nám našu najhlbšiu totožnosť, to, čím sme povolaní byť ako Božia rodina.

Sväté Dieťa nám tiež pripomína, že túto totožnosť je nutné chrániť. Kristus ako Dieťa je ochrancom tejto veľkej krajiny. Keď prišiel na tento svet, jeho vlastný život ohrozoval morálne skazený kráľ. Sám Ježiš sa teda nachádzal v situácii, kedy potreboval byť chránený. Preto mal na tomto svete svojho ochrancu – sv. Jozefa. Podobne mal tu na zemi i svoju rodinu – Svätú nazaretskú rodinu. Týmto spôsobom nám pripomína dôležitosť ochrany našich rodín a tiež tej oveľa väčšej, ktorou je Cirkev ako Božia rodina a svet ako rodina ľudská. Žiaľ, dnes potrebuje byť rodina chránená pred záludnými útokmi a programami, ktoré sú v protiklade k všetkému, čo my považujeme za pravdivé a sväté; k tomu, čo je v našej kultúre najkrajšie a najvznešenejšie.

V evanjeliu Ježiš prijíma deti, objíma a požehnáva ich (Mk 10,16). Podobne je i našou úlohou, aby sme ochraňovali, viedli a povzbudzovali našu mládež, a tak jej pomáhali budovať spoločnosť, ktorá bude hodná svojho duchovného a kultúrneho dedičstva. Obzvlášť potrebujeme vidieť v každom dieťati dar, ktorý má byť vítaný, milovaný a chránený. A musíme sa starať o našu mládež a nedovoliť, aby bola okradnutá o nádej a odsúdená k životu na ulici.

Bolo to práve krehké dieťa, ktoré do sveta prinieslo Božiu dobrotivosť, milosrdenstvo a spravodlivosť. Ono odolalo nečestnosti a skazenosti, ktoré sú dedičstvom hriechu, a zvíťazilo nad nimi silou kríža. Jemu vás teraz, na konci mojej návštevy Filipín, zverujem – Ježišovi, ktorý prišiel medzi nás ako dieťa. On nech uschopní milovaný ľud tejto krajiny pracovať svorne, chrániac vzájomne jeden druhého, počnúc vašimi rodinami a spoločenstvami, na budovaní sveta spravodlivosti, čestnosti a pokoja. Sväté Dieťa nech neprestajne požehnáva Filipíny a posilňuje kresťanov tohto veľkého národa v ich povolaní byť svedkami a misionármi radosti evanjelia tak v Ázii, ako aj na celom svete.

Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Nech vám Boh žehná!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu)







All the contents on this site are copyrighted ©.